Darth Maul

Najzaujímavejšia postava z filmu Captain America: The First Avenger si bez najmenších pochybností zaslúžila týchto pár bonusových minút navyše. Okrem pohľadu na Peggy Carter ma potešili hravé záverečné titulky a vtipná scénka na konci. /// "Povedzte jej, že spolu so mnou povedie S. H. I. E. L. D... A Flynn, aspoň sa tvárte, že máte z tej správy radosť."

Tretí Iron Man je štýlovým medzníkom vo svete superhrdinov spoločnosti Marvel. Dôstojne uzatvára trilógiu o rebelovi so železnou maskou a zároveň otvára druhú fázu projektu. Zmena na režisérskej stoličke priniesla svieži závan ľahkosti, dôraz na prepracovaný príbeh a väčšiu mieru kreativity. Shane Black sa so svojím obľúbeným hrdinom pohral ako malý chlapec. /// "Svojich démonov si vytvárame sami."

Jay Roach vytvoril na prvý pohľad klasický, dalo by sa povedať, že celkom všedný, životopisný film. Toto nenápadné dielko je však výnimočné svojím hlbokým obsahom a puntičkárskym herectvom. Ide o inšpiratívny životný príbeh nepoddajnej duše. Dalton Trumbo pristupoval k príkoriam so skalopevnou dôverou vo vlastné presvedčenie a s úderným dôvtipom. Tieto jeho vlastnosti mi veľmi imponovali, pretože nikto nemá právo vám rozkazovať, ako máte písať, ako máte hovoriť, alebo ako máte myslieť.

Pravda, ktorú nikto nechcel počuť... Adam McKay natočil nekompromisnú kritiku skazenej konzumnej spoločnosti. Nastavil zrkadlo, do ktorého sa ťažko pozerá, pretože ten pohľad je mimoriadne bezútešný. Veľmi ma oslovil najmä surový dokumentaristický rozprávačský postup. Herci stvárnili svoje postavy precízne, pričom asi najviac vyčnieval fenomenálny Christian Bale ako podivný outsider Michael Burry. Mrazivý a trpký záver ešte viac umocnil ten smutný pocit z dnešného sveta, ktorý sa vo mne rozležal počas sledovania tohto neobyčajného filmu.

Veľký film rozprávajúci o veľkých témach, o kráse i krutosti prírody a o nezlomnosti človeka. Silu Revenanta znásobujú herecké výkony, geniálna kamera Emmanuela Lubezkiho a ťažká inštrumentálna hudba. Dielo, ktoré svojím príbehom príliš nenadchne, ale pocitovo zalezie poriadne hlboko pod kožu.

Ten sebecký všivák! V sekcii úvodných titulkov mohlo hneď za slovami „Ôsmy film Quentina Tarantina“ nasledovať „S láskou venované najdrahšiemu Quentinovi Tarantinovi“, pretože Hateful Eight si tento darebák z videopožičovne napísal a zrežíroval najmä pre svoje vlastné potešenie. Ale môžem sa na neho hnevať, keď každý jeden dialóg vypointoval k najbezchybnejšej dokonalosti a celý ten čaptavý príbeh prerozprával s ohromným nadhľadom a eleganciou? Môžem byť urazený, keď sa jeho postavy predbiehali v tom, ktorá bude viac frajerskejšia? Môžem sa sťažovať, keď to ten smrad nechal natočiť na prekrásny Ultra Panavision 70 mm a ozvučil to tou najtemnejšou Morriconeho hudbou? No, nemôžem... Napriek niekoľkým nedostatkom funguje Tarantinova „osmička“ ako výnimočná filmová zábava so silným posolstvom.

Viac-menej všetko v poriadku. Počas úvodnej znelky mi prebehli po chrbte zimomriavky a tento pocit sa počas sledovania filmu viackrát zopakoval. Návraty milovaných postáv a staručkých hercov vyvolali dojatie. Noví herci boli všetci, bez jedinej výnimky, veľmi sympatickí a presvedčiví. Sila sa po dlhých rokoch prebudila a spolu s ňou prišlo hravé galaktické dobrodružstvo s nádherným zovňajškom. Nad tým všetkým som cítil to povestné tajuplné kúzlo pôvodných Star Wars. Zamrzela ma len jediná vec. Opakovanie motívov a dejových liniek prvej trilógie (vnímam to ako odvrátenú stránku Abramsovej hry na istotu). V takomto pestrofarebnom a nápaditom svete, v preďalekej galaxii, ktorej možnosti sú v podstate neobmedzené, je to trošku škoda.

Krásne prostredie, Tom Hanks a jeho odhodlaný stoikiy muzhik, pokojný Mark Rylance, strhujúce dialógy a napínavá atmosféra špiónskeho kľučkovania poslúžili Spielbergovi ako premostenie medzi precíznym thrillerom a dôstojnou ľudskou drámou. Z času na čas dobre padne aj takýto čistý a idealistický film plný vznešených a mocných slov.

Ľudské emócie zachytené vo svojej najsurovejšej podobe prostredníctvom brilantných dialógov, ktoré sa hemžia inšpiratívnymi myšlienkami. Keby som bol scenáristom, chcel by som písať ako Aaron Sorkin. Keby som bol režisérom, chcel by som režírovať ako Danny Boyle. Keby som bol hercom, chcel by som hrať ako Michael Fassbender. V mojom primárnom poslaní, poslaní človeka, chcem byť jedinečný, rovnako ako bol Steve Jobs. Uvažuj odlišne...

Veľmi rozporuplné a ťažko zrozumiteľné dielo. Napriek tomu, že vo mne silno zarezonovalo, dlhší čas som nevedel, čo si mám o ňom myslieť. Crimson Peak sa zavŕtal do mojej mysle až tak hlboko, že som nad ním uvažoval viac, ako by si to (možno) zaslúžil. Pár dní po návšteve kina som sa naň pozrel trošku odlišným spôsobom (táto interpretácia nemusí byť správna, no mne dosť pomohla). Začal som rozprávanie vnímať z pohľadu Edith. Ona, spisovateľka gotických románov, chápala postavu ducha vo svojej knihe, ako určitú metaforu minulosti. Toto sa dá pomerne dobre aplikovať aj na film. V tom prípade sú duchovia v Allerdale Hall metaforami veľmi temnej minulosti súrodencov Sharpeových a celý príbeh tak dostáva oveľa znesiteľnejší nádych (aspoň pre mňa). Do takéhoto výkladu Crimson Peak potom celkom pekne zapadá aj najlepší moment filmu. Mám na mysli ten pocit, ktorý prežije hlavná hrdinka, a vzápätí aj divák, keď si uvedomí, že duchov sa netreba báť, pretože oveľa nebezpečnejší sú živí ľudia.