natalie15

Hoci som sa na Carrie tešila už najmenej pol roka, tesne pred premiérou som mala zmiešané pocity. Kingovu knihu som asi pred troma rokmi "zhltla" za deň, a Carrie som mala zafixovanú ako Sissy Spacekovú. Osobne som Palmovu adaptáciu veľmi neuznávala - oproti knihe mi prišla nemastná-neslaná (až na pár scén a skvelý výkon Sissy). Nakoniec na mňa v kine čakalo milé prekvapenie. Môj osobný názor je, že táto Carrie je najmenej o trikrát lepšia ako pôvodná. Samozrejme, triky boli skvelé, no čo chcem vyzdvihnúť je najmä práca s emóciami a atmosférou. V prvom filme som k postavám nemala nejaký silný vzťah, možno tak ku Carrie a Desjardanovej, tu si ma dokázali získať Tommy aj Sue. Atmosféra plynula pozvoľna, na začiatku malé náznaky, ktoré ako aj v knihe viedli do "grand finále", ktoré ma neskamalo, práve naopak. Páčilo sa mi, ako sa film skončíl, posledná scéna Carrie a jej matky plus Sue bola veľmi emotívna (tak ako vlastne aj tá prvá, keď sa Carrie narodila). Najlepšie na celom filme je aj tak herecké duo Chloe Grace Moretz a skvelá Julianne Moore. Chloe je jedna z mojich naj herečiek, no aj tak som s ňou spočiatku (ešte pred filmom) mala problém - nevedela som si totiž predstaviť ako zvládne zahrať takú postavu, ako Carrie - a bola som nesmierne prekvapená. Musím povedať, že sa mi páčila dokonca viac ako Sissy. Myslím si, že Kimberly Pierce to zvládla na jednotku. Nie je ľahké pracovať s látkou, ktorá už raz bola pretavená do filmu, a nespočetne veľakrát vykrádaná takými brakmi ako napr. Carrie Rage. 80%.

Netuším prečo sa mi film No Reservations tak páčil. Nie som blázon do romantických filmov, a komédie mám rada skôr bláznivé, ako "dramatické". Nemám zvlášť v láske Catherine Zeta-Jones, a už vôbec nie Aarona Echarta. Tak prečo ma toto tak oslovilo? Prišlo mi to úprimné, svieže, citlivé, primerane vtipné a pozitívne. Prostredie kuchyne a reštaurácie je mi príjemné (komu by nie, najmä keď tam varia také úžasné jedlá), a hlavná postava mi svojím perfekcionizmom zvláštne blízka. Abigail Breslin je roztomilá, Patricia Clarkson ako vždy úžasná, ale čo je najhlavnejšie - Korenie života/lásky ma skutočne príjemne pohladilo po duši - ako už dávno žiadny film. Hodnotené čisto subjektívne: 80%.

Rozkošná, vizuálne podmanivá komédia s príjemnou atmosférou 60 rokov. Feministická téma a Ewan McGregor, čo viac si prijať? P.S. S ním by som kašľať na lásku skutočne nedokázala. :) 70%

Z bábok, a podobných vecí som vždy mala strach, taže Dead Silence bolo pre mňa to "pravé." Napriek tomu, že je tu veľa mrazivých scén, zaujímavý nápad a fajn herci, nemôžem dať viac ako 3 hviezdy. Začiatok skvelý, scéna v motele strašidelná, lenže koniec mi prišiel trochu preexponovaný. 60%.

Na pokračovanie môjho obľúbeného hororu som sa tešila najmenej s polročným predstihom. Naschvál som sa nepozerala na trailery a pod., aby som bola čo najviac prekvapená. Bola som - ale zároveň aj nie. Insidious 2 má v podstate rovnakú atmosféru, ako jednotka, takže obrovské prekvapenie sa nekonalo. Máme tu opäť rodinku Lambertovcov, krátko po vražde média Elise, a zdá sa, že Josha čosi nasledovalo na tento svet, keď sa vracal z "Ďiaľky." Tentoraz sa o "Ďialke" dozvieme skutočne viacej, vidíme viac duchov, a v istom slova zmysle aj viac násilia (nie nutne ukázaného, ale v príbehu zakomponovaného) a duchovia (najmä čierna (ne)dáma) sú ešte viac zákernejší. Po technickej stránke nie je opäť čo vytknúť. Je tu veľa ľakačiek, veľa zvratov, a v podstate vás mrazí od začiatočných titulkov (ktoré som milovala aj na prvej časti) až po zlovestný červený nápis INSIDIOUS na konci. Herci sú dobrí, dvojica démonológov (ala Ghost busters) hutnú atmosféru občas príjemne osvieži, a skvelá audiovizuálna stránka vám pripraví skutočne mrazivý, strašidelný, a zákerne dobrý hororový zážitok. Porovnanie s predchádzajúcim Wanovým hororom: Conjuring hralo viac na city, bolo to "realistickejšie" a pomalšie, tu je to napínavá jazda od začiatku do konca. 80%.

Veľký Gatsby disponuje všetkým, čo nemám rada na Luhrmanovej tvorbe: vyumelkovaný, opulentný, dekadentný snímok, kde napriek tomu, že sa príbeh odohráva v 30 rokoch minulého storočia, hrá súčasná, dokonca hip-hopová hudba! Nespočetné večierky mali isto-iste pôsobiť veľkolepo, ale z môjho pohľadu len zdržovali dej, a pôsobili skôr smiešne. Na druhej strane, Veľký Gatsby má skvelý príbeh (za to však treba chváliť Scotta Fitzgeralda), a uveriteľné hlavné postavy, vynikajúco zahraté skvelými hercami. Musím pochváliť najmä Leonarda DiCapria, pretože sa do svôjho Jaya Gatsbyho tak vložil, že sa pre mňa jeho postava stala najobľúbenejšou. Sympaťák, hoci skôr pasívny ako aktívny aktér deja je Tobey Maguire alias Nick Carrawaye, s ktorým som prežívala znechutené prebratie z delíria rovno do krutého uvedomenia rozmarnosti, povrchnosti a odľudštenosti novodobej newyorskej smotánky, a s ktorým som rovnako veľmi smútila za jediným "pravým" človekom-boháčom, Jayom Gatsbym, ktorý vždycky veril v lepšie zajtrajšky. PS: Daisy (Carey Mulligan) je najvčäčšia potvora v celom filme. Gatsby by pre ňu urobil čokoľvek, celý život podriadil jej, a ona ani len nepríde na jeho pohreb.

Aj po všetkých tých rokoch si Wait until dark zachoval slušné napätie a atmosféru. K tomu úžasná Adrey Hepburn, skvelý scenár a mrazivý psychologicko-kriminálny thriller. Staršie filmy nemám najradšej práve preto, že majú "uspávankové" tempo a zvlášny strih, no tu sa to vôbec nevyskytuje - tempo je primerané, strih výborný. 85%.

Byzantium je skutočne netradičný a svojím spôsobom inovatívny film o upíroch za posledných niekoľko rokov. Možno budem preháňať, ale svojím spôsobom je to "ženská verzia" Interview s upírom. Tým ženská mám však na mysli len dve veci: ženské hlavné postavy a detailne načrtnutý vzťah dcéry a matky. Saoirse Ronan je vynikajúca ako nevinná, panenská kráska, ale vyniká hlavne Gemma Artreton, ako jej ochranárska, energická a bojujúca matka. Byzantium má skutočne temnú, ponurú a depresívnu atmosféru, ktorá je spôsobená rozprávkovo-hororovými vizuálmi (temný ostrov s hrozivou svätyňou, vodopád, ktorý sa mení na krv) a nádhernou hudbou, ktorá predstavuje nespočetné variácie Beethovenovej Sonáty (http://www.youtube.com/watch?v=EU0alisl60s). Navyše, upírska mytológia je vo filme určitým spôsobom tak trošku obohatená o nové prvky (v podstate, upíri nie sú silnejší, rýchlejší, nemajú zvláštne schopnosti, len sú zaseknutý vo veku premeny, žijú večne a za stratu duše sú odsúdení piť krv). Myslím že mi v pamäti utkejú najmä tieto tri scény: Eleanor hrajúca na klavíre, rozhovor Eleanor s psychologičkou, a napokon Clare a jej premena. Byzantium určite stojí za pozretie, a ten kto nečaká akciu, ale sugestívnu atmosféru a výborné herecké duo, bude určite milo prekvapený.

Keďže Breaking dawn 1 bol pre mňa najlepším dielom Twilightu (režisér Bill Condon s citom zachytil všetky emócie, od radosti cez zúfalstvo, dialógy neboli až také tupé, príbeh sa celkom dal, kamera a hudba bola prekrásna, a herci postúpili na vyššiu úroveň, najmä Kristen Stewart) od posledného dielu som čakala niečo podobné. Na moje prekvapenie, konečne tu máme poodhalený upírí svet z prvej ruky, máme akciu, odvážnejší sex a "veľkú" bitku, lenže čosi je zle, čosi, čo predtým bývalo až pôsobivo dobre zvládnuté. Kým v hroznom Nove a o vlas lepšom Zatmení bola audiovizuálna stránka nadmieru dobre zvládnutá, v Breaking dawn part 2 nás čaká nemilé prekvapenie. Nesúrodé zábery, takmer viac ako spolovice tvorené detailnými zábermi na tváre hlavných hrdinov, zábery, kedy je "odrezané" buď z tváre, alebo tela postavy, zvláštne a neprirodzené ťahy kamerou, a priam trápny začiatok pobehovania v lese pôsobí veľmi neprofesionálne. Kde je chyba? Režisér aj kameraman ostali rovnakí, preto vôbec nerozumiem, ako k tomu mohlo dôjsť. A síce sú začiatočné aj záverečné titulky krásne umelecky zvládnuté, zvyšok je skutočne niečo, na čo sa díva dosť ťažko. Lacne pôsobia aj efekty, najmä v záverečnej, "veľkolepej" scéne - a tam, kde sa ako tak darí budovať napätie, skazí to spôsob snímania. Film pritom nepôsobí nijako súdržne, akoby sa skladal z veľkého počtu scénok, ale nevytváral celok. V určitých častiach badať estetiku z predošlého dielu: sex, nesmrteľné deti; ale je ich veľmi málo. Herecké trio sa nikam neposúva, Kristen Stewart, ktorá si ma v minulom dieli získala, teraz iba strieda šťastný, smutný a naštvaný face, Robert Pattinson sa už ani nesnaží a o Lautnerovi radšej pomlčím. Musím však opäť pochváliť sympaťáka Charlieho (Billy Burke), rozkošnú Mackenzie Foy, a samozrejme, nové tváre - najmä môjho obľúbeného Lee Paca ako Garetta a Raimi Maleka ako Benjamina. Dokonca aj od Michaela Sheena som čakala viac - a hoci v určitých momentoch pri pohľade na neho zamrazí, pôsobí skôr komicky, ako strašidelne (ala "hrôzostrašný" smiech). Aj pri budovaní emócii Breaking dawn 2 naráža o nepriepustnú stenu. Bella ako upír neprináša nič nové, je v podstate rovnaká, a veľkolepá bitka zase tak veľkolepo nepôsobí. A tí animovaní vlci sú mi akovždy proti srsti, to proste neprekonám. Skôr ako vo veľkých scénach, je Úsvit "dojemnejší" v tých komorných. Stretnutie Belly s Charliem, Renesmee chytajúca vločky, hra na klavíry, nácvik schopností, Vianoce a večer pred bitkou. Ukončenie série na lúke plnej kvetov mi prišlo ako dobrý nápad, a mix všetkých dielov v Bellinej mysli za spriedovu Christiny Perri konečne navodil tú správnu atmosféru. Konečne, a na koniec. Hudba je veľmi pekná, a myslím že sa tam hodí, avšak niekedy mi totálne nepasovala do scén, a zdalo sa mi, akoby ju tam "nasáčkovali" bez citu, bez ladu a skladu (výnimka patrí originálnemu soundtracku a hudbe pri milostnej scéne). Po všetkých tých traileroch a očakávaní, prichádza sklamanie. Napriek tomu, že Twilight je proste priemerný príbeh, ktorý neprináša nič nové, správne spracovanie by aj v tejto časti bodlo. Tam, kde však nerobí (až takú) škodu scenár, ako naschvál sa musí "pokaziť" čosi iné. Nevadí, celkom sa to dalo, aj keď mi pri niektorých záberoch "rezalo" v očiach. 60%.

TALIANSKY KĽÚČ je kúzelný, prekrásny a pokojný film, ktorý v záplave akčných thrillerov, hororov a bezduchých romantických komédii poteší svojou jemnosťou, nádhernou scenériou, dokonalým vizuálom a neokukanými hereckými tvárami. Chválim režisérku Rosa Caro, pretože debut sa jej skutočne vydaril. Čo na tom, že scenár a dej neprináša nič nové, keď vám po filme ostane taký krásny, veselý pocit? 75%.