Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 801)

plagát

Fantasmi (2011) 

Talianska hororová antológia zložená z piatich príbehov. Duchárske však boli iba dve, takže tým anglickým prekladom to očividne zaškatuľkovali viac ako bolo treba. 1. 17th November - Hlavný hrdina zdedí dom po svojom zosnulom otcovi a vyberie sa tam s kamarátmi, no číha na nich neznámy zabijak s kosákom. Celkovo nie práve zaujímavý slasher s vraždami mimo záber, ktorý drží nad vodou len celkom schopné rozuzlenie (4/10). 2. Offline - Príbeh o mladíkovi, ktorý sa dozvie, že jeho dobrý kamarát spáchal samovraždu. Lenže kto ho potom celú dobu kontaktuje cez internet? Zaujímavá poviedka. Pretože aj keď sa v nej toho veľa neudialo, dokázala ma držať v príjemnom napätí až do konca (6/10). 3. The Medium - Žiaľ, len priemerná báchorka o starej špiritistke z posteru s nemalými finančnými problémami, ktorá rada oblbuje ľudí, až kým ju jedného dňa tí duchovia skutočne nenavštívia. Ku koncu celkom napínavé, ináč poriadne nevyužitý potenciál, pretože práve desivý vzhľad duchov mohol v tomto prípade zabrať. No ukazovali ich len v obrysoch (5/10). 4. Story of a Monster - Poviedka o chorom nemom chlapcovi, ktorého nenávidela celá dedina, lebo ho pokladali za diabla, a jeho prvej detskej láske. No svadbou to rozhodne neskončilo. Ku koncu trochu kruté, ale veď sa jedná o horor, takže tak to má byť. Predovšetkým chválim veľmi peknú hudbu (6,5/10). 5. Shouts on the Hills - Trojica dievčat sa vyberie na výlet, po ceste „niečo" zrazia, a pomsta na seba nenechá dlho čakať. Poviedočka v štýle „Tajomstvo minulého leta", ktorá zabŕda do viacerých hororových žánrov (handycam prekvapivo prevláda), ale počas celej stopáže si udržuje veľmi slušnú úroveň, takže by som ju s čistým svedomím označil za najnapínavejšiu a najvydarenejšiu z celého filmu (8/10). Celkovo mi to viac ako na tri hviezdy nevyjde, ale rozhodne sa jedná o solídny taliansky pokus, ktorý si pozornosť zaslúži.

plagát

The Paranormal Diaries: Clophill (2013) odpad!

Nič ma nedokáže nasrať viac, ako tento druh "hororu" a nič ma nedokáže potešiť viac, ako napáliť odpad ďalšej skurvenej, nudnej, nezáživnej a predovšetkým zbytočnej handycam nočnej zelenkavej. Najmä, ak je to celé od začiatku do konca totálne o hovne, o horor sa to ani neobtrie a nie je tam absolútne nič, čo by aspoň trochu vydesilo. A nie, nerozbehne sa to ani pár minút pred koncom. Elegantne nakrútený bullshit.

plagát

Necrophile Passion (2013) 

Podľa názvu, coveru a krajiny výroby som čakal nejaké poriadne undergroundové svinstvo, pretože viem, čoho všetkého sú Nemci schopní, ale z Heidenberga ďalší Marian Dora asi tak skoro nebude. Chlapík nájde v lese mŕtvolu ženy, kúsok sa s ňou pohrá, takže nádejný úvod, zvyšok sú už len jeho predstavy s dvoma-troma šteklivými scénami s rozloženou mŕtvolou plus minimálna štipka gore sebapoškodzovaním, ale to je vlastne všetko, a tým pádom je aj 50-minútová stopáž pridlhá a film začína nudiť veľmi rýchlo. Až príliš "umiernené" a až príliš málo nechutné (na môj vkus). Škoda, preškoda.

plagát

Help Me I Am Dead - Die Geschichte der Anderen (2013) 

Študentka psychológie navštíví opustený dom spojený s tragickou minulosťou, v ktorom straší, navyše sa do toho zapletú dvaja zlodejíčkovia a násilníci, a čaká ich príjemné prekvapenie. Trošku naivný nemecký hororík, ktorý kombinuje klasický duchársky motív s potrebnou porciou prekvapivo kvalitného gore, plus zopár erotických scén, znásilnenie, pomsta... no nájde sa tu všetko možné, pri tej bohatej stopáži sa ani niet čomu diviť. Táto kombinácia žánrov mi neprišla úplne zlá a keďže rozpočet bol minimálny, nemôžem povedať, že by sa jednalo o premrhaný potenciál (dokonca som sa pri scénach na pôjde aj párkrát zľakol). Ale bolo to také typicky nemecké, čo si v mojich očiach ako vždy odniesli otrasní herci na čele so škaredou a nesympatickou hlavnou hrdinkou (pretože keď sa Nemci rozhodnú obsadiť ženskú, ktorá má v tom horore vyvaliť kozy, tak by mali nájsť takú, ktorá aj nejaké kozy má... síce pri jej ksichte by jej to aj tak bolo hovno platné). Za niekoľko silnejších momentov ten slabý priemer dám.

plagát

Ruedoo ron nan chan tai (2013) 

Oslava teenagerov, nešťastná smrť jednej z nich, zbavenie sa tela a následná pomsta jej ducha. Asi toľko k obsahu. Zvláštne na tom filme je predovšetkým to, ako, kedy a v akom poradí umierajú jednotlivé postavy, pretože párkrát ma to vážne prekvapilo. Horor by sa totiž dal rozdeliť na tri segmenty, pričom v každej sa dosť nečakane "uzatvorí" osud niektorého z hlavných hrdinov. Takže filmy by mohol pokojne trvať 30, príp. 60 minút a nič by sa nestalo. Scenár dobrý, páčilo sa mi, ako to bolo všetko pekne premyslené. Ale týmto to končí. Jedná sa totiž o obyčajnú, nie práve nápaditú, ľahko zabudnuteľnú a málo desivú duchársku báchorku, akých sú stovky. Pozrieť sa to dá, ale nič viac.

plagát

Mooseowon iyagi 2 (2013) 

Po skvelej jednotke je to pre mňa dosť veľké sklamanie, ledva mi to na ten priemer vyšlo. Opäť hororová antológia, rámcová poviedka 4:44 ponúka príbeh riaditeľa poisťovne, ktorý s mladým dievčaťom s jasnovideckými schopnosťami vyšetruje záhadné prípady v tajných archívoch. Síce mi neprišla v rámci antológie nejako extra dôležitá, ale aspoň je slušne ukončená. Tieto hlavné postavy skúmajú tri prípady. Ten prvý s názvom Cliff je o dvoch kamarátoch, ktorí spadnú z útesu a na malej plošine bojujú o prežitie. Z takého malého dobrodružného thrilleru sa vykľuje celkom zaujímavá duchárina s kvalitným rozuzlením, takže pre mňa najlepšia poviedka filmu (70%). V druhom príbehu Accident máme trojicu dievčat, ktoré po autonehode ostanú trčať v noci uprostred lesa, až kým si neuvedomia, že nie sú celkom samé. Nejaké pekné duchárske zjavenia sa tu síce vyskytnú, ale ináč je to väčšinu stopáže nuda. Navyše to záverečné "prekvapenie" snáď nemohli ani myslieť vážne, lebo bolo jasné už po pár minútach a z toho obrovského klišé sa mi až zatočila hlava (40%). Posledný príbeh Escape je pre mňa zbytočné hodnotiť, pretože s hororom nemá nič spoločné. Bezduchá komédia o jednom idiotskom učiteľovi a jeho ceste do pekla... niekto sa možno pri tom urehoce na smrť, ale mne takéto niečo absolútne nič nehovorí. Ako celok je to pekne nakrútené a je vidieť, že režiséri už majú niečo za sebou, avšak napriek tomu občas vystrelili do úplnej tmy. Prepadák to ale určite nie je.

plagát

Kôsoku bâba (2013) 

No konečne sa Japončíci aspoň trochu posnažili, pretože spolu s "Horror Stories" je to pre mňa najlepšia ázijská novinka za posledné roky. Horor o troch dievčatách, ktoré v úvode nakrúcajú reality show v starom prekliatom baráčiku, čo sa im však vypomstí, lebo si so sebou "omylom" vezmú jedného pekne nasraného ducha, takže na nich čaká množstvo príjemných prekvapení. Bolo to desivé (párkrát som sa slušne zľakol), bolo to miestami dokonca nechutné, a dalo sa na moje počudovanie aj zasmiať, lebo ducha škaredej, zakrpatenej, šprintujúcej stareny nevidím až tak často. Tá sa im vlastne snažila ukázať, čo na tej prekliatej klinike robili jej, takže naše dievčatá čakajú menšie... "zdravotné problémy". Síce sa tu vyskytne aj tradičný dlhovlasý námet, ale našťastie len okrajovo. Celkovo to bol pre mňa veľmi sympatický a svieži vetrík do ázijských hororových vôd.

plagát

The Taking (2013) 

Hlavné postavy, muž a žena, sú uväznení v lesoch, v pazúroch podivného satanského kultu, pričom jeho vodca s peknou démonickou vizážou im oznámi, že za tri dni prídu o svoju dušu. Síce by sa chceli zachrániť, ale na každom kroku ich prenasledujú podivné zjavenia, zvuky, hlasy, preludy a všetko možné. Ono je tu ťažké popísať už len samotný dej, lebo pri takýchto experimentálnych psychologických hororoch o to väčšinou ani nejde. Film určený výlučne tým, ktorým sa páčil "The Oregonian" (a to myslím smrteľne vážne, aby každý vedel, na čo sa má pripraviť, kým tu začnú lietať odpady... ja som vás varoval!) Toto je totiž úplne rovnaký štýl, takže som síce z toho nebol múdrejší, ale tá vizuálna stránka bola naprosto úžasná, s peknými maskami, dokonca je to aj miestami celkom krvavé. Pre mňa možno aj najlepšia lesná bizarnosť.

plagát

Thanatomorphose (2012) 

Celý film sa odohráva v jednom útulnom byte, kde sledujeme jeden párik, ale chlapík je nepodstatný, ženská je už kúsok iné sústo. Proste sa nám jedného dňa začne pekne pomaličky rozkladať. Aké jednoduché a aké funkčné. Každou minútou vyzerá odpornejšie, hnije, černeje, nechty, vredy, tekutiny, červy, kusy mäsa... všetko pekne opadáva, hnus na n-tú, a ja som každou jednou minútou nadšený čoraz viac a netrpezlivo čakám na to, aký ďalší humus nám režisér ukáže a čo z tej chuderky napokon ostane. Kanaďania po dlhšej odmlke opäť splnili moje tajné predstavy a túžby, pecka!

plagát

Mischief Night (2013) 

Jedna slepá holčina, maskovaný zabijak v žltom pršiplášti a k dispozícii jeden domček. Do toho sa sem tam primieša nejaká nepodstatná vedľajšia postava, ktorú je nutné odkrágľovať. A "family home terror" o hre na mačku a myš sa môže začať. Nečakal som síce napínavú a atmosferickú pecku typu "Strangers", lebo to by som chcel asi veľa, takže sklamaný nie som. Pozerateľná, neurážajúca blbinka, síce napínavé to nebolo ani trochu a inteligencia zabijakov pokrivkávala tak, až som sa chytal za hlavu (navyše na dnešné pomery mi to prišlo až prehnane naivné), ale aspoň to nenudilo a občas potešila nejaká vydarená vraždička. U mňa je to priemerný horor, ale už som rád aj za to málo.