majo25

Trucky a tiráky vystriedali z exteriérového prostredia spracovatelia dreva. Síce to má podobnú dejovú šablónu ako mnoho iných epizód, ale aj dobrú akciu a gradáciu. Síce je divné počuť od niekdajšej priateľky "zabite Knighta", ale budiž. KITT sa ešte nikdy nedostával spod hromady drevných kmeňov, pri ktorej Michael úsmevne použije aj dve nové tlačidlá (!), aby sa odtiaľ vyprostril. Na každý problém iné tlačidlo - tomu sa hovorí auto budúcnosti.

Zlý KITT, zlý - toto sa robí úbohému Michaelovi? Stačí pridať novú čipovú dosku a KITT zrazu mení hlas - aj to sú efekty 80-tiek.  Síce viac humorná epizóda ako trilerová, ale aj dostatočne akčná. Nuda nehrozí.

Asi som od filmu čakal niečo viac. Zasadenie a téma boli fajn, nástup nacizmu dostatočne alarmujúci, napriek tomu ma forma až tak neoslovila, resp. oslovila len tak na polovicu. Ďalšou vecou bolo, že Brandauer nepatrí k mojim obľúbencom a aj tu sa mi zdalo, že viac prehrával, ak chcel ukázať osobitosť postavy. Pritom menej je častokrát viac. Asi aj preto mi viac zaimponoval iný nemecký herec - Rolf Hoppe - v postave generála. Na druhej strane, viackrát som si počal sledovania aj ja položil otázku, asi ako každý divák tohoto filmu, ako by som sa na jeho mieste zachoval ja sám. Kam by som až zašiel a kde sú už hranice.

Richard Attenborough trafil opäť do čierneho. Silný príbeh v dvoch dejových rovinách, ktorý zachytáva smutný obraz doby, ktorý pretrvával aj počas natáčania filmu (aparteid v JAR skončil až v roku 1990). Nie zo všetkými preslovmi a "múdrami" revolucionára Biko súhlasím, ale apartheidovský režim bol založený na rasovej neznášanlivosti, na násilí a brutalite a to je jednoducho za akoukoľvek hranicou. Ťažko povedať, ktorá dejová línia je lepšia, či tá sledujúca prácu novinára a "prácu" polície vedenou z najvyšších miest, alebo potom tá úteková, ktorej nechýba napätie a kus dojemnej ľudskosti. Film tiež obsahuje niekoľko skvelých scén, ktoré sa na čas vryjú do pamäte (napr. Biko v márnici či policajná streľba v černošskom gette). Kline nesklamal a predovšetkým v útekovej línii príbehu bol skvelý. A Washington ukázal svoju charizmu už v mladom veku.

Od historickej drámy som očakával asi niečo viac ako relatívne nezáživný a veľmi jednoduchý príbeh dvoch starých panien, ktoré odovzdávajú svoj život duchu kresťanstva a pamiatke svojho otca-pastora. Občas to malo jemnučký humor. Nad vodou to držala aspoň uveriteľná dobová atmosféra a v podstate aj herci. Od historickej drámy som očakával asi niečo viac ako len

Slnko v sieti sa vždy na rozdiel od ocenenia OTO nieslo vo vážnom a dôstojnom móde. Tento ročník nebol výnimkou, aj keď o jemný humor sa starali odovzdávajúce herecké páry. Medzi nomináciami a ani medzi víťazmi sa nekonali prekvapenia a na komédiu Invalid, aj keď nie som komedionálny divák, si už musím konečne nájsť čas. A teraz k rečiam. Najväčšie očakávanie sa po Českom levovi asi čakalo pri režisérovi Petrovi Bebjakovi, ktorý nesklamal a slobodne a úprimnosťou jemu vlastnou povedal asi najotvorenejšie zo zúčastnených, čo si o mocichtivej vláde, ktorej predstavitelia sa ako služobníci štátu vôbec nesprávajú, myslí. Potlesk po jeho slovách ukázal, že si to nemyslí len on, ale podobne to vidí aj celá audiovizuálna obec. Že sa ocenenie nieslo aj v politickom naladení, za to si súčasná mocichtivá vláda môže sama - je to reakcia, ktorá silnie a silnieť bude. Za to, že svojimi chápadlami chce život ľudí, spoločnosť a medzi nimi aj kultúru dusiť namiesto toho, aby sa ju snažila zveľaďovať a rozvíjať. A svoju hanebnosť a zbabelosť ukázala aj tým, že sa na slávnostnom ocenení neobjavil žiadny jej predstaviteľ, ani jeden (!), dokonca ani "moderátorka" TV Slopan, úsmevne sa nazývajúca ministerka kultúry s fašizoidnými prejavmi a slovníkom. Asi sa báli úprimnosti. Česť politickej obce tak hájila iba dosluhujúca prezidentka, ktorú v jednom momente dojali k slzám a v druhom sa jej dostalo standing ovation všetkých zúčastnených. Aspoňže na Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu nemá vláda s mafiánskymi praktikami dosah. A ani na slobodu slova.

Ako sa zo starého mládenca a playboya Michaela Knighta stáva zrazu vdovec. Som síce na vážkach, či to už nie je za hranicou, o čom tento seriál je, ale kvôli originálnejšej zápletke, ktorá okrem akcie prináša netradične aj psycho-dramatično, sa asi prikloním na pozitívnejšiu stranu. Michael za jednu epizódu zažíva hneď niekoľko míľnikov. Na začiatku po postrelení rieši zotrvanie v nadácii, potom sa žení a my sledujeme lepkavú romantiku až po mstiacu sa verziu Michaela, ktorá mohla prísť podstatne skôr. Až mám dojem, ako keby mala byť z tejto epizódy dvojepizóda či dlhší diel smerujúci do kín a tvorcovia si to neskôr rozmysleli.

Chicago je drsné mesto, a to až natoľko, že viac priestoru ako Knight dostáva ErSíTu, slepý klavírista a spievajúce afro kvarteto, ktoré podmasom doprevádza KITT. Trápne humorné vsuvky akoby prerážali vlastné dno. Aspoň záver, keď sa celá štvrť postaví miestnej (bielej) mafii, je o niečom inom.

Ženská väznica a Michael - to by šlo dokopy, aj keď sa do nej dostáva aj bitkársky založená Bonnie. Dianie okolo drobnej gymnastky a vedeniu basy, ktorá skáče aj cez múry, síce skrýva množstvo nelogizmov, ale je aspoň v čomsi originálne. Inak tvorcovia sa môžu hanbiť, ženská basa a oni s kamerou nenahliadnu do spŕch?? Tss.

Američania a montujú sa do formuly a nie do ich pýchy - Nascar?? Žeby ich točenie automobilov iba doľava celé preteky zunovalo? Každopádne, zápletka vôbec nie je zlá, v deji sa toho deje relatívne dosť a vyšetrovanie sabotáží nie je tak jednoduché ako obvykle.