Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný
  • Krimi

Recenzie (231)

plagát

Impulse (2018) (seriál) 

Veľmi zaujímavý a chytľavý námet o superschopnosti natočený civilne a realisticky. Hlavná hrdinka je plastická, jednoducho jej uveríte naozaj všetko. Maddie Hasson predvádza skvelý herecký výkon ako Henry a ja som jej fandila od samého začiatku. Jej priateľ Towns je jeden z najmilších seriálových postáv, aké som kedy videla. Napokon, toto nie je film o superschopnostiach, je to film o vyrovnávaní sa s dospievaním a so schopnosťou teleportácie v reálnom svete, ktorý naozaj nie je veľmi ružový, ani pre hrdinku, ani pre ostatných. Videla som po koniec prvej série, takže hodnotím len potiaľ. 80%.

plagát

Ofélie (2018) 

Veľmi pekne natočené, krásne kostýmy a kulisy. Páčil sa mi Oféliin príbeh vyrozprávaný z jej perspektívy. Páčila sa mi ako postava, pretože jediná mala dosť rozumu, aby opustila intrigánsky kráľovský dvor a začala žiť normálny život. Páčilo sa mi jej spojenie s prírodou, jej prirodzená múdrosť a láskavosť. Hamlet mi prišiel menej sympatický. Jeho posledné rozhodnutie opustiť Oféliu kvôli pomste bolo veľmi nerozumné a aj osudné. Hudba prekrásna. Aby som dala vyššie hodnotenie snímku však chýbalo čosi naviac. Naomi Watts bola skvelá ako krásna kráľovná, ale jej postava sa mi nepáčila - na rozdiel od postavy jej sestry, čo bolo zaujímavým spestrením príbehu. Tri hviezdičky a 65%.

plagát

Predtucha (2007) 

Úplne zbytočný film so zbytočnými "kvázi zvratmi", s nulovou atmosférou a bez žiadneho napätia, so snaživými ale podchvíľou gotesktnými hereckými výkonmi všetkých predstaviteľov, podčiarknutý zvláštnym strihom kamery a gýč "mystery" hudbou. Najhoršie na Predtuche je, že neobsahuje ANI JEDEN moment, pre ktorý by stála za to, dokonca si k postavám nevytvoríte žiadne puto. 35 %.

plagát

Hlasy (2014) 

Nemôžem hodnotiť tento film, pretože som ho nebola schopná celý dopozerať. Videla som asi prvú polhodinu, možno viac, keďže som to ďalej nemohla stráviť. Tento film nie je pre každého. Je spojením absurdného čierneho humoru a bizarného násilia, a korunku tomu nasadzuje hovoriaci pes a mačka, alla hrdinove Superego (pes) a Id (mačka), kamera, výprava, hudba a divoké kostýmy, najmä ružový úbor hlavného hrdinu. Oceňujem však hĺbkový ponor do Jerryho chorej mysle, jeho halucinácie sú síce bizarné, ale skutočne z nich mrazí. Je to veľmi čierna komédia, kde nie je núdza o krvavé násilie. V tomto slova zmysle treba mať asi silnejší žalúdok. Herecké obsadenie je fajn... The Voices nebude pre každého, ale je to dosť "originálne", aby to upútalo pozornosť a našlo si fandov, o čom svedčí aj terajšie hodnotenie. Ja sa hodnotiť neopovažujem, keďže som to nevidela celé. Čisto subjektívne hovorím, že to nie je záležitosť pre mňa.

plagát

Lolita (1997) 

Lolita, svetlo môjho života, oheň mojich slabín... Majstrovstvo Vladimira Nabokova, z ktorého si režisér zobral najmä romantiku a tragickosť. Na satiru, a skutočnosť že Nabokov sa s čitateom vierohodne pohráva a z Humberta robí schválne "najväčšiu obeť", kým Lolita je len čosi ako spomienka, ako neexistujúca postava, túžba a obsesia, v tomto filme zabudli. Kupodivu mi to vôbec nevadilo. Príjemná, pomalá, miestami až rušivá atmosféra, sa filmom tiahne od zatiačku do konca. Výber Jeremyho Ironsa a Dominique Swain bol fenomenálny, pretože ako výborne hrajú keď sú od seba, v akýchkoľvek spoločných scénach to priam srší, áno, tou zradnou, úchylnou chémiou, najmä ešte v tých naivne erotických scénach. Výkon Ironsa, jeho tvár na začiatku i na konci, či vtedy čo si s fascináciou a hanbou predstavuje, či díva sa na Lolitu ako na objekt, ako na sirénu, ako na najväčšiu túžbu kedy okrem nej nič iné neexistuje, by si zaslúžil nejaké prestížne ocenenie. Swain je perfektná. Naoko nevinná, pohrávajúca sa - s výrazom nevinného káčatka, a zaraz i prefíkanej líšky. Neváha nič obetovať, aby dosiahla svoje. Nakoniec mu to všetko vracia, zničí ho a donúti zničiť ju, a potom pribije klinec do rakvy. Od nej to bola vypočítavosť, na začiatku nevinný flirt a skúšanie si plachej ženskosti kým vnútri bola dievčatko, od neho obsesia, posadnutosť a túžba mať. Nebola to láska. Quilty, ten iste predstavoval jeho najhoršie ja. Ich rozhovor, s blikajúcou lampou o ktorú sa zabíjali nočné motýle, v rúšku noci... perfektný. Ako slová ktoré im vložil Nabokov do úst. "Kde ste ju proboha našel?" - "Cože?" - "Ríkám, že mešíc už dávno zašel." Takto si predstavujem nápaditý, šteklivý i správne konfrontujúci "romantický" film. Originál som nevidela, takže nemám s čím porovnávať. Za mňa 85%.

plagát

Informátorka (2010) 

Drsné, surové, kruto realistické. Problematike obchodu s ľuďmi sa (podľa môjho názoru) venuje málo pozornosti, vzhľadom na to, akým spôsobom sa tento "biznis" stále rozrastá. (Tretí najvýnosnejší ilegálny obchod po zbraniach a drogách!!!, a neváham odhadovať, že sa to bude stále zhoršovať). Tu máme film podľa skutočného príbehu, ktorý civilne, bez zbytočného pátosu poukazuje na udalosti, ktoré sa stali policajtke Katryn, keď išla do Bosny ako súčasť mierových zborov. Je pravda, že som celý čas cítila hnus, nenávisť, hnev k všetkým tým, musím sa vyjadriť explicitnejšie, sviniam, a dúfala som v aspoň trošičku dobrý koniec (som naivná), držala palce Katryn (Rachel) aby dievčatám pomohla, a bolo mi zle (fyzicky i duševne), keď som sa musela dívať na utrpenie im pôsobené (vediac, že sa to skutočne stalo). V jednom interview povedala Larysa Kondracki, že to čo je vo filme ukázané je len "špička ľadovca" (ostatné by neprešlo ratingom, a asi ani diváckym "žalúdkom"). Kto takéto veci pácha na druhom človeku, nie je právom človek. Toto je dôležitý film, ktorých by sa malo točiť viac, a mali by sa premietať už na SŠ (resp. by sa o tom malo viac hovoriť), lebo je veľmi jednoduché vybrať si falošný inzerát na prácu v zahraničí, ísť na falošné rande, a ako tento film poukazuje, keď sa už niekto stane obeťou, je priam nemožné (aj pri syzifovskom úsilí - však akoby aj, keď sú do kšeftov zapojené autority, a vláda, mierové zbory a ktovie kto ešte) obetiam pomôcť. Čo môže normálny človek robiť, proti niečomu takémuto? Jedno: nezatvárať oči. Hovoriť o tom - to je zásada primárnej prevencie. Hovoriť o tom, všímať si, varovať. 90%.

plagát

Dubrovskij (2014) 

Ohľadom formálnej stránky filmu: zvláštny spôsob snímania, prehnané interiéry vs. pusté exteriéry (zasnežené pláne typu kde nič - tu nič). Najcivilnejšie pôsobí v intímnych momentoch dvoch hlavných postáv. Nápad previesť klasiku do dnešnej doby je síce zaujímavý (nie objavný), len neviem, či priniesol želaný výsledok. Ďalšie mínus: neuveriteľne prešvihnutá stopáž! Mala som pocit, že sa v celom filme nič nedeje, a ak sa aj deje tak stále dokola len to isté. Filmovú estetiku badať najmä v citlivejších momentoch (večera, momenty 2 hlavných hrdinov, večierok, posledných pár minút, zábery na prírodu). Herci v pohode, ústredná "romantická" dvojka bola sympatická. Žiaľ, ostatné postavy mi boli ukradnuté, resp. som si k nim vytvorila ohromnú averziu, že už čo sa zjavili na obrazovke, mala som chuť to vypnúť. Ospanlivá atmosféra, uspávankové tempo. Dalo sa to sfilmovať oveľa sofistikovanejšie. Napriek tomu 2 hviezdy a tesných 40%.

plagát

Nepovedz ani slovo (2001) 

Nuda a chaos. A nenapraví to ani skvelý výkon Brittany Murphy a Michaela Douglasa. Flashbacky a niektoré pohyby kamerou vyzerali hrozne neesteticky, hudba bola uspávajúca a o ničom, postavy stereotypné a nedotiahnuté, takisto ako aj scenár. A okrem toho jedného razu, čo išiel Nathan (Douglas) 1x na psychiatriu za Elizabeth (Murphy) to nemalo žiadnu atmosféru. Dokonca sa mi zdalo, že aj herecký výkon B. Murphy akosi "pokrivkával", nebol súdržný a súvislý - raz perfektne zahrala duševne chorú, a agresívnu, že by som sa jej i bála, a hneď vrámci tej istej scény sa tvárila normálne až bezvýrazne. Dalo mi to veľa vôle, dopozerať film do konca. 55%.

plagát

Veronica Marsová (2014) 

Sklamanie, a veľké. Veronicu Marsovú ako seriál mám rada - postavy sú skvelé, je tam zápletka, dej, humor a Kristen Bell. Lenže tento film je proste recyklovanie seriálových prvkov, ktoré na celovečerák rozhodne nie sú. Bola to nuda, a bolo to márne. Vidieť svoje obľúbené postavy ma potešilo, chvíľu som sa nechala opantať atmosférou, no od polovice som začala premýšľať, prečo som sa na to vôbec tak tešila. Nevadí, pár momentov to malo. 60%.

plagát

Nymfomanka II. (2013) 

Paradoxom je, že čo bolo v jednotke dobré, sa všetko v dvojke zosypalo, a ten koniec to úplne zabil. Postavy prestali dávať zmysel, dej išiel odnikiaľ nikam. Už iba prostriedok na vymlátenie peňazí. 35%.