BOURQUE

Neľahký, na psychiku orientovaný (spíš soft) horor zo sub-žánru folk-based witch. Filozofické a melancholické, ale napriek svojim chybám, aj vďaka obrazom z prírody, dokáže udržať pozornosť diváka. Musí sa však uznať, že debutový film Stloevskiho nie je pre každého. Osobné hodnotenie: 74% (***)

Že k tomu low-quality horor filmu napísal scenár Luc Besson? Nechce sa mi to uveriť. Osobné hodnotenie: 55% (*)

Castille Landon pokračuje tam, kde minule skončila. S tým rozdielom, že teraz aspoň sa trochu snažila viac zamerať na (skutočný) vzťah a problémy medzi Teerezou a Hardinom. Už by sa mala dokončiť táto sága. Osobné hodnotenie: 61% (**) 

Yohan Manca vo svojom debutovom filme podáva neľahký obraz o rodine, kde malý Nour so svojimi staršími bratmi sa stará o veľmi chorú matku. Nestále lavírovanie na hrane zákona je pre starších bratov jediným spôsobom, jak získať peniaze na lieky pre matku. Pre Nour je jediným, minimálne čiastočným, východiskom pred problémami je vážna hudba, predovšetkým láske k opere a Pavarottimu. Vďaka skvelej učiteľky hudby na letnej škole sa postupne snaží vylepšiť svoje schopnosti pre spev. __ Koncepčne je film viac-menej nejako postavený, ale scenár je pomerne obecný a stojací na jednom mieste. Nejako podobne je to aj jeho postavami, ktorý (až na Nour) sa nedokážu dostať z jedného bodu do druhého. Herecky je tu najvýraznejšia (beauty) Judith Chemla (pre ňu venujem tretie hviezdu). Záver je bez výraznejšieho momentu. Osobné hodnotenie: 72% (***)

Ultramoderné zobrazenie mladej slečny na jej ceste k dospievaniu, ktoré inšpiroval príbeh The Wizard of Oz. Je to farebné, dlhé a Bohužiaľ nikam nevedúci film. Veľmi deravý scenár, ploché postavy a hromada chaotických a nefungujúcich scén. Teraz je to zo strany španielov úplne vedľa. Osobné hodnotenie: 36% (odpad!)

Vizuálne solídna práca, animák s nekonvenčnými prvkami. Príbehovo však veľká porcia klišé, ktoré neobsahuje ani jednu časť, ktorou by dokázala aspoň trochu prekvapiť. Inými slovami, vizuál nad obsahom. Škoda, že Jabariho kreslená postava nedostala väčší priestor. Pre Kida Cudiho je to režijný debut, po ktorom budete mať spíš zmiešané pocity. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Postupne budovaný thriller-based mysteriózny film je predovšetkým točený pre ženských divákov. Olivia Wilde na to ide dobre, ale obraz výslednej koncepcii je príliš krehký. Ten v záveru v podstate aj praskne. Z hereckej stránky celkom dobrý a jednotný výkon od Florence Pugh. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Kvôli zvolenej kompozícii neľahký film. Film režiséra A. Dominika dáva taký portrét o Marilyn Monroe, ktorý sme doposiaľ (ešte raz, v tejto forme) nevideli. Avšak je otázka, že čo z toho dozvie taký divák, ktorý o danej slečne (z nejakého dôvodu) ešte nepočul. Inými slovami, film je dlhý, ale málo informatívny. Keď sú tam informácie, tak z každého rožku trošku a divák bez nejakých základoch sa v nich môže stratiť (napríklad aféra s prezidentom JFK). Jediný obraz, ktorý sa tu skutočne vykreslí je to, že je tu krásna slečna, ktorá vďaka traume v detstve nedokáže nájsť svoju skutočnú osobnosť a svoje miesto v živote. Ja osobne si myslím, že za monogramom „M.M.“ bolo aj viac. Neustále striedanie obrazových formátov, čiernobielych a farebných snímok a sugestívnych obrázkov nie vždy vyvolajú požadovaný efekt. Občas to pôsobí chaoticky, ale chlapi zodpovedajúci za hudbu, pre takmer každú scénu našli ten správny zvukový doprovod (mimo iné, nájde sa tu ambient aj piano, atď). __ Film na pleciach nesie Ana de Armas, na ktorej je vidieť, že hrá ako nikdy predtým a pre danú rolu dala nielen dušu ale aj telo.  (A to v tomto prípade stačí na „+1“ hviezdičku.) Osobné hodnotenie: 80% (****)

Formálne podobný ako Paris, I Love You, ale konštrukčne a vizuálne menej výrazný. P.S.: „Som feminista! Milujem feministky. Moja matka bola taktiež žena.“ Osobné hodnotenie: 72% (***)

Zavádzajúci film od režiséra Stefana Mordiniho, adoptujúci true-based príbeh hrôzostrašného Circeo-masakru! Režisér zbytočne pracuje s mnohými postavami, niektorým venuje len 1-2 minúty a v závere ich účinkovanie vo filmu sa stáva nelogickým. Scenár je deravý, postrácajúci jednoznačný koncept. Najhorším je to, že divák dostane falošný obraz o tom, že za všetky tie hrôzy, ktorých je vidieť v druhej polovici filmu, môže (kresťanská) škola, vyučujúci, rodina prípadne prostredie. Za tie hrôzy spáchaných na mladých slečnách môžu práve tí chorí mladí chalani. Druhá polovina kvôli silnejším scénam sa pozerá ťažko, mladé herečky (Benedetta Porcaroli, Federica Torchetti), ktoré stvárňujú obete sexuálnych násilí, hrajú pomerne veľkým prehľadom. Film „La scuola cattolica“, najmä jeho druhá polovica, prežúva dušu diváka a nechá ju „len tak“ bez nejakého lepšie vypracovaného záveru. Osobné hodnotenie: 66% (**)