Linki

4, ale len kvôli Wongovi a potom ešte kus kvôli Soderberghovi.

Myslím, že toto je úplne nevhodné pre kohokoľvek, nechcela by som mať decko, čo to žere ani také nikomu neprajem...

Na to, že je to telenovela, za pozeranie tejto sa ako človek nehanbím (aspoň zatiaľ :)...možno to bolo spôsobené vekom, možno sympatiami k tej bláznivej deve, ktorá ako všetci v živote pár krát riadne zakopla...ale splnila svoj účel a myslím, že bola jednou z najlepších vo svojom žánri a mala vyvážený pomer príbehovej línie nielen u tých nechutných boháčov, ale aj u služobníctva, čím má veľké plus. Telenovely nezmeníme, vždy sa takmer nič neudeje, koniec useknú pred pointou, charaktery sú trochu desivo reálne občas a dialógy, ktorým sa normálny život niekedy tiež nevyhne... že by nás práve toto poznanie tak štvalo? A to, že od titulnej zvučky prvého dielu vieme ako to skončí? A som naozaj zvedavá, ako o pár rokov klesnú naše hodnotenia xyz filmov len preto, že teraz už poznáme niečo lepšie, serióznejšie, prepracovanejšie, menej banálne a pod. Už teraz viem, že príde doba, keď kopa filmov predbehne tie dnešné a my sa budeme skrývať za to, čo sa nám kedysi zdalo aspoň fajn, ak nie super... A zároveň v to dúfam, lebo pri dnešnej produkcii nie je momentálne podľa mňa nič isté... A aby som nezabudla, najnepozeratelnejšia časť tohto seriálu je pre mňa v súčasnosti jeho zvučka. Fakt nechápem, že sme ten des prežili vidieť xyz krát...

Kto by nepoznal skupinu Mikróbi? :) ...povedzme, že zaujímavá podívaná pre decká.

Mala som okolo dvanásť a áno, vtedy to bola sranda, kvôli tomu sympatickému mladíkovi.

Tri, pretože tam bola postava Darlin a Davida, inak by som nekukla ani diel :) A preto, že Roseanne je hlava nesolventnej rodiny.

Pri tomto filme som sa v niektorých minútach cítila veľmi nepokojne. Výber hudby a niektoré scény gýčového charakteru zabili moju chuť a náladu na zvyšné atribúty filmu.

Je jasné, že scenár je nutne podrobený príbehu knihy a je len na režisérovi, či dokáže filmom zaujať aj publikum, ktoré Pottera nehlce za horúca a s neskonalým obdivom. Tento diel nedal veľa priestoru na akciu a aj tá bola viac-menej zbytočná, vzhľadom na to, že horcrux bol fuč. Všetky myšlienky a posolstvá, ktoré vychádzajú z príbehu, sú však len zásluhou knihy (najmä uvedomenie si, že aj keď bola Dumbledorova smrť čisto logicky zbytočná, človek si musí uvedomiť, že smrť nezmaže, čo človek spravil, čo zanechal iným a že odhodlanie podstúpiť riziko je súčasťou života, nech je koniec akýkoľvek). Aj keď kniha je pre mnohých ako biblia a film by nemal obsahovať nové zvraty, napriek tomu dej občas zhustil ako kniha nekázala. Film je vzhľadom na mágiu plný vydarených efektov, osobne sa mi nepáčil výber malého Toma Riddla (ja som si ho tak vôbec nepredstavovala). Určite ste si v kine všimli časté výbuchy smiechu trvajúce asi do tri štvrtiny filmu (nuž, tie ich lásky a v scenári mnoho prispôsobených dialógov, aby vyvolali aspoň údiv ak nie smiech), ktoré zaujímavo kontrastovali so záverom, kde už mohli divákovi/čke ostať len oči pre plač nad dobrákom Dumbledorom. Osobne by som práve scénou, kde študenti zdvihli prútiku pri tele Dumbledora ukončila tento diel, bola by to krásna filmárska bodka. Vlastne, ešte jeden záber je nutný, kde Harry vraví, že to, čo našli, nie je horcrux. Tam už k tomuto dielu niet, čo dodať. Škoda, že to tak režisér neurobil. ... Avšak, raz darmo, ak ste obdivovateľ/ka kníh o Potterovi, film vás dostane, aj keď sa snažíte. Oslobodíte sa iba ak sa neponoríte do príbehu (napr. preto, že Potterovky s vami nič nerobia) príp. ste perfekcionista/ka, ktorý/á hľadá nezrovnalosti medzi knižným a filmovým príbehom - v týchto dvoch prípadoch môže dôjsť k sklamaniu. Ako pri všetkých filmoch o Potterovi.

Zmätená dráma, ktorá na mňa nepôsobila dramaticky. Zdalo sa mi, že niekto mi tú drámu rozprával z druhej ruky, takže sa už do toho nedokázal tak ponoriť ako aktér. Odcudzenie býva vo filme často na mieste, ale v tomto filme som sa postavám nedokázala priblížiť natoľko, aby som s nimi "prežívala", čo je podľa mňa zapríčenené nedôsledným scenárom. Na prvé pozretie som už v úvode bola zmätená, kto je kto a to napriek tomu, že do deja režisér vstúpil pomaly, ale chaoticky rýchlo, čo sa týka predstavenia postáv a prostredia. Niekedy príliš pomalý spád deja - to, čo malo byť vrcholom drámy nebolo vypointované v jednom bode, ale rozvláčne si to divák musel dopointovať sám, zatiaľ čo dej išiel ďalej. Repliky boli neinvenčné, niekedy až neuveriteľné a banálne. Iste, film odrážal realitu a vo svojej podstate ju odrážal reálne, ale na mňa príliš neumelecky a scenáristicky chaoticky. Myšlienky zaujímavé, ale často nesprávne načasované a vygradované, príbeh mi bol tiež blízky, ale podľa mňa chaoticky a neinvenčne spracovaný.

Film, ktorý možno z hľadiska príbehu je jednoduchý či fádny, no napriek tomu verne odzrkadľuje realitu. Nemusí hovoriť viac než vypovedal, hlavne, že sú k tomu baletné kreácie, výborným spôsobom zachytené.