ricci.s

Režisér chcel tradične ostať verný sociálnym dramatickým hororom, avšak rozhodol sa, že ani jeho obľúbená umelecká brutalita nesmie chýbať, a tak nakrútil 2 filmy v jednom. V prvej časti nám vyrozpráva príbeh dvoch sociopatiek, feťáčiek a alkoholičiek, ktoré kradnú a mučia bezbranných, až kým sa nevlámu do domu tehotnej. Tam sa ich agresivita vystupňuje na maximum. Za ten záver to za pozretie stojí, dokonca aj zahrané je to uveriteľne, ale úvodná polhodina je trochu otravná (tie dve ukričané šľapky dokážu liezť pekne na nervy). A potom ide part II - experimentálny krvavý kúpeľ. Krik, plač, utrpenie, sebadeštrucia, kanibalizmus, znepokojivá hudba, psychotropná atmosféra. Dej to síce nemá (skôr sa to uberá smerom k tvorbe Lucifera Valentina), takže niečo pre silnejšie žalúdky... a presne toto mám na Kasperovi najradšej. Zatiaľ čo by som prvý segment označil skôr za priemerný, druhý je u mňa full house a spolu s "Madness of Many" a "Your Flesh, Your Curse" by som ho zaradil k najlepšej trojici jeho tvorby.

Horor o starej kreatúre, ktorá má každú chvíľu exnúť, jej dvoch škaredých dcérach, ktoré sa o ňu starajú, a vnučke, ktorej opäť raz hrozí posadnutosť. Počas prvej hodiny nezaujímavý duchársky podpriemer, záverečná tretina sa ako tak rozbehne (prekvapivo tvorcovia v niektorých momentoch pritvrdia viac ako som čakal), takže nádeje na nejaký originálny záver tu boli, ale opäť sa raz rozplynuli. Mimochodom, ženská v hlavnej úlohe bola tak hnusná, že som mal niekedy na ten jej ksicht s vypúlenými očami a večne otvorenou tlamou zízať, a malá dcéra bola snáď ešte hnusnejšia. Tentokrát skôr sklamanie.

Antológia, 8 poviedok. Prvá (Juan) o navrátilcovi z hrobu neurazila ani nezaujala. Druhú (Paidos Phobos) o jebnutej matke a duchovi by som nazval najväčšou sračkou celého filmu. Tretia (Potzonalli) konečne potešila, psycho rodinku a kanibalskú porcovačku totiž nikdy neodmietnem. Štvrtá (Fireballs) je len priblblá erotická komédia s nadržanými satankami, ktorá sa vážne brať nedá. Piata (Vitriol) o traumatizovanej ženskej sa pokúsila zaujať skôr psychologicky... ale nezaujala. Šiesta (Do Not Sleep) o chlapcovi, ktorý až príliš veril poverám svojej babky, vyzerá spočiatku nádejne, ale vyvrcholenie mohlo byť intenzívnejšie. Siedma (Its About Time) je opäť vtipný splatter o satanskej pomste, ktorý viac potešil ako nepotešil, len treba odpustiť poriadne amatérske triky. A posledná ôsma (Exodontia) je úplný vrchol a to najlepšie, čo antológia ponúka. Drogový, halucinogénny trip s perfektným spracovaním. Takže 3 a 8 - super, 2 a 4 v podstate blbosti, ostatné priemer. Na 3 to vyjde, ale jednotka sa mi zdala o niečo lepšia, čo sa vlastne dalo čakať.

Pôvodnú verziu som nevidel (ani po tom netúžim), trailery vyzerali nádejne, hoci tento Rabid nebol mojim veľkým tohtoročným favoritom - akosi som tvorbu týchto dvoch pipiniek Soskových nikdy nedokázal doceniť. A o žiadnu slávu sa nejedná. Síce je blondínečka po nehode pekne namaskovaná (človek by jej hneď dal francuzák), ale asi 3 krátke gore momenty, pár okamihov s chápadlom či krátka scéna so smiešnym slizkým mutantíkom prilepeným na stene mi príde takmer na dvojhodinovú stopáž žalostne málo. Celkom by ma zaujímalo, kde minuli ten 5-miliónový rozpočet.

Príbeh o šamanke, ktorá pri rituály zavraždila svojho klienta, a tak ju čakal súdny proces, no a hlavným hrdinom je jej právnik, ktorý sa ju snaží zachrániť pred rozsudkom smrti. Film bol nakrútený už v roku 2006, a doteraz čakal na vydanie, lebo keďže je to podľa skutočnej udalosti, očividne to nebola téma, ktorou by sa v Malajzii chválili a chceli ju vypúšťať na svetlo. Obsahovo je to možno celkom zaujímavé, avšak iba minimálne hororové (keď nepočítam pokrútené pohyby tej strigy v cele, nebolo tam vlastne nič). Film môže zaujať iba ako dráma, hoci nemá nijaký emočný dopad.

Milionárska rodinka si kúpi kolekciu obrazov, ktoré predstavujú sedem smrteľných hriechov. Obrazy sú však živé, pretože ich tvorca uzavrel zmluvu s diablom, a tak sa pre rodinku začína peklo: dcérenka je posadnutá závisťou, synáčik hnevom, manžel chamtivosťou, žena smilstvom (dokonca aj sex s kozlíkom sa nájde) a malé deti lenivosťou. A menia sa pritom nie len psychicky, ale aj fyzicky. Takáto téma tu ešte nebola, takže film je sám o sebe zaujímavý. Gore je celkom podarené, horšie je to už s maskami, ktoré pôsobia vyložene komicky. Za minimum peňazí som však dostal viac ako som čakal.

Druhá séria začína vynikajúco, vlastne pre mňa spolu s Down najlepšia epizóda. Tentokrát tu máme ducha, vysmiatu Anču, ktorá ovláda jednu pútavú kartovú hru. A pokiaľ hráči nesplnia jej pravidlá, podľa očakávania väčšinou otrčia kopytá. Týchto hororových "Jumanji" tu už bolo síce dosť, ale ešte to podľa mňa nie je až tak opozerané, aby to liezlo na nervy (teda aspoň tým, ktorí nesledujú každú jednu novinku). Pre mňa to síce originalitu nepobralo žiadnu, ale postavy sú fajn, Anča vyzerá podarene, úmrtia neurazia, vlastne ani veľmi nebolo čo pokaziť. Bavil som sa.

Nie že by to bolo vyložene zlé (v pohode nakrútené, detský hrdina relatívne znesiteľný, fajn hudba), len ide o to, že keď vylezie horor s detskými protagonistami v hlavných úlohách, sú len 2 možnosti: Buď to bude odvážne, tvorcovia ich šetriť nebudú a môže byť z toho ultimátna pecka, alebo to bude priposraté, a vznikne z toho napokon infantilná rozprávka pre deti od 3 do 12 rokov. Samozrejme, tento film má omnoho bližšie k možnosti číslo 2. A keď sa tu náhodou niečo odvážia ukázať, tak to bude tesne pred koncom a veľa strachu to tak či tak nenaženie. V prvej polovici sa vlastne nič nedialo, v tej druhej pobehuje fagan po dome a svetielkami zaháňa smiešnu príšerku. Netrpel som, ale čakal som niečo iné.

"Nádherná" historická inscenácia, nakrútená s peknými filtrami, dokonca aj so snaživo namaskovanými démonikmi (či čo to vlastne bolo), zasadená do lesného prostredia, čo je taktiež fajn, akurát že keď sa po nudnej prvej polovici filmu niečo konečne začne diať, je to zobrazené tak chaoticky, že nie je vidno dokopy nič, a idiotské dialógy pripitých severanov motkajúcich sa po lese na nálade taktiež veľmi nepridajú. Dej stojí úplne za hovno (žiadny totiž nie je), takže opäť som sa nechal oklamať pútavým trailerom a tešil som sa na to vyše roka úplne zbytočne.

Príbeh o maliarke feťáčke, ktorá dokáže maľovať iba vtedy, keď si poriadne šľahne. A keď sa tak stane, krv strieka na všetky strany a ja skáčem od radosti. Zatiaľ najkrvavejší horor tohto roka, a pravdepodobne aj ťažko prekonateľný. Tu sa v mojich očiach môže skryť aj taký preceňovaný Climax, ktorý mi sem tam behal po rozume - akurát, zatiaľ čo ten oblboval iba tanečkami, tento sa brutalitky nebojí. Pre mnohých to bude sračka pre duševne chorých, pre mňa istý článok do tohtoročnej TOP 10 (aj keby sa to ocitlo v čiernych číslach).