Shredder

Samotny napad natocit netypicky kung-fu film nie je zly, scenar a rezia, za ktore je zodpovedny RZA vsak ano. Toto je ten typ filmu, pri ktorom pochopim hodnotenie odpad, pretoze skritizovat sa da na nom uplne vsetko. Napriek tomu, ze cely film je jeden velky chaoticky vir, ktoremu chyba pevna ruka, ktora by dokazala trochu usmernit, je to becko, ktore sa mi celkom pacilo. Naslo sa samozrejme aj par neodpustitelnych veci, ako napriklad to, ze rozpravac RZA je so svojou "black gangsta" anglictinou vo filme ako past na oko. Taktiez nechapem, preco sa Russel Crowe nechal nahovorit na taku priblblu rolu. Scenka, kedy predvedie zurivy monolog po zabiti Sialeneho Hrocha, by ho ako oscaroveho herca mala matat az do smrti. Tak ci onak, aspon som sa nenudil - hodnotenie - niekde medzi dvomi, tromi hviezdickami.

Stupidita najvyssieho kalibru, ktora s filmom nema nic spolocne. Anderson jednoducho zrecykloval a pozliepal vsetko z minulych dielov od priebehu deja, cez postavy, az po monstra. Alice sa prebudi naha, ozbroji sa, presunie sa z bodu A do bodu B, nasledne do bodu C a v zavere vyhra "velky" suboj. Samozrejme vsetko je prespikovane klise dialogmi, otrasnymi spomalovackami a tretotriednymi CGI efektami. Nikto neocakava od hercov vo filme ako je Resident Evil oscarove herecke vykony, ale to co predviedli v jednej scene Urb a Jovovich nema obdoby -U: Don't do this you're more important than she is. J: That's where you're wrong U: This is a mistake. J: Get out of my way. Cely priblbly dialog prebehol za par sekund a bol odrapotany monotonnymi hlasmi, pricom sa herci nesnazili ani nasadit vyraz tvare, ktory by vyzeral menej ako figurina v obchode. Uprimne, uz ked som na internete videl velmi negativne reakcie od nenarocnych teenagerskych divakov, ktory hovorili o najhorsej casti serie, vedel som, ze sa nemam naco tesit. Necakal som ale, ze Anderson nam naserviruje podradny odpad v style Uwe Bolla. Prvy diel bol atmosfericky a prekvapivo dobry zombie horor, piaty je len nekvalitna recyklacia recyklacie, ktora vykrada svojich predchodcov a nedokaze potesit ani ako nenarocna oddychovka.

Rodina s financnymi problemami sa prestahuje do odlahleho mestecka, aby coskoro nato zistili, ze s ich domom nie je vsetko s kostolnym poriadkom. Smutne natom je, ze aj ked je Sinister len priemernym filmom, zatial je to najlepsi horor roku 2012, ktory ma velky naskok pred svojou konkurenciou. Ak by som ho chcel jednoducho analyzovat, povedal by som, ze ma tri stranky - silnu, neutralnu a slabu. Slabou strankou su klise scenar a otrepane scenky, kedy hlavna postava bludi s malym svetlom po tmavom dome. Tou neutralnou su lakacky, pretoze su sice spracovane celkom dobre, ale vacsina z nich je zalozena na pusteni hlasneho zvuku v inak tichej scenke. Ak by som mal zaujem o taky typ strasenia, pojdem si na Youtube pozriet videa, kde decka vlozia do nenapadneho videa vrestanie s obrazkom z Exorcistu. Neboli sice spracovane zle, ale trochu ma myklo len pri jednej. A na zaver to velke plus. Tym su scenky z premietacky, ktore maju naozaj neprijemnu az tazivu atmosferu, zaco vdacia z velkej miery hudbe. Aj napriek negativam to ako celok funguje, ale taka bomba ako Insidious to urcite nie je.

Zaciatok velmi zaujimavy, ale postupne kvalita filmu upada a v momente kedy sa dej presunie na farmu sa uz meni na nudne a nenapadite sci-fi becko. Je to vyrazny terminatorovsky motiv v kombinacii s logickymi lapsusmi a az pritimitivne jednoduchou druhou polovicou filmu, co Looperovi uskodilo, nie maly rozpocet. Ked mi z celeho filmu najviac utkveju v pamati bizarne kontaktne sosovky Levvita, viem ze nieco je zhnite v state danskom.

Mohol to byt lepsi film, pokial by do hlavnej role neobsadili jedneho z najmenej talentovanych a najviac iritujucich mladych hercov v Hollywoode. Ci uz je to Lawless, Wall Street alebo Indiana Jones, Shia LaBeouf je vsade rovnaky. Hardy, Clarke, Pearce aj Oldman predvadzaju kvalitne herecke vykony, technicke spracovanie je tiez v poriadku, ale kazi to slaby pribeh. V dnesnych casoch, kedy vacsina filmov nezajde dalej ako po CGI odseknute koncatiny a krv, prekvapi Lawless svojou naturalisticky zobrazenou brutalitou a explicitnym nasilim. Obzvlast sceny s ultra slizkym Pearcom su znepokojive, postavu sadistickeho psychopata som mu veril ovela viac nez hlaskujuceho hrdinu v Lockoute. Vyuziva sa osvedcena a oblubena naracia, ale nevyrazne finale, slaby pribeh a katastrofalna hlavna postava mi nedovolia dat lepsie hodnotenie.

Fear. Chaos. Pain. Nolan ani tentokrat nesklamal. Je pravda, ze T.D.K.R. nie je dokonaly, ale aj tak okrem Avengerov prevalcoval zatial celu tohtorocnu filmovu tvorbu. Dokaze v sebe sklbit inteligentne dialogy, ktore neposobia dojmom, ze ich vyplul hollywoodsky automat na klise, s okazalou akciou. Napatie graduje od zaciatku az po velkolepe finale, dokazom coho je, ze som sa pri takmer trojhodinovom filme ani chvilu nenudil a ubehol mi neskutocne rychlo. Neocakavane, ale o to prijemnejsie ma prekvapila aj dobra pointa. Apropo, nemozem sa vyhnut porovnaniu s Avengermi. Dva uzasne komiksove filmy a obidva natocene uplne inym sposobom. Avengeri su fantasticky, farebny, plne vyuzivaju rozmanitost schopnosti superhrdinov, maju plno zabavnych hlasok a velkolepe finale s happy endom. T.D.K.R. je epicky, temny, akcne scenky su zamerane skor "realisticky", ma hlbokomyselne dialogy a velkolepe finale s (tak trochu) pochmurnym koncom. Tretia cast o Batmanovi ma svoje chyby, to vobec nepopieram, ale aj tak je to vyborny film a viac ako dostojne zakoncenie jednej z najlepsich trilogii.

Dalsi z hororov, na ktory som sa dlho tesil a ktory je velkym sklamanim. Nevadila mi ani tak absolutna neoriginalita, ale skor to, ze nedokazu ziadnu scenu natocit aspon trochu zaujimavo. Vsetko ste uz niekde videli a bolo to spracovane lepsie. Vacsinu filmu tvori "strasenie" v podobe blikajucich svetiel, buchnuti, rozrastajucej sa plesne a stonov, pricom vsetko je to tak neosobite, nudne a fadne az to boli. Navyse, kazda tato scenka je akoby nedokoncena, tym myslim to, ze nacrtnu niaku akciu, rozvijaju ju a cakate, kedy uz pride niake vyvrcholenie v podobe niecoho desiveho alebo niakej lakacky, lenze ono to nikdy nepride, jednoducho to vysumi do stratena. Potom blizko ku koncu pride jedna dobra scenka, co vsak neni ziadny zazrak, kedze ta je cistou vykradackou Grudge. Zaver je maximalne nelogicky a slaby a este viac zhorsuje dojem z uz tak zleho filmu.

Kazdy, kto uz pred Tedom poznal pracu Setha MacFarlanea vedel do coho ide. Podla mojho hodnotenia to vyzera, ze nepatrim k jeho fanusikom, aj ked opak je pravdou.Videl som kazdy diel Family Guya, American Dad a sem tam aj niake casti Cleveland show a jeho projekty patria k mojim oblubenym serialom. V com je teda problem? Ked sa Seth objavil prvykrat na televiznych obrazovkach, rozviril hladinu so svojim netypickym humorom, ktory je casto pre niektorych ludi az prilis tvrdy, nechutny, prehnany ci stupidny. Zakomponoval do svojich serialov vsetko mozne od svojich nazorov, cez filmove referencie, parodie, satiru az po absurdne scenky cim vznikla svieza komicka bomba, ktora si ziskala mnoho priaznivcov aj odporcov. Posledne roky vsak napady vysychaju, sledovanost klesa a coraz viac ludi si somre, ze humor sa niekam stratil. Logicky som bol zvedavy na Teda, lebo som dufal ze priniesie nieco nove, avsak vysledok je sklamanie. Seth v nom spojil svoj umierajuci humor so vsetkymi moznymi filmovymi klise a napriek tomu vznikol podpriemerny film, ktory ma velky uspech. Ja chapem, ze pre ludi ktori nie su pravidelnymi divakmi Family Guya (castokrat sme svedkami tendencie ludi zatracovat veci, ktorym nedaju ani sancu - ooo pozrel som si jeden diel s dabingom a bola to sracka a pod.) ide pravdepodobne o netradicne sviezu zabavu, avsak ludia, co maju uz co to od MacFarlanea napozerane vedia, ze Ted len recykluje stare napady a urovnou zabavnosti je len niekde mierne nad poslednymi castami Family Guya.

Som rad, ze moje pociatocne obavy sa nenaplnili. Hned uvodna scena totiz posobila dojmom, ze Pixar klesne tak hlboko, az zacne vykradat nedavny projekt DreamWorksu - How to Train Your Dragon. Hned nato prisla druha, "pesnickova" sekvencia, po ktorej som bol presvedceny, ze namiesto kreativnej pixarovky ma tentokrat caka dalsia tuctova disneyovka. Nastastie po jej skonceni sa vsetko obracia k lepsiemu. Ziadny krasny buduci manzel, romanticke scenky, zla entita zneprijemnujuca hrdinke zivot, ktory sa casom zlepsuje az pride ten zlom, kedy sa vsetko pokazi aby neskor hrdinovia spolu vo velkom finale zachranili den a zili spolu stastne az naveky. Dobre, ak mam byt uplne objektivny Brave sice tento otrepany koncept z casti naplnuje a preto ju pokladam za zatial najslabsie dielo Pixaru, ale primarne je to hlavne film o tom, ako si matka a dcera hladaju cestu k sebe v rozpravkovom spracovani, pricom z niektorych momentov stale citit ich originalitu. Nema zmysel rozoberat kazdu scenu, je vsak treba povedat, ze aj napriek pozitivam, je tu prilis vela prvkov, ktore sa doteraz vyskytovali v otrepanych rozpravkach a celkovy dojem bol taky, ze sa pozeram na pixarovku v stadiu metamorfozy na disneyovku, co narozdiel od minuleho storocia znamena, ze ide o signifikantnu zmenu k horsiemu.

Neuveritelne nudna dvojhodinova nahanacka, ktorej chyba akykolvek rezisersky podpis. Filmu by tiez prospel aspon trochu inteligentny scenar, pretoze aktualna verzia Total Recallu reflektuje kardinalny defekt sucasneho Hollywoodu, ktorym je abstinencia kreativity a osobitosti. Prilis vela filmov sa produkuje ako na beziacom pase v tovarni, pricom su poskladane len z kvanta klise a nie je v nich nic vynimocne, co by dokazalo uputat ludi. Nejde len o rozmar cinefilov, ale coraz castejsie neskryvaju svoju nespokojnost ani mainstreamovi divaci. Aj ked ide o remake, v tomto pripade sa vykradalo vsetko od Blade Runnera, az po Star Wars a vysledkom je odmerane sci-fi, ktore upadne do zabudnutia uz po par mesiacoch od jeho premiery.