Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 827)

plagát

Dry Blood (2017) 

Očividne prichádza do módy nakrúcať horory o narkomanoch, lebo v poslednej dobe mám na to celkom šťastie. Tentokrát tu je jeden úbožiak, ktorý svoju závislosť "lieči" na chate za prítomnosti svojej šľapky a jedného otravného šerifa. A objavujú sa mu duchovia. Ako ináč. Námety o tom, že hlavný hrdina nevie rozlíšiť sen a realitu, patria k mojim najmenej obľúbeným a ten blbeček bol postupom času otravný čoraz viac a viac. Na druhej strane musím pochváliť prácu maskérov a gore. Keď sa už nejaký prízrak objaví, tak je to fajn, a ku koncu je to aj celkom slušný masaker. Len škoda, že zvyšok filmu za veľa nestojí.

plagát

Blood Bound (2019) 

Režisér podpriemerného Dementia 13 nakrútil ďalšiu podpriemernú blbosť, ktorú zachraňuje možno len to, že mala aspoň nejaký scenár. A možno jedna mizerná gorescénka, ktorá aspoň dáva vedieť, že sa jedná o horor. Ale takmer hodinu a trištvrte sa do toho neoplatí investovať. Skupinka satanistov sa tu snaží zneužiť trojicu nesympatických teenagerov, a pri tom nabúchať sfetovanú blondýnečku, aby na konci mohla vyprdnúť spratka a splniť proroctvo. Herci ma nepresvedčili, aj keď sa tvárili zúfalo, napínavé to nie je vôbec, lacné, nevýrazné, väčšinu stopáže sa to iba ťahalo.

plagát

Polaroid (2019) 

Doterajšiemu chladnému prijatiu tohto snímku sa ani nečudujem, pretože neprináša ani nič originálne, ani nič zaujímavé. Našťastie som viac ako priemer ani nečakal. Úvodná vražda síce malú pozornosť vzbudiť dokáže, ale potom nasleduje už len jedno klišé za druhým, ktoré zaujme iba decká, čo videli tak 2 horory v živote. Skupina teenagerov, prekliaty foťák patriaci zabijakovi v minulosti, takže vraždiaci duch, následné obete a pátranie hlavných postáv po minulosti. Ešte sa tam aj úplne zbytočne rozoberá detstvo hlavnej hrdinky, ktoré s dejom nemá vôbec nič spoločné. Ľakačka vyšla asi jedna (maximálne), krv žiadna, vraždy poväčšine mimo kameru, debilné chovanie postáv (jasné, ty si nás odfotila, tak je to všetko tvoja vina), a v podstate plagiát čerpajúci najmä z Ring, kde sa režisér nepokúsil ani o žiadne prekvapenie. Vďaka sympatickým postavám, občasnej dostatočnej akčnosti, peknému duchovi a celkom slušnej hudbe to našťastie nie je až taký prúser ako povedzme minuloročný Slender Man.

plagát

Tales of Poe (2014) 

Keď vyjde nejaká antológia, ktorá má v názve POE, väčšinou je to pekná sračka, takže som rád, že som to tentokrát výnimočne riskol. Debbie odohrala v prvom príbehu psychopatku presvedčivo. Ocitla sa v blázinci, kde vyrozprávala svoj príbeh. Pracovala ako zdravotná sestra pre starnúcu herečku, a strašne jej vadilo jej slepé oko, tak to vyriešila po svojom. Krvou sa nešetrí, takže fajn. Potom tu máme štandardný gotický hororík o manželskom trojuholníku a jednej chamtivej škrate, ktorej sa to vypomstí. Trvalo to trochu dlhšie ako by bolo treba, ale záver to zachránil. Posledný príbeh je taká snová verzia Šípkovej Ruženky, opäť s množstvom krvi na záver a šialených obrazov a výjavov, takže niečo pre priaznivcov surrealizmu. Páčil sa mi najviac. Lacnejšie spracovanie vynahrádza výborná atmosféra, takže veľké prekvapenie.

plagát

Sabrina (2018) 

Mám rád ducháriny, mám rád Indonéziu, na toto som sa dokonca tešil, dopadlo to pod moje očakávania. Námet úplne rovnaký ako v stovkách iných hororov - dieťa, mŕtva mamča, hra s doštičkou, démon a v podstate úplne zbytočná bábika, ktorá tam bola len do počtu. Obvykle scenár a dialógy v takýchto exotických snímkoch neriešim, pokiaľ to vyložene nehraničí s totálnou debilitou, ale žiaľ, presne toto je ten prípad. Predovšetkým v záverečnej tretine už hlúposť prekročila všetky medze a dopozeral som to len zo zotrvačnosti, len tak tak. Atmosféra bola možno v úvode. A prečo musí každý podobný indonézsky horor s duchárskym motívom skončiť v rukách exorcistov,.. už to podľa mňa nie je ani zábavné. Ľakačky v každom prípade nefungujú vôbec, desivé to tiež veľmi nie je a 2 hodiny sa do toho určite neoplatí investovať.

plagát

Nightshift (2018) 

Hotelový horor, v ktorom nesympatická hlavná hrdinka uviazne v časovej slučke - v hoteli, kde sa pred rokmi odohrali vraždy, takže sa samozrejme snaží zachrániť a uteká pred maskovaným zabijakom. Ešte jej aj pomáhajú duchovia. Čakal som krvavú vyvraždovačku, napokon som dostal lacnú blbosť. Strašidelné to nie je vôbec, po atmosfére ani chýru, dej ma vlastne tiež veľmi nezaujal a ani samotné vraždy nie sú ničím nápadité. Z každého uhla pohľadu slabé.

plagát

Juleblod (2017) 

Po rokoch sa Nóri prihlásili o slovo a výsledok je ledva priemerný, takže od nich už radšej veľa nečakať. Opäť, na kieho boha to musí trvať hodinu a trištvrte, keď zabijak začne poriadne šantiť až v záverečnej tretine. Vlastne počas celej prvej hodiny ho ukázali "až" dvakrát. Dejová línia s detektívom so slabým žalúdkom občas dokáže vyčariť úsmev (scéna v márnici vedie), ale stačiť to nemôže. A čo sa týka teenagerov, tí musia opäť väčšinu času riešiť kraviny, kto s kým chrápal, a nie a nie sa dočkať, kedy ich ten magor v kostýme začne masakrovať. Samotné vraždy nie sú v rámci obmedzeného rozpočtu úplne zlé, aj keď kamera dosť často uhýba a divák uvidí len vyliezajúce črevá či striekance krvi. Potenciál bol rozhodne vyšší, ale v porovnaní s predchádzajúcimi pokusmi je to pre režiséra aspoň malý krok vpred.

plagát

El pacto (2018) 

Matka právnička sa snaží zachrániť svoju dcéru, ktorá leží v kóme a tak uzavrie pakt. Dcéru jej to prinavráti, ale cena je príliš vysoká - život za život. Toľko k obsahu. Za mňa typický španielsky štandard. Tradične nemôžem k remeselnej stránke absolútne nič vytknúť, a ako väčšina ich filmov je to tématicky zaujímavé a dobre zahrané, akurát sa už v posledných rokoch vytráca hororovosť a vždy sa to uberie smerom k mysterióznemu krimithrilleru. Tentokrát dokonca s úplne jednoduchým scenárom a bez zvratov či dejových odbočiek. Otázne potom ostáva, či to hororového nadšenca očakávajúceho niečo iné pohltí alebo nie. Mňa to teda za srdce nechytilo, aj keď sa na to nepozeralo zle.

plagát

Cucuy: The Boogeyman (2018) 

Naivná a hlúpučká rozprávočka o škaredom, zubatom, zlom bubákovi s vrecom, ktorý unáša neposlušné deti do svojej jaskyne, aby si ich potom dal na večeru. A presne sa to aj hodí pre generáciu okolo 10 rokov. Pozerať sa na to dalo, keďže televízna Syfy produkcia už vytvorila aj omnoho horšie "horory". Je to približne na úrovni predchádzajúceho Sullivanovho Sandmana, ktorý pokladám za rovnako podpriemerný. Či to stojí aspoň za zabitie času je už na zvážení, podľa mňa ani nie.

plagát

V pasti (2018) 

Namiesto tichého miesta prichádza slepé miesto. Ale to predbežné porovnávanie je aj celkom odôvodnené. Iba mi to prišlo o triedu slabšie (na druhej strane však určite lepšie ako priemerný THE HAPPENING, kde som paralelu taktiež vycítil). Lenže zatiaľ čo je Tiché miesto hororové, ľakačkové, s parádnou príšerou, tuto sa jedná skôr o čisté sci-fi, kde nás čakajú maximálne hojdajúce stromy a poletujúce listy, a kto bude čakať akčný spektábl, tak sa asi nedočká. Možno som to čakal strašidelnejšie, možno komornejšie a depresívnejšie (námet si to pýtal), ale nepochybne sa jedná o kvalitu s dobrou myšlienkou skvelými hercami. Chválim najmä dejovú líniu z prítomnosti, pretože najmä pri lesnej koncovke som už nejaké napätie konečne vycítil, zatiaľ čo dej z minulosti sa podľa mňa až nadmieru venoval postavám a ich vzťahom, kvôli čomu to trochu haprovalo. Keďže mi tie dve hodinky ubehli bez potreby pravidelných cigaretových prestávok, tak sa pridám k doterajším "štvorkárom", aj keď možno hodnotili len trailer :-)