Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (139)

plagát

Oddělen (2011) 

Toto bola tak obrovská dávka depresie, že už ju nechcem znova asi nikdy vidieť...

plagát

Toy Story 2 (1999) 

Jednotka mi prišla minimálne o triedu lepšia. Dvojka už bola dejovo akosi príliš prekombinovaná a veľa fórov mi prišlo skôr trápnych, ako vtipných. Ak však prestanem porovnávať s prvotinou, toy story 2 je v porovnaní s inými animákmi stále veľmi vydarený, najmä animácia je na tú dobu proste perfektná. Takže tie 4* si to predsa len zaslúži. Jo a Joan Cusack, čoby hlas kovbojky mi teda poriadne pílila uši.....

plagát

Pocahontas 2: Cesta do Nového sveta (1998) odpad!

Pocahontas je moja srdcovka a o to viac ma mrzí, že vôbec vzniklo takto nehorázne zlé pokračovanie. Stačí pár minút a človek hneď pochopí, že za ním stoja úplne iní tvorcovia ako pri jeho predchodcovi. Kde zmizla tá čarovná atmosféra, dychberúca hudba a príbeh s myšlienkou? Práve príbeh je to, čo sa pri dvojke proste nedá prekusnúť. Pocahontas ide hľadať Johna Smitha aby nakoniec skončila s iným? Tomu vravia rozprávka? Dodnes si pamätám, ako veľmi ma to rozčarovalo a znechutilo keď som bola dieťa. Ešte aj tá animácia bola akási iná, odfláknutá.... Takže varovanie pre priaznivcov jednotky: nepozerať pokračovanie za žiadnych okolností a ak už sa náhodou tejto chyby dopustíte, okamžite po projekcii ho vymazať z pamäte. Rodičom ho odporúčam púšťať deťom jedine ako formu trestu....

plagát

Čokoláda (2000) 

Pri tomto filme sa cítm ako na hojdačke. V jednej chvíli sa pristihnem s úsmevom na tvári a hneď v zápätí so slzami v očiach. Emócie vo mne vyvoláva prakticky celú dobu a po jeho konci mi zostane v srdci vždy tak nepopísatelne krásny a hrejivý pocit. Soundtrack patrí k tým vôbec najlepším a poteší aj Deppova účasť na ňom. S gitarou v ruke je neodolatelnejší než tá čokoláda. Po poslednej projekcii zvyšujem hodnotenie na plný počet.

plagát

Sinister (2012) 

Tak precenený horor som dlho nevidela. Začiatok vyzerá nádejne, páčila sa mi zvhrlá scéna obesenia rodiny a aj všetky ostatné "domácky" natočené vraždy, no tým môj zoznam kladov na tento film aj končí. Všetky duchárske scény, ktoré sa tu vyskytnú sú neskutočne trápne a snáď aj deti na Halloween majú strašidelnejší make up ako tí duchárski fagani tu. Samozrejme to im nebráni v tom aby po vzore "Boogieho" neustále pózovali do kamery. Režisér dobre vie, že toto by nikoho nevydesilo a preto nám naservíruje aspoň pár lacných lakačiek. Nakoniec nám je predložené strašne "prekvapivé" finále, ktoré odhalíte už niekde v polke filmu, pretože indícií je na to viac než dosť a je smutné, že jediný, kto na to neprišiel bol spisovateľ, ktorý sa preslávil odhalovaním vrážd. A ako posledná scéna pred titulkami nemôže byť nič iné ako náš pózer Boogie, opäť pretŕčajúci svoj black metalový ksicht do kamery. Je mi úprimne ľúto kam žáner horor speje...

plagát

Kúpili sme ZOO (2011) 

Už, už som chcela tlieskať tomu, že klišoidný románik ako náplasť na zlomené srdce sa konať nebude a nakoniec som z potlesku musela upustiť. Plus tá záverečná sentimentálna scéna pôsobila naozaj veľmi lacno. Celý čas som bola s hodnotením priklonená k 4*, ale za tú poslednú 10-minútovú obriu dávku cukru jednu hviezdu strhávam.

plagát

The Maker (2011) 

Tie zajace boli ohavné, príbeh zaujímavý a hudba prekrásna!

plagát

Panenky (1987) 

Najväčším kameňom úrazu boli nehorázne nesympatické a debilné postavy, ktoré boli naviac strašne zahrané. Otravovalo ma to prakticky celú dobu a preto som mala problém tento film vôbec dopozerať. Ostatné už ani nemá význam rozoberať, keďže kvôli tomu sa pre mňa stal tento snímok nepozerateľný....

plagát

Los ojos de Julia (2010) 

Moralesov reparát sa podaril! Po El Habitante incierto je Los Ojos de Julia rozhodne vydarenejší snímok. Stále mám určité výhrady, opäť mi tu vadil miestami príliš prekombinovaný dej a niektoré postavy i situácie by som úplne vypustila. Pointa je však tento krát vydarená a chválim najmä dobre vybudovanú atmosféru, ktorá by sa hlavne v poslednej pol hodine dala krájať. Záverečný "zápas" v tme mi síce pripomenul podobné scény vo Wait until dark, alebo Silence of the lambs, no keďže sa znova jednalo o veľmi efektnú scénu, vôbec mi to nevadí.

plagát

Moja prvá láska (1991) 

Tento film je pre mňa nostalgickou záležitosťou. Pozrela som si ho znova po rokoch a musím povedať, že to kúzlo z neho ani časom vôbec nevyprchalo. Je milý, vtipný, smutný a tak detsky bezprostredný.