Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 805)

plagát

Prey (2019) 

Spočiatku mi to pripadalo ako akési slaboduché pokračovanie Modrej lagúny, potom sa objaví príšera v tme a po čase to naberie aspoň nejaký spád. Hororu je však naozaj iba minimum, čo je škoda, lebo ostrov či jaskyne mali potenciál. Vďaka peknej kamere a sympatickým postavám mi ten film ničím neublížil a dá sa akceptovať ako neškodný dobrodružný priemer, na ktorý sa aspoň celkom dobre pozerá, keď už nič iné.

plagát

Endzeit (2018) 

Dalo sa čakať, že keď zombie horor nakrúca ženská, tak z toho skôr vytvorí vzťahovú drámu s nulovým gore, a rozhodne žiadnu akciu. Takže tu máme dve kravy, ktoré sa 90% filmu potulujú po lesoch, dokonca sa pohádajú, pobijú, a sem tam sa ponaháňajú so zombíkmi, ktorí nám nádherne obrastajú kvetinkami (ich namaskovanie je asi jediné malé plus). Nuda.

plagát

3:15 am (2018) 

Hororová found footage antológia, vraj prvá z tejto krajiny (čo však za bohvieakú reklamu nepovažujem), no viac ako nenávidený subžáner ma zaujala krajina pôvodu, tak som tomu šancu dal. Trochu zaujal segment o chlapíkovi, ktorý v tmavých tuneloch pátral po duši svojej ženy (vďaka solídnej atmosfére), prípadne zaujímavá bola aj poviedka o sektárskych transkách. S nahými strigami v pokročilom veku Francúzi nikdy problém nemali - a aj na štipku gore tu došlo. To ostatné je už o poznanie slabšie. Veľká časť filmu je v tme, takže cez deň je zbytočné sa namáhať. Keby boli jednotlivé poviedky nakrútené aspoň chronologicky, možno by to bolo ľahšie sledovateľné, ale skákalo to z jednej scény na druhú, ako si režiséri práve zmysleli, takže prehľadnosť je nulová, a mnohokrát sa stretneme s tým, čo máme všetci najradšej: Akonáhle sa niečo začne diať, okrem roztrepanej kamery vidíme hovno. Nevýrazný pokus o francúzske zmŕtvychvstanie.

plagát

3 from Hell (2019) 

Sympatická rodina "to" prežila, a tak môže likvidovať ďalej. O niečo slabšie ako Devil Rejects, ale stále dobré, Rob nesklamal. Mínusy: mnohokrát viac humoru ako násilia, zdĺhavý rozbeh. Sklamaní najskôr budú priaznivci Sida, ktorý bol z deja úplne vynechaný, a Trejo sa tam objaví asi tak na tri sekundy. Avšak Baby Firefly tomuto filmu jednoznačne kraľuje a užijeme si ju do sýtosti, dokonca môžem povedať, že zatienila úplne všetkých. Luk a indiánska čelenka jej pristali viac ako som čakal. Snáď najzábavnejšia psychopatka poslednej dekády. Z hľadiska gore sa však tvorcovia akoby nechceli vyšantiť do sýtosti, po miernom oživení asi uprostred filmu sa to opäť trochu ťahalo. Keď sa už konečne dostali do Mexika, mohol sa začať potrebný a toľko želaný masakrík, ale aj to až v záverečnej 20-minútovke. Za mňa fajn, len netreba čakať priveľa.

plagát

Zvrátení (2019) 

V pohode sledovateľný frankensteinovský horor, v ktorom je hlavný hrdina zavraždený a nanovo vzkriesený, takže sa mu pamäť postupne vracia, čo vlastne dospeje do akčnejšieho, avšak predvídateľného finále. Problémom je aj prvá hodina, v ktorom tohto "Adama" učia, ako má fungovať. Film je v mnohých veciach až zbytočne detailný, a všetko čo sa tu dalo natiahnuť na maximum, aj natiahnuté je. Chvíľami fajn, chvíľami nuda, no priemer si to zaslúži.

plagát

Clown (2019) 

Meno režiséra v kombinácii s Asylum neznelo veľmi lákavo, a naozaj, nie je tu veľmi o čo stáť, aj keď som čakal, že to bude ešte horšie. Áno, opäť jeden vraždiaci klaun, ktorý sa rozhodne "pohrať" s partičkou teenagerov. Jednotvárnosť to ťahá dolu, väčšinu filmu tvorí len nudná naháňačka, a ak náhodou dôjde na gore, taktiež to nie je žiadna sláva. Postavy sú otrasné, charakter klauna v podstate nulový, rovnako ako IQ celého hororu. Našťastie je to natoľko tupé, až mi to prišlo neškodné, nakoľko sa to od začiatku nedalo brať veľmi vážne. Prežil som bez následkov.

plagát

Witches in the Woods (2019) 

Nejedná sa o zlé čarodejnice naháňajúce neposlušných teenagerov, kdeže. Zasnežený, lesný survival. Skupinka mladých cestuje na výlet, samozrejme sa po nehode zaseknú v mrazivej noci, a ešte aby toho nebolo málo, jednu z nich očividne niečo posadne. Ďalej to už ide podľa očakávania, avšak bez čarodejníc. Nedôvera, hádky, paranoidné stavy a úmrtia. Našťastie s celkom sympatickými hercami a zaobalené do solídnej atmosféry (spomenul som si na "Wind Chill"), takže dojmy celkovo pozitívne.

plagát

The Museum of Wonders (2010) 

Bolo ťažké sa k tomuto filmu dostať, ale podarilo sa. Jedna z režisérových prvotín, ktorá sa nesie v podobnom duchu ako jeho predchádzajúca podivnosť House of Flesh Mannequins, kedy sa ešte tvorcovia držali viac "umenia" ako akéhokoľvek zmysluplného deja, a tak nám z toho vyšiel cirkusantský muzikál strihnutý so štipkami gore či pornografie, na škodu veci však nie až tak explicitný, ako som si vzhľadom na Cristopharovu tvorbu predstavoval. V podstate neškodný, miestami celkom znepokojivý art plný bizarných postavičiek. Opakovanie by však v tomto prípade nebolo matkou múdrosti.

plagát

After the Lethargy (2018) 

Potulky po lese, potulky po tuneloch, maximálne divné zvuky a prvá hodina v prdeli. Zakončené nezmyselnými pokusmi na ľuďoch či digitálnymi mimozemšťanmi lezúcich po strope a stenách. Možno tak jedna obstojnejšia gorescénka a hodina a pol života v ťahu - začína a končí to vlastne len peknou farebnou kamerou, a nulovou réžiou či scenárom. Za pomoci všetkých psychických síl som túto megalomanskú sci-fi kokotinu pretrpel až do konca. Predchádzajúca podhodnotená "Asmodexia" bola aspoň priemerným hororom, po tomto tu sa už režisérovi bude z bahna vyhrabávať len ťažko.

plagát

Clementina (2017) 

Aspoň že horory z Argentíny len zriedka končia pohromou. Prvá hodina, v ktorej hlavná hrdinka blúdi po dome mysliac si, že sa tam niekto ukrýva (možno jej násilnícky manžel) za prítomnosti pohybujúcich sa predmetov a divných zvukov, je celkom atmosférická, aj keď obsahuje aj veľa hluchých miest (policajt, sociálna pracovníčka a ich dialógy sú len zbytočnou brzdou). Napokon sa to zvrtne v exploitation s mučením, takže film zrazu naberie ostrejší spád, ale opäť je škoda, že sa všetko odohráva v úplnej tme, takže veľa toho neuvidíme. Aj čo sa týka samotného gore, tak sa režisérka ani len nepokúsila zariskovať. V noci to má aspoň aký taký efekt, cez deň nesledovateľné. Výsledok za mňa - žiadna veľká sláva, ale v poslednej dobe je čoraz ťažšie naraziť aspoň na priemerný horor, takže som vlastne celkom spokojný.