clementinka

"In loving memory of Donald Kaufman" - tak sa s nami lúči Spike Jonze. Donald si veru veľa slávy neužil. Jeho život trval 114 minút, vďaka ktorým bol nominovaný na Zlatý Glóbus, bol mu venovaný film a vôbec, vo filme sa javí ako absolútny hrdina, ktorý nemá problém napísať trhák po absolvovaní kurzu pre scénaristov. Na rozdiel od jeho brata Charlieho, ktorý nie a nie dojsť na to, ako napísať scénar ku knihe od spisovateľky Susan Orleanovej Zlodej orchideií. Charlie, teraz reálny, si napísal skvelý scanár a Spike ho perfektne natočil. Je to skvelá dvojka, ktorá ak sa spojí, zaručuje to kvalitnú prácu. Aspoň môžeme vidieť, ako nemuís byť zrovna najľahšie napísať scenár k filmu a ako je daný scenárista dôležitým človekom. A samozrejme netreba brať celý film až tak vážne, všakže? :) A nakoniec pesnička od The Turtles - Happy Together sa mi sem absolútne hodí a scéna, kedy sa Donald rozhodne špehovať Susan a keď ju Charlie spieva Donaldovi boli naj!

Krásny, krásny, krásny ... film! S krásnym soundtrackom navyše, o ktorý sa postarala ex-priateľka Spikea Jonzeho, speváčka Karen O, ktorá je členkou úspešnej new yorskej kapely Yeah, Yeah Yeahs. A nielen ona. Pod tzv. "Karen O and the Kids" patria členovia rôznych známych skupín, spomeniem napríklad Bradforda Coxa z Deerhunter alebo Jack Lawrence z The Raconteurs. Soundtrack je naozaj skvelý a počas celého filmu práve tieto pesničky dotvárajú podmanivý príbeh, ktorý sa odohráva v Maxovej krajine, kde je kráľom maxipríšeriek, najkrajšie tvory, aké som kedy videla. Ja by som do takého sveta šla ihneď, akoby som mohla, ohadzovala by som hlinou, stavala pevnosť a plánovala nový svet, kde by som sa spolu s príšerkami mohla ukryť a kde by mi bolo dobre ... Spikeovi sa príšerky naozaj podarili, vyzerali naozaj tak veľmi reálne, k tomu tie hviezdne hlasy. Najviac ma potešila moja obľúbená Lauren Ambrose zo Six Feet Under ( Claire ), ale i Mark Ruffalo a ďalší. Film mi jednoznačne pripomína krátky film "Im Here" tiež od Spikea, ktorý je o robotickej láske, taktiež citlivo a reálne vykreslenej, kedy človek vôbec neuvažuje nad tým "sakra, veď tu ide o roboty!?" :). Spike pristupoval k tomuto filmu citlivo, s detským pohľadom na svet ( preto je mi jasné, že mnohým ľuďom, ktorí nemajú fantáziu a predstavivosť sa tento film páčiť nebude ) a na hudbe si naozaj dal záležať. Vždy, keď budem ako divá z vajec si pustím tento film a vrátim sa do detských čias! :)

Po dopozeraní tohto filmu sa mi film naozaj ťažko nielen komentuje, ale aj hodnotí. Formana mám veľmi rada, ale bohužiaľ obdobie v ktorom sa film odohráva, téma ktorej sa venuje, tu už bola veľakrát a nevidím v tom žiadnu originalitu. A keď by sme odhliadli od toho, či je daná téma už veľakrát sfilmovaná, tak ani príbeh, zápletka, ma vôbec nedostali. Počas filmu sa tam niekoľkrát zmení postavenie toho, kto je obeťou a tým, kto rozhoduje o osude samotnej obete. I samotné oddelenie filmu "pred" a "po 15 rokoch" veľmi človeka nedokáže navnadiť na dej ( keďže úvodná časť netrvala natoľko dlho, aby sa človek vedel vcítiť do deja ) a mať akúkoľvek ľútosť s obeťami. Najprv zobrazí, ako boli počas inkvizície nespravodlivo mučení ľudia a zrazu sme v čase, keď Francúzsko vtrhne do Španielska a hneď na to, ako vtrhnú Angličania do Španielska, kde si hovejú Francúzi ... absolútny chaos a namiesto toho, aby sa Forman venoval hlavným postavám, alebo naopak historickému pozadiu ( alebo sa venoval obom rovnako ), odbieha striedavo raz k tej a raz k druhej téme. A ja ako divák sa neviem vcítiť do situácie postáv. Samozrejme to nie je jediná podstatná vec na filme, ale tu ma to ťahalo preč od ostatných, možno kvalitných častí filmu a ani dobrý výkon Natalie, ktorá vyšla po 15. rokoch z väznice a vyzerala až neuveriteľne odpudzujúco ( čo je v jej prípade až nemožné ), ma veľmi nenadchol. Ale stále je to Forman a preto dávam silnejšiu trojku.

Jednoznačne film, ktorý ma vtiahol maximálne do seba, kedy som sa dokázala vžiť do každej postavy, aj keď si myslím, že sa film bude viac páčiť ženskému publiku, ako tomu mužskému ( tomu sa budú páčiť predstaviteľky troch hlavných ženských postáv a pikantné scény s Scarlett a Penelope :) ). Pre mňa je to príjemný, nie ťažký film o akomsi štvoruholníku, medzi jedným mužom a troma ženami. Vyznie to akokoľvek absurdne, ale nikto nevie do akej životnej situácie sa dostane a kiežby sa niektoré veci dali riešiť ako v tomto filme. Najviac som sa našla asi v Christine a veľmi sa mi páčilo, ako to celé dopadlo. Žiadne cliche, ani nič podobné, veď kto by uvrhol krásnu Scarlett do trápnej scény s vredom? Veľa vtipných scén, ale i krásne Španielsko, z ktorého priam dýcha vášen a chilli vôňa. Doprevádzajúce komentáre dávali príbehu akýsi gradujúci element, ktorý ma udržival v pernamentnom napätí a očakávaní. I hudba sa mi veľmi páčila, človek má hneď pocit, že sa nachádza v Barcelone :). Myslím si, že film sa bude páčiť viac ľuďom, ktorý sú emotívni a vedia sa vcítiť do kože iných ľudí.

Asi najmierumilovnejší príbeh Kornéla Mundruczó. Áno najmierumilovnejší, bez ohľadu na počet mŕtvych v tomto filme. Avšak s ohľadom na jeho predchádzajúce filmy som konečne pocítila z režisérovej strany trochu lásky, trochu tepla ( aj keď vo filme panuje najchladnejšia zima ) a v konečnom dôsledku akejsi snahy všetko napraviť, dať do poriadku. Môžeme tu sledovať príbeh chlapca, ktorý sa narodil do nesprávnej (ne)rodiny. Áno, komu by sa chcelo v 16-tich ( ak si správne pamätám ) prebalovať decko a starať sa o neho, keď ešte sami máte pocit, že by sa o vás mali druhí starať? A tak všetkú zodpovednosť necháte na matke, ktorá aspoň z môjho pohľadu veľa citu nemala, iba veľmi triezvy, chladný a reálny pohľad na svet. A tá vás šupne do detského domova. A vy v 18-tich rokov vyjdete von, do sveta a predstavujete si naivne, že vás rodičia prijmu k sebe domov a dajú vám to, čo vám za celé vaše detstvo odpopreli. Ale čo sa stane, ak vás čaká krutá realita a odvrhnutie? To budete mať možnosť uvidieť sami. Všade som sa mala možnosť dočítať ako Kornél Mundruczó rieši spoločenské pomery v Maďarsku ( "Kto je vinníkom?" ). Ja riešenie takýchto otázok v jeho filmoch príliš nevidím, nemyslím si, že niečo také sa deje iba v Maďarsku. Ale samozrejme, možno na takúto otázku by mi vedel viac povedať človek, ktorý žije v Maďarsku. Mne sa jednoducho páčila atmosféra, i hlavný herec, ktorého oči sú až príliš hlboké, do ktorých keď sa pozriete, uvidíte utrpenie celého sveta, všetkú bolesť, ale i zlobu. Celkom zaujímavý je aj výber hlavnej postavy. Teda herca, ktorý ju stvárnil. Kornél Mundruczó ho našiel v nápravnom centre ( bola by som zvedavá, či si hľadal hercov podobným spôsobom ako vo filme ), kedy akonáhle ho uvidel, vedel, že je to práve ON. A veru vybral si veľmi dobre. Bez neho by to možno nebolo vôbec ono. A druhá veľmi zaujímavá vec je i tá, že si vo filme zahral i samotný režisér. Ako sám povedal, bolo to pre neho utrpenie a už nikdy viac si to nechce zopakovať. Avšak ja som mala z neho veľmi pozotívny pocit a vyznelo to o to viac dôveryhodne a intímnejšie.

Je mi jasné, že tento film bude mať dva tábory divákov. Jeden bude z neho nadšený, z emócií, aké do filmu režisérka dala a druhý, ktorému sa už nikdy viac nebude chcieť pozerať na opakované zábery pohľadu na Modru z kopca. Zjednodušene povedané. Možno som bola ovplyvnená celou atmosférou premiéry na MFF Bratislava 2010, kedy si film prišla uviesť samotná režisérka s jej dcérou, ktorá stvárnila hlavnú postavu vo filme. Už pred filmom som si ju všimla, aj s dcérou boli oblečené v extravagantných róbach, dcéra mala šál s nápisom "Slovensko" a Ingrid Veninger mala dredy zviazané do veľkého copu. Hneď som vedela, že sú to ony. Veľmi sa mi páčilo, ako si ešte pred filmom, ale i po ňom zavolala na pódium celú svoju rodinu i všetkých, čo vystupovali vo filme a lámanou slovenčinou nám porozprávala, ako to veľa pre ňu znamená. A celý film sa to s každým ťahalo. Samozrejme, naivný príbeh dvoch teenagerov by som asi vypustila, predsa len, ľudí starších ako 17 rokov tento príbeh vôbec nezaujme a nebude sa vedieť do neho vcítiť, ale veľa scén tam je podarených a veľmi sa mi páči, že práve takýto film nás bude reprezentovať v zahraničí. Lebo také Slovensko je a každý si pri ňom spomenie na detské časy a v podstate na svoj domov. A presne tak ako dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú Kanady ( kde určite väčšina nepozná rozdiel medzi "Slovenia" a "Slovakia" :D ), tak presne tak nás môžu vnímať i ostatní zahraniční ľudia a málokto zažije ten pravý slovenský život pri návšeteve Slovenska, tak prečo nie? Prečo neukázať aké Slovensko je? Ukázať im tradičné slovenské ľudové tance, spev, bývanie, život, ľudí ... ? Mne sa páčil a som zvedavá na ohlasy v zahraničí.

Môžem si dovoliť povedať, že ak niekto má rád rumunské filmy, tak tento sa mu určite bude páčiť. Atmosférou mi tento film veľmi pripomína filmy Christiana Mungiu. Nie sú síce také chladné ako napríklad v 4 mesiacoch, 3 týždňoch a 2 dňoch, ale spôsob natáčania, celkovej nálady, akú vo vás film vyvolá, sú si veľmi podobné. Pozorujeme príbeh muža, ktorý má pomer so zubárkou svojej dcéri a rozhoduje sa či sa má svojej žene zdôveriť a tým pádom ju aj opustiť. Nie som muž a preto neviem pochopiť, ako dôjde k tomu, že v kríze stredného veku si muži hľadajú mladé ženy a dokážu opustiť svoju rodinu a všetkých sklamať. Myslieť iba na seba. Nie je to nič výnimočné v dnešnej spoločnosti a preto možno celý príbeh môže niekoho nudiť. Pretože to vidíme všade a poznáme celý tento scenár. Ale na druhej strane práve už mnou spomínaná atmosféra vás akoby vtiahne do pocitov hlavnej mužskej postavy a akoby vám dá nakuknúť do jeho vnútra. Akoby sa každý z nás zachoval? Nechal by košom svoju "možno" lásku života a ostal by s rodinou, so ženou, ktorá ho už vôbec nepriťahuje alebo by sa na všetko vykašlal a začal odznovu s mladou krásnou ženou? Ľahko sa povie, ťažšie je si to predstaviť. Plus k tomu je zvláštne pozorovať celý ten priebeh, čas pred Vianocami, kedy sa staráme iba o to, čo komu dáme na Vianoce a už sa nevieme o ničom podstatnejšom rozprávať. Nebudem sa tu hrať na psychológa, ale ak sa vám teda páčia nové rumunské filmy, tento určite nevynechajte a pozrite si ho.

Film The Trotsky je celkom podarená kanadská komédia, ktorá sa nehrá na nič veľkého a dokáže pobaviť. Je to jeden z tých filmov, ktorý sa vám oplatí vidieť raz a to vám bude stačiť, ale na oddýchnutie si to postačí. Hlavne ma prekvapil jeho výber na MFF Bratislava 2010, pretože na festivaloch sa človek stretne väčšinou so smutnými filmami, s ťažkou tématikou. Na festival prišiel i otec režiséra, zároveň producent filmu a ako sám povedal, musel prísť, pretože nečakal, že tento film bude niekedy na nejakom festivale. Sčasti by ma zaujímalo v akom prostredí vyrastal sám režisér, keďže je film aj o vzťahu syna a otca, ktorý určite nie je úplne ružový, avšak v konečnom dôsledku si navzájom nájdu spoločnú cestu pochopenia. Celkovo ma pobavila myšlienka, že si hlavný hrdina myslí, že je reinkarnovaný Trostky. O Trotskom som nikdy nepočula, ale je mi jasné, že Stalina príliš v láske nemal a páčilo sa mi ako to do filmu zasadili ( najviac ma pobavila nástenka predsavziatí ). Takže ak si film rozhodnte pozrieť, skúste prekúsnuť pár trápnych scén mobilizácie mladých študentov, aby začali revolúciu a naivného milostného príbehu a celkom sa zabavíte.

Tento film je rozhodne pre dva typy ľudí. Prvá skupina je tá, ktorá BSS pozná a miluje ich, takže sa vôbec, ale vôbec nebudú zapodievať príbehom, ktorý je tam fakt len na pousmiatie a na to, aby film nebol zaradený medzi dokumentárne. A druhá tá, kde patria ľudia, ktorí BSS nepoznajú, ale vo filme sa im ich hudba zapáči a film si užijú z toho hľadiska, že im bola sympatická hudba a členovia kapely ( samozrejme aj príbeh je občas na pousmiatie ). A potom je tu skupina ľudí, ktorí BSS nepoznali a ani sa im nepáčia a tým pádom celý film pre nich stráca význam. BSS je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel a tento film je pre mňa najkrajším spestrením voľného času a o to viac som si ho užila, že som ho videla na veľkom plátne s ľuďmi, ktorí BSS milujú a užívali si to podobne ako ja. A tá scéna s chlapcami? :) Najviac!

Ďalší film Kornéla Mundruczó, kde hlavnú úlohu hrá herečka Orsolya Tóth. Zvláštny príbeh o mladých ľuďoch, ktorí si ešte len hľadajú miesto v tomto svete, aj keď to pre nich nevyzerá príliš nádejne. Postava Majky, ktorú hrá spomínaná Orsolya Tóth je dievča, ktoré si vydržiava ženatý šéf druhej hlavnej postavy a to Petra. Tento chlapec už od prvej chvíle vyvoláva v človeku pocit niečoho nepríjemného, necitlivého. Nie menej dôležitá je postava Petrovej autoritatívnej sestry, ktorú hrá Kata Wéber ( túto herečku môžeme vidieť v malej úlohe aj v ďaľšom Kornélovom filme : Projekt Frankenstein ). Takže tu môžeme sledovať akýsi trojuholník medzi súrodencami a Majkou. Od začiatku filmu je len otázka času, kedy sa to všetko zvrtne a v niekom sa niečo zlomí a "všetko sa pokazí" ( ako sama Majka ku koncu filmu hovorí Petrovi, že všetko pokazil ). Všetko je len o tom ako dospieť a stať sa zodpovedným voči svojím blízkym, voči ostatným, voči vlastnej osobe. Peter bojuje sám so sebou, kedy sa musí rozhodnúť, či vyhovie svojej sestre alebo sa nechá zlomiť prestajúcou láskou/túžbou voči Majke. A Majka si uvedomuje, že svoj život musí zmeniť a svoju chybu napraviť. Režisér nám neukáže ako to nakoniec dopadne, ale myslím, že každý si domyslí po svojom. Odporúčam.