majo25

Epizóda odohrávajúca sa na planéte s rastlinou vegetáciou, kde za trest prebieha súboj kto z koho. Napriek tomu, že sa odohráva v exteriéri, čo je v seriáli vzácnosť, nemá príbeh takú hĺbku i pútavosť.

Charles Perrault sa musí v hrobe obracať, aký rozprávkový nepodarok z jeho rozprávky Sovieti spravili. Namiesto kocúra v čižnách je tu malý "chlapík" s fúzikmi a chvostom, zaodený od hlavy po päty. Ak nevedeli vytvoriť postavu kocúra v čižmách, nemali ju točiť vôbec. Pitoreskné postavy, z ktorých najhoršou je samotný kocúr - neviem z akého dôvodu obsadený starou a šerednou zženštinou. Naopak, do role čarodejnice je obsadený zasa chlap - legendárny Georgij Milljar (známa baba Jaga z Mrázika), ktorý hrá v rozprávke dvojrolu. Tranvestili by mali asi radosť, normálni diváci sa iba čudujú. Z pôvodnej rozprávky sú tu zachytené iba niektoré príbehové prvky, väčšinou však ide iba o vymyslený paskvil. Ten iba občas zaujme komickými hláškami: "Počúvaj, čo štebocú tie vtáčiky. Ty poznáš vtáčí jazyk? Samozrejme, som vzdelaný kocúr." To je však málo. Viac by sa mi páčili tie temné rozprávky, ktoré čítal šašo princeznej.

Seriál, z ktorého je tento film zmontovaný, nepoznám, ale možno vyznieva lepšie. Film o malom a bojazlivom ondatriakovi pôsobí dosť nudne a zaujímavejších či dobrodružnejších scén je poskromne. Postupne stretáva priateľov ako potkana, bobrov, vydry či nutrie, ale inak je príbehovo slabší. Animácia iba priemer a neustále animované 'zoomovanie' hláv postavičiek pôsobilo rušivo až otrasne.

Trochu divná čiernobiela rozprávka, nielen svojím vizuálom, ale aj veľmi jednoduchým príbehom. V príbehu chlapca, ktorý odmietne svoju matku, sledujeme jeho rýchly prerod na pomáhajúceho dobráka. Postavy sú však väčšinou pitoreskné a infantilne komediálne. Hlavnú postavu som mal chuť prehnúť cez koleno a remeňom jej vykúzliť pár huriek na zadku. Napočudovanie, hlavnú postavu chlapca hrá afektované dievča a podobne je to aj v prípade dalšách troch chlapčených rolí - že by filmárom došli hereckí molodci? Lebo inak je to na nepochopenie. Podarený je tak akurát bleskami hroziaci čarodej (taký ruský Yul Brynner) v závere príbehu, ktorý vytmaví celý svoj dovtedajší zámer s chlapcom a jeho mamou.

Stará sovietská rozprávka vo farbe o bežných ľudoch a bežných remeslách na sovietskom vidieku. Bez nejakých veľkých kulís, točená len v štúdiu, napriek tomu s peknou rozprávkovou výpoveďou a príjemným vizuálom. Dokonca aj štipka mysterióznosti. Trochu zbytočné bolo miešanie s históriou a nerozprávkou realitou (spomenutie Petrohradu, Paríža či francúzskeho markíza), zbytočné bolo aj rozbitie malachitovej vázy, ktorú každý obdivoval, ale inak prevláda spokojnosť.

Stará čiernobiela rozprávka o odvážnom patriotovi Nikotovi, jeho milej a hroznom (teda skôr smiešnom) Kostejovi Nesmrteľnom. Prvá polovica je trochu nudná, obsahuje veľmi veľa spievaných scén a dozvedáme sa vnej, že Nikita viac, oveľa viac, ako svoju milú ľúbi svoju matičku Rus. Je to proste totálne uspievané ako v nejakom muzikáli a prehnane patetické. V druhej polovici už ale dôjde aj na Kosteja a jeho tajomstvo. Milljar je sympaťák a viac sa hodí do komediálnych polôh (napr. baba Yaga v Mrázikovi), aj so svojimi chudučkými končatinami, ako do role hrozbu naháňajúceho Kosteja. Efekty na svoju dobu väčšinou veľmi dobré, aj keď pár chybičiek a úsmevností sa vyskytne. Až na tú uspievanosť a prehnané vlastenectvo ale určite vizuálne zaujímavá rozprávka.

Animovaný film, ktorý podobne ako nasledujúce 2 filmy je tiež vyskladaný z pre Poliakov kultového seriálu, neobsahuje však medzititulky. Lesné zvieratká na čele s medvedíkom Colargolom sa v sne dostávajú na americký Divoký západ, kde zažívajú mrte dobrodružstiev - s banditmi, indiánmi, so zlatom, na vláčiku a pod. Destská naivnosť, jednoduché kulisy i jednoduchá stop-motion animácia, ale hlavne vďaka svojej dobrodružnosti a prívetivosti dokáže detského diváka zaujať aj dnes. Pesničiek je minimum, čo tiež oceňujem.

Film so silnou témou, ktorá rozhodne zapôsobí bez ohľadu na to, že je natočený dokonca podľa skutočných udalostí. Kanibalizmus s ľudskou tvárou, drsná krajina Tasmánie a uveriteľné okolnosti. Je úplne niečo iné, keď masový vrah a pošahanec v jednej osobe kúskuje svoje obete, ktoré dovtedy nepoznal, ako keď musíte porcovať telá ľudí, oddeľovať mäso od kostí a šliach. Ľudí, ktorých poznáte niekoľko mesiacov, poznáte ich po mene a predtým ste sa s nimi rozprávali, aby ste mohli nakŕmiť svoj hladný žalúdok. Pritom samotný film pôsobí nenápadne, pokojne by mu náležalo aj väčšie sebavedomie. Zaujímavá myšlienka celého filmu, ktorú asi nikto z nás nebude mať potrebu dokazovať "Plný žalúdok je vstupnou podmienkou pre konanie dobra". Len jedno mi vŕtalo hlavu a škoda, že to vo filme nebolo vysvetlené, prečo hlavný antihrdina kanibalizoval znova, keď vraj ešte mal jedlo v batohu (chlieb a syr)?

Podobne ako pri "vesmárnom dobrodružstve", ani tu nejde o samostnatný film s originálnym príbehom, ale iba o spojenie viacerých epizód, a to tých, ktoré sa zaoberajú dobrodružnou cestou medvedíka Colargola a jeho kamarátov okolo sveta. Cestujú za pomoci čarovného kufríka, ktorý sa podľa želania mení na rôzne dopravné prostriedky. Remeselné spracovanie nepatrí medzi tie najkvalitnejšie, určite sa nevyrovná československým stop-motion snímkom alebo inému poľskému animovanému kultu - Mackovi Uškovi. Jednoduché postavičky s menším citom pre detaily - tu odstáva nitka, tam je oko nakrivo, kulisy sú jednoduché, o animovanom pohybe postavičiek nehovoriac - ten je akoby narýchlo spackaný. Na druhej strane má seriál a z neho vyskadaný film dosť veľa postavičiek, viacero zaujímavých prostredí, ktoré sa nestriedajú a z toho vyplávajúce početné mini-dobrodružstvá. A že ich je - do vyše dvojhodinového filmu sa ich zmestí bezpočet. Vcelku príjemná detská naivnosť, kde si zvieracie lesné zvieratká s cieľom zachrániť kamaráta, spoznať iné kraje i zabaviť sa užijú dobrodružstiev po rôznych krajinách a kontinentoch sveta. Plusom je, že na rozdiel od predchádzajúceho vyskladaného filmu je v ňom minimum pesničiek a dej tak speje stále kupredu.

Niečo z novovekej histórie Talianska, aj keď Taliansko vtedy ešte nejestvovalo. Existoval Pápežský štát, ktorého napadla žoldnierska armáda rímskonemeckého cisára a neskôr vyplienila Rím. Veľmi zaujímavé jednak historické, ale aj exteriérové zasadenie, dobré bojové scény (aj keď ich je málo), ale film bohužiaľ zlyháva vo väčšinou nezaujímavých dialógoch. Tie sa týkajú politiky, náboženstva, vojnovej stratégie a občas aj intríg. Je to nekonzistentná zmes, ktorá končí pomalým odchodom armádneho veliteľa z tohoto sveta po zranení. Pôsobivá je scéna, keď vojsko Pápežského štátu (tiež žoldnieri) páli drevený kríž Krista, aby sa mohlo ohriať a ešte sa pritom rehoce.