Z0oMb3E

http://www.youtube.com/watch?v=vuI_nCADnW0 hmm málokedy neviem, čo napísať? Toto mi pripadalo ako ponuka sirôt do pedofilnej zoznamky v štýle "Hľadám domov" samozrejme podfarbené dojímavou hudbou, aby nám tích detí prišlo ľúto. Ako pseudofilm nuda.

Naozaj budeme šťastný, keď sa dostaneme na vrchol? A čo potom? Uzavrite vynálezcu do bezpodnetného a sterilného prostredia a zabijete v ňom ducha. "V živote existujú len dve tragédie. Prvá je vtedy, keď nedostaneme, čo chceme a druhá, keď to dostaneme." (Oscar Wilde) http://vimeo.com/988244

Tieto nízkorozpočtové badmovies jednoducho milujem. Hydra by bola ideálnym zážitkom na sledovanie v partii. Najlepšie v partii pod vplyvom, keďže sa dá veľmi dobre zabaviť tipovaním, kto zomrie prvý, kto bude ďalší, ďalší a kto nakoniec ostane. Hmm kto ostane je viac menej jasné od začiatku. O kvalite filmu je škoda hovoriť. O hercoch detto. Jediné pri čom moje srdiečko skákalo, ako besné boli zábery hlavnej hrdinky: hydry. Hydra sa nakoniec zmenila na sedemhlavého draka a rytier od zelených baretov vyslobodil svojím mečom samosečom princeznú z jaskyne. Ako vítazi našej reality show získali vítazi finančnú hotovosť a luxusnú plavbu po Egejskom mori. Nemôžem zabudnúť vyzdvihnúť pokus o spletenie mýtických bájí s krutou realitou a automatickými zbraňami. Scenáristi týchto filmov nie sú absolútne docenení, pretože vymýšľať nové a nové monštrá, nové a nové zápletky (hmm tie až také novie niesú) dokážu len géniovia. Ako som napísal už na začiatku, toto je film do alkoholovej partie s minimálne 5 členmi.

Kórejčania sa hašteria medzi sebou a Japončíci im zatiaľ plienia krajinu. Každý, kto očakáva od filmu krvavé jatka či scény z bojov bude sklamaný. Nachádza sa tu síce pár efektných šermovačiek a podrezaných hrdiel no na tento druh filmu trocha málo. Z úvodu sa aj tie konajú uprostred noci, takže divák si užije len bzinkot katán a výkriky neštastníkov. Keď sa však dostali z rúška noci dalo sa na choreografiu pozerať. Na to, že Kórejčania sa všade snažia, a niekedy na silu tlačiť romantiku som si už zvykol, no keď film okorenili aj vtipnými scénami prevracal som očami. Tie sa do tohto snímku vôbec nehodia a vyznejú skôr silovo. Podpriemerný snímok, ktorý poteší hudobne, ale dejovo už menej. 2* sú až až.

Telku moc nekukám, ale keď už ju zapnem prepínam a vyberám si z ponuky mojich obľúbených staníc. Explorer so svojimi dokumentami medzi ne jednoznačne patrí. Hľadanie satana nás síce zavedie na pár depresívnych miest, predstaví nám pár pošahaných ľudí či pripomenie niekoľko beštiálnych činov údajne spáchaných v satanovej moci, ale celkovo dokument nikam nevedie. Takúto atraktívnu a celkom tabuizovanú tému sa nedá obsiahnuť za úbohých niečo vyše 40 minút. Chcelo by to nejaký komplexnejší pohľad v konfrontácii aj s inými náboženstvami a nielen kresťanstvom, keďže existencia stelesneného zla je asi jediná vec, ktorú majú všetky spoločnú. Chcelo by to komplexnejší pohľad na satanizmus ako vieru a mnoho iných vecí, ktoré sú tu síce spomenuté a tím aj končia. Nestačí sa zamerať na pár záhadných postáv, o ktorých som kedysi rád čítaval v časáku International Expres, a aj to len v Amerike. Dlho očakávané resumé, ktoré malo byť bomba večera vyznelo, ako trápny žart. Pre človeka ktorý sa o niečo podobné zaujíma sa tu nenájde určite nič nové. Nezainteresovaného to isto zaujme, ale zbytočne rozdráždi kvôli nedostatku informácií.

Prečo ja kukám na takéto veci počas obeda? Prečo vôbec kukám na podobné filmy? Kto má chuť na samovraždu, alebo chce vidieť hodinu a trištvrte neustálej depresie na obrazovke Van Diemen's Land mu sadne ako uliaty. Kto chce vidieť drsných mužov v drsnom lone prírody a v bezvýchodiskovej situácii, ktorý sa uchylujú k čoraz väčším ohavnostiam opäť si prídu na svoje. Opäť filmu pridáva šťavu aj fakt, že je natočený podľa skutočných udalostí. Nieje to zlý film. Scény surovej brutality sú síce natočené veľmi decentne, no pri troche fantázie človeku k nepríjemnému pocitu v žalúdku bohate postačia. Žiadnu prehnanú akciu však netreba očakávať, preto sa môže veľmi ľahko stať, že film začne ku koncu nudiť. S menším sebazaprením som ho však dopozeral, a záverečné vysvetlenie som čítal zo zatajeným dychom. Po Valhalle Rising tu máme opäť snímok vhodný na navodenie depresie.

Všeobecne mám rád zlé filmy. Mám rád filmy, ktoré sú už točené, ako zlé. Ak je však seriózne myslený snímok tak otrasný, že ho odmietnem dopozerať, je to záruka ohavnosti najhrubšieho zrna. Presne je to príklad Cesty gladiátorov. Jednak je to historický snímok, ktoré neviem nejak doceniť, ale najväčšiu zásluhu na mojom hodnotení má námet. Neviem, či toto bolo v 80tych rokoch považované za cool, ale v súčastnosti (2011) vyznie celý film ako nepodarený fór. Kontinentálne preteky na niečom, ako reklamných autách odštartované samotným prezidentom pod patronátom kardinála a bonusové body za každého zrazeného človeka mohol vymyslieť iba totálny šialenec. Navyše sa k tomu pridal asi najotrasnejší dabing, aký som kedy počul, popri ktorom vypadá východniarska verzia A je to, ako najprofesionálnejšie odvedená práca. Nestráviteľné, nepozerateľné, nepočúvateľné!

Del Toro je výnimočný režisér v tom, že dokáže s priemerného scenára vytĺcť veľmi pozerateľný film. Tak je to v prípade Faunovho labyrintu. Nemôžem si pomôcť a nedá mi porovnávať film s Mostom do Krajiny Terabithia, ktorý som videl skôr. Ide totiž o veľmi podobné obsahovo a žánrovo totožné snímky. Tu však režisér zasadil pochmúrnu atmosféru, keďže dej je zasadený do priamych bojov. Áno tento film je dôkaz, že stačí pár počítačových animácií, ktoré sadnú každému a z filmu sa stáva úspešné fantasy zbierajúce ocenenia kde príde. Ak však dôjdeme s porovnávaním na hlavné predstaviteľky Ivana Baquero sa na terabithijskú AnnuSophiu Robb nechytá. Chápem, že charakter postavy mali trocha odlišný, avšak výkon druhej zmieňovanej u mňa zarezonoval omnoho silnejšie. Film ktorý samozrejme pohladí detskú dušu širokého publika, a pre príjemne strávený večer sa film nedá len odporučiť. Deckám by som ho však nepustil, skôr by som siahol po jeho neskoršom poloklone.

Kultovka! A čo sa dá o kultovke napísať viac? Fóry, ktoré sa vám aj po milión druhom zhliadnutí zdajú vtipné, hlášky na ktoré sa nedá zabudnúť a scény , ktoré sa vám vybavia aj roky po tom ako ste film videli na posledy. Paródia ako má byť a bez toho aby sa uchýlila k ohavnostiam fekálneho či akéhokoľvek inak nechutného humoru. Herci, ktorí si dokážu spraviť zo seba srandu. To všetko je tu podávané rad za radom a toto nemôže nudiť absolútne nikoho. Už ani neviem, koľkokrát som film videl a koľkokrát ešte uvidím, ale zakaždým to bude pre mňa zážitok ako prvý krát. A to takých filmov a zvlášť komédií nieje veľa. Vrelo odporúčam každému, ktorý sa chce vyše hodinu a pol bez prestania baviť a schuti smiať.

Mnoho ľudí sa ma pýta, prečo kukám na takéto filmy, keď viem, že to zabíja mozgové bunky. Pivo tak isto a predsa sa pije. Syfy je kvalitný konkurent svojho slávnejšieho dvojčaťa vo svete badmovies, Asylum. Všetko, čo sa od podobných VSiek očakáva je tu. Otrasné efekty, príšerní herci či stupídny scenár. Sú tu však scény, keď mi moje srdce zašalo plesať a bránica vibrovala na maximum. Všetky tie nevydarené scény, ako napríklad tieň dvoch vrtuľníkov, brázda filmujúceho člnu vo vode, či tí istí dvaja komparzisti prebehujúci popred auto v jednej scéne nemôžu vyvolať nič iné ako výbuch smiechu. Celým filmom nás sprevádza hudobný doprovod pravdepodobne stiahnutý z nejakej nintendovky prípadne segovky. Takže mnohí sa budete strhávať v domnienke, že vám zvoní mobil. Dialógy sú tu vlastne úplne zbytočné, čiže keby film bol aj nemý a len za doprovodu klavíra diváci by rozdiel ani nepoznali. Pre fajnšmekrov a milovníkov tohto žánru len odporúčanie. Pre ostatných nestráviteľný snímok.