Brooks

Nálepka fantasy ma lákala, trailery a young adult feeling odrádzali a po prvom dieli mám jasno. Po väčšinu času chaotické, vizuálne utopené v tme a rozprávačsky mdlé. Jediná pútavá pasáž je prechod cez Vrásu a tá trvá asi päť minút. Neviem si predstaviť, ako by ma to nahodenými konfliktmi, predstavenými postavami a načrtnutou mytológiou zabavilo na ďalších 7 hodín, takže končím.

Z chytľavého, na atmosféru vsádzajúceho traileru som bol nekriticky nadšený, preto je pre mňa ťažké skrývať sklamanie. Sprasená adaptácia. Idiotsky napísaná, s tuctom dejových WTF momentov, až na Scorpiona a Sub-Zera necharizmaticky obsadená, plytvajúca ikonickými postavami i lokáciami, spoliehajúca sa len na početnú fanúšikovskú základňu a predovšetkým choreografiou a nápaditosťou jednotlivých súbojov zúfalo obyčajná. Pokiaľ je pravda, čo tvrdili tvorcovia vo všemožných rozhovoroch, že tento svet milujú a chcú ho adaptovať s úctou, tak by mali navštíviť psychiatra. 2*.

Argentínsky Dannyho parťáci bez ich formálnej elegancie a s chabúčko prepracovanými postavami. Okrem sympatického dua hlavných ťahúňov lúpeže, na ktorých režisér zameral všetku svoju pozornosť, sa o nikom nič nedozvieme. A je to škoda, potenciál tam bol. Fajn pesničkový soundtrack. Segment s lúpežou, obzvlášť útek z banky je vďaka použitej hudbe a svižnému strihu fantasticky vygradovaný.

Styčné plochy s prvou sériou tu sú (duo povahovo rozdielnych detektívov, viac časových rovín rozprávania, prípad ťahajúci sa niekoľko dekád), ale náladovo je táto úplne iná. Skôr smutná dráma než detektívka. Vojnové traumy, strata blízkej osoby, nesprávne životné rozhodnutia, ťažký manželský život, krutosť starnutia. Vyšetrovanie prípadu je tu až na druhej koľaji, prím hrajú postavy. Skvele napísane, famózne zahrané, nádherne nasnímané. Záverečná scéna vo svojej tichosti a nenápadnosti emocionálne drvivá.

Seversky chladná, strohá, psychologicky jednoduchá žánrová práca. Zaujímavosťou je, že s identitou a motívmi záporáka pracuje prakticky totožne a rovnako nefunkčne, ako iná nedávna netflixovina Below Zero. Krátku a atmosfericky nevyužitú sekvenciu s laserom, na ktorú lákal trailer a po ktorej je nepochopiteľne pomenovaný film považujem za podraz diváckych očakávaní. Ale drsné finále sa podarilo, zaň dávam 3*.

Roztomilo naivné, infantilne podané dobrodružstvo skombinované s hardcore sci-fi. Tradične iná, ázijsky neuchopiteľná atmosféra, striedanie sebaparodických a dramatických motívov, zopár fajn fanboyovských nápadov, prestrelený záporák, sympatická snaha o veľkolepé finále, stopercentný happyend. Guláš. Medzi 2* a 3* zaokrúhľujem nahor pre celkovú sympatickosť.

Niečo na tých filmoch Waltera Hilla je. Väčšina z nich sú dejovo primitívne, hlúpučké béčka s prehnane tvrďáckymi hereckými výkonmi a občas menšími, občas väčšími režijnými chybkami, ale na druhej strane sú vždy technicky solídne zvládnuté, šmrncovne amorálne a atmosferické. Toto všetko platí do bodky aj na Streets of Fire. Už úvodná scéna je tu predčasným vrcholom. Dynamicky zostrihaná, parádny song, nádherná Diane Lane, nástup záporáka z ktorého najskôr vidíme len siluetu tváre... proste paráda. 80.roky v ich najkryštalickejšej podobe. Bol som úplne zaháčkovaný. Škoda, že tempo potom opadne, na scénu nastúpi až komicky drsný, toporný Michael Paré a ďalšie nešťastne obsadené postavy (Moranis, Madigan), dej sa príliš nehýbe, konflitkom chýba vyhrotenosť, pôsobia umelo atď. Ale pod 3* aj tak nejdem. Už len kvôli tej štýlovej Hillovej forme a nadupanému soundtracku. A kvôli božskej Diane Lane a nechutnému záporákovi Willema Defoa.

Úvodné predstavenie postáv je postačujúce, scény preskúmavania jaskyne sú atmosferické, ale v momente, kedy sa ukáže tá CGI potvora, rýchlo pochopíte aký typ filmu vlastne pozeráte. Tvorcovia s jej zbystrenými zmyslami pracujú prinajmenšom zvláštne, občas stačí nepatrný zvuk a žralok okamžite reaguje, inokedy tam hlavné hrdinky jačia pol minuty a nič. Nemal by som s tým problém, keby prvý diel neukázal, že aj s takto ohraným námetom a záporákom sa dá pracovať v rámci možností originálne. Veď si len porovnajte konce oboch filmov. Ten z jednotky prekvapil šikovným zvratom, kdežto ten z dvojky len nasadil korunu neuveriteľne prepálenému dianiu. Zbytočné pokračovanie.

Jedna chata, snehová búrka a 3 ľudia, ktorí by chceli byť kdekoľvek inde, len nie tam. Precízne vygradované, režijne sebaisté, skvele zahrané. Záverečná 20 minutovka vo mne vyvolala rovnako nepríjemné pocity, ako to v poslednej dobe dokázali len Eggers a Aster. Škoda občasnej nelogičnosti a predvídateľnosti, pointa musí najneskôr v polovici napadnúť každého.

Myšlienkovo a produkčne chudobnejšia alternatíva X-menov. Teda presne to, čo čakáte od Netflix blockbusteru. Efektnejšie zostrihané, špinavší režijný prístup, občas záblesky cool akcie, dobre obsadení sympaťáci Foxx a Gordon-Levitt versus triková nevyrovnanosť, scenár, ktorý zarazí svojou naivitou, oslími mostíkmi v deji i absenciou kvalitného záporáka, ale hlavne dlhodobo najväčší problém Netflix filmov, chabá dramaturgia. Kvalitou by sa Project Power dal porovnať s poslednými dielmi mutantskej ságy, ale mne pripomínal skôr podobne bezkoncepčný a dnes už zabudnutý Push s Chrisom Evansom.