Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný
  • Krimi

Recenzie (231)

plagát

Faunov labyrint (2006) 

Faunov labyrint nie je rozprávka pre deti, hoci má fantazijné prvky. Je to emocionálne vypätý, depresívny film. Navyše, obsahuje veľa brutálnych scén. Lenže práve spojenie nekonečnej a prekrásnej detskej fantázie (víly, biely muž, žaba v strome, samotný Faun), ktorá je istým spôsobom tiež krutá a hroznej a bezpodmienečnej reality skutočného sveta (odporný a krutý kapitán Vidal) z ktorej nie je žiadny iný únik - iba smrť, spravilo z tohto diela čosi unikátne. 3 silné a osobité ženské postavy, úžasná Ivana Baquero ako Ofélia, sympatická Maribel Verdú ako Mercedess a trpiaca Ofeliina matka v podaní Ariadna Gil. Sadistický, bezcitný, krutý, no napriek tomu zvláštne charizmatický kapitán Vidal, ktorého nekompromisne zahral Sergi Lopéz, vo vás skutočne vyvolá pocity silnej nenávisti a odporu, nielen voči nemu ako postave, no najmä voči tomu, akú realitu takéto postavy vytvárajú (chladnokrvnú vojnu) pre deti reprezentované nevinnou Oféliou, ktorá, čo je celkom pochopiteľné, hľadá únik práve v rozprávkovom svete, kde ju za odvahu a dobrotu skutočne čaká odmena, vo forme vykúpenia. Vo Faunovom labyritne nájdeme silnú číselnú symboliku, mnoho symbolov z mytológii, postáv z rozprávok, metafor, ktoré sa premietajú do skutočného sveta. Celý príbeh pritom bezpodmienečne smeruje ku svojmu koncu - ku fatálnemu stretu fantázie a reality, nepoškrvnenej dobroty a čistého zla, alebo ak chceme, Ofélie a kapitána Vidala. Ako si koniec vyložíme, je len a len na nás. Obrovský emocionálny účinok nás však neminie. Našla Ofélia svojho o(O)tca? Našla vykúpenie? Stretla sa so svojou mamičkou? Bol Faun a úlohy čo mala splniť jej fantázia? Bolo vykúpenie chápané v rozprávkovom, alebo metaforickom zmysle? Na tieto odpovede si musíme odpovedať my. Pretože: There can be light in the darkness. In the misery, there can be beauty. And even in the death, there can be life. Faunov labyrint je môj najobľúbenejší film. Zasiahol ma do srdca. Odvtedy čo som ho videla, v mysli častokrát počujem melancholické tóny uspávanky, ktorú spievala Mercedes Ofélii. Posolstvo tohto flmu vás nemôže minúť. Ťažko sa hľadá, v spletitých metaforách, ale keď ho nájdete, nakoniec zostane len "svetlo, krása a život".