Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 805)

plagát

The Dark (2018) 

Unesený, týraný a oslepený chlapec sa spriatelí so zneužívanou zombie holkou po tom, čo tá hneď na začiatku odrovná jeho únoscu. Začiatok sa mi páčil, potom je to už skôr mierne romantická konverzačka a prechádzka po lese, ktorú oživujú vlastne len náhle vstupy vedľajších (dospelých) postáv. Tie väčšinou končia fatálne, pretože malá zombica sa snaží svojho slepého kamaráta brániť stoj čo stoj. Napriek tomu je to ešte spomalenejšie ako som čakal. Záver úplne mimo - priemer.

plagát

Odříznutí (2018) 

Príbeh o patológovi, ktorý nájde v mŕtvole odkaz s menom svojej dcéry, a tak zistí, že ju uniesli. V minulosti totiž odmietol sfalšovať lekársku správu, vďaka čomu sa dostal na slobodu sériový vrah, a niekto sa mu chce očividne pomstiť. Horor je prisilné slovo, pokiaľ neberieme do úvahy rozrezávanie mŕtvol. Skôr je to čistý kriminálny thriller, síce dosť naťahovaný a domotaný, ale obsahuje niekoľko zaujímavých zvratov a na konci to celkom dáva zmysel.

plagát

Killer: Malevolence 3 (2018) 

Predchádzajúca časť, nekompromisný "Bereavement", odo mňa dostala plnú paľbu, nakoľko ma zaujal po psychologickej stránke, a samozrejme po tej brutálnej. 8 rokov som čakal na tretiu časť. Neoplatilo sa. Neviem, či režisér nemal nápady (ale asi nemal), očividne nemal ani dosť peňazí... nechápem to. Detektív pobehuje po mestečku a hľadá mladého zabijaka, mladý zabijak zase pobehuje od domu k domu a likviduje na koho narazí, mŕtvoly sa dajú rátať na desiatky, ale k žiadnej postave som si tu nijaký vzťah nevytvoril, vraždy sú suché a jednotvárne, väčšinou obmedzené len na smiešne zapichávanie nožom (áno, v 80-90. rokoch to stačilo), niektoré dokonca mimo záber. Proste sa nám to zmenilo na lacný, debilný a naivný slasher bez atmosféry, pri ktorom som sa hodinu a pol krásne prenudil.

plagát

Hell Fest: Park hrôzy (2018) 

95% celého rozpočtu minuli na rekvizity, takže na poriadne gore už žiaľ neostalo. Iba dve scénky, čo sa týka vrážd, tu stoja za pozornosť. Trošku zamrzela scéna s gilotínou z traileru, ktorá mi prišla až trestuhodne nevyužitá. V poslednej dobe sa mi rovnako prestávajú páčiť rozuzlenia, ktoré nič zaujímavé neprinesú. Ale ako pekne nakrútená naháňačka po pôsobivom a efektnom lunaparku je to našťastie podarené. Potenciál bol vyšší, ale ubehlo to rýchlo.

plagát

Realms (2017) 

Lepšie ako som čakal. Teda aspoň v porovnaní s predchádzajúcim The Appearing. Párik lupičov a ich traja rukojemníci nájdu na úteku pred zákonom opustený, prekliaty barák uprostred lesa. A môže sa začať strašenie. Postavy nie sú najhoršie, občas zafunguje aj nejaký šok či prízrak, napriek slabšej trikovej stránke a obmedzenému rozpočtu to ako horor plní svoj účel celkom dobre. V záverečnej tretine to režisér prekombinoval a postupne sa to začne utápať v debilite, ale to už tak nejako k režisérovi patrí. Je to ľahko zabudnuteľný film, vlastne som si už ku koncu uvedomoval, že mi je úplne jedno, ako skončí. Priemer ale udelím - keď už nič iné, aspoň to nepokazí večer.

plagát

Sacrifice (2017) 

Toto je séria, u ktorej som zaznamenal asi ten najväčší progres. Prvé dva diely boli dosť amatérske, ale zvyšné dve časti začali rapídnou rýchlosťou napĺňať moje očakávania (čiže táto a The Song of Solomon). Nedá sa samozrejme čakať, že tu pôjde o nejaký dej. Ide len o zobrazovanie násilia. Tento film o akomsi schizofrenikovi, ktorý trpí sebapoškodzovaním, už zachádza do úplného extrému. Divák si vlastne len "vychutnáva", kde všade sa začne skalpovať a čo všetko si odreže / odpíli / vyvŕta / vytrhne atď. A áno, obsahuje to scény, ktoré bežný jedinec už nebude schopný psychicky zvládnuť. Choré, neodporúčam!!! Na body 10/10 :-)

plagát

Knuckleball (2018) 

Dedek otrčí kopytá a fagan ostáva "home alone", pričom spoločnosť mu robí jeden magor zo susedstva. Ale "Kevin" je šikovný, rozhodne sa brániť a celkom mu to aj vychádza. Veď keď už je v najväčšej kríze, musí sa tam objaviť nejaká nepodstatná postava, ktorá príde vždy v hodine dvanástej. Navyše nejaká vražda tam predsa musí byť. Ale bolo to fajn. Pasce fungovali (mohlo ich byť viac), zjavenia mŕtveho dedulu trochu liezli na nervy, ale to sa ešte odpustiť dá, rozuzlenie by to chcelo ešte viac vyhrotiť (prípadne ho úplne zmeniť).

plagát

Fractured (2016) 

Rozhodne lepšie ako posledný nudný "Caught". Jamie síce nenakrúca horory za silný rozpočet, ale čo sa týka príbehu či scenára, nikdy to nie je úplne blbé. Z tohto ťaží aj Fractured. Začína sa to ako road movie o sympatickom páriku na cestách. Keď však dorazia do výletného domčeka, majú čoraz viac pocit, že ich niekto sleduje. Takže to pokračuje celkom atmosférickým home invasion. Výsledok je napokon ešte viac prekvapivý, ako sa spočiatku zdalo. Ťažisko hororu je najmä jeho retrospektívna forma vyrozprávania celého príbehu, ktorá stojí na jednom jedinom zvrate. Ten je našťastie dostatočne funkčný na to, aby si udržal moju pozornosť, takže na jedno pozretie zaujímavá vec.

plagát

L'Oeil silencieux (2016) 

Chlapík si prenajme apartmán, ktorého bývalý nájomca znenazdajky spáchal samovraždu. A čoskoro zistíme, prečo. Nepôjde však o typický haunted house / room. V podlahe je totiž diera, v izbe pod ním dobre vyzerajúca susedka, a hlavný hrdina je nadržaný. Bude to mať následky! V istých momentoch funguje aj atmosféra a zvrtne sa to v halucinogénnu jazdu, potom sa to zase zmení na ľahko pornografickú komédiu, ale táto kombinácia zaujala a pobavila - i keď rozuzlenie už prekvapí asi ťažko.

plagát

Amityville: Počátek (2018) 

Tých Amityville hororov tu už bolo toľko... a s výnimkou prvých dvoch starých dielov plus remaku z r. 2005 boli všetko úplné kraviny, takže divák už od toho tak nejako nič nečaká, a ani sa dokopy ničoho nedočká. Je to síce prekvapivo o niečo znesiteľnejšie, ako som čakal, ale po hororovej stránke to nefunguje, ani nevydesí, triky sú chabé a je ich minimum, čierne zahmlené postavy nemôžu zaujať nikoho (takéto niečo podľa mňa patrí do minulého storočia), vraždy sú mimo záber a celkovo to po stránke deja či scenára neponúkne vôbec nič nové ani zaujímavé. Nakrúcať jeden a ten istý film dookola, iba s inými hercami, navyše ešte aj s takouto lacnou produkciou, je úplne zbytočné.