majo25

Ono najzaujímavejšie na filme je, že sa zakladá na skutočnej udalosti. James Reavis, resp. celým menom barón James Addison Peralta-Reavis skutočne existoval a skutočne podnikol tento megapodvod. Nebyť toho, človek by iba ťažko uveril, aké veľké úsilie musel vynaložiť antihrdina tohto filmu, aby dokázal to, čo si zaumienil. Vincent Price je síce schopný a charizmatický herec, ale na skutočného Jamesa Reavisa sa nepodobá a jeho tvár a telo v príbehu ani po rokoch nestarnú. Prvá polovica filmu, v ktorej dochádza k podvodom, bola záživnejšia, tá druhá už len tak doznieva. Škoda, že diváka "obrali" aj o postupné prešetrovanie podvodov a antihrdina sa ako blesk z jasného neba priznáva sám zo všetkých podvodov...ako leby to bola úplne iná osoba.

Prehľad parížskych a vlastne aj francúzskych dejín. Škoda, že je značne neucelený, na môj vkus príliš komediálny a preskakuje v čase dopredu a dozadu, ako sa mu zachce. V množstve mien a udalostí som sa ako slabý znalec francúzskych dejín často strácal a to nehovorím o množstve vaty, ktorá bola v podobe dialógov vypovedaná a pre samotný dej filmu nevýznamná. Zbytočné boli aj muzikálové vložky. Na druhej strane, satira, ktorá doprevádzala väčšinu historických momentov, bol trefná, námet veľkolepý a divák sa aspoň sčasti niečo dozvedel, aj keď pri danej téme to mohlo byť podstane viac. Škoda, že sa do toho neoprel niekto iný a nepoňal tému viac vážne a kontinuálne. Medzi obrovským množstvom hercov som si všimol i dve známejšie tváre - Jean Marais a Louis de Funes, obe v kratučkých roliach.

Nízkorozpočtová záležitosť, z ktorej lacnotu cítiť na sto honov - od réžie cez scenár a hudbu až po hercov. Najhoršie sú však na tom dialógy, ktoré znejú, ako keby vznikali priamo na pľaci. Tvorcovia nemali ani na normálne policajné auto, masakrálne masové vraždy rieši jeden poliš s doktorom, čo potom čakať od spracovania, kde klince v obetiach sa trasú, pretože jasne vidno, že sú z gumy. O atmosfére či aspoň napetí nemôže byť preto ani reči. Hudba s rôznymi pazvukmi je rovnako šuvix. Toto nie je ani céčko, ale rovno déčko. Je to tak na hranici pozerateľnosti a nebyť pár nahotiniek, asi by si film zaslúžil odpadové hodnotenie.

Jeden z mnohých tínedžerských vyvražďovacích trilerov, akých sú mraky. Prakticky sú všetky na jedno kopyto, veď čo je jednoduchšie než postupne zabíjať pár nevybúrených školákov. Škoda, že k prvej vražde dochádza až po hodine, pretože musieť dovtedy sledovať partičku nízkointeligentných polobláznov je občas o nervy. Dôvod vyvražďovania bohužiaľ nie je vôbec vysvetlený, ani spomenutý - môžme len hádať, či sa nejedná o niekdajšiu obeť vysokoškolskej šikany - vyvražďovanie sa vlastne len odohráva a basta. Pozitívnejším prvkom je samotný masový vrah, do tváre ktorého dlho nie je vidieť, je neodbytný a so zabíjaním nemá väčšie problémy. Logika viackrát pokrivkáva, ale to je v tomto béčkovom žánri klasika.

Inscenačné televízne spracovanie trileru vôbec nesvedčí. Chýba tomu proste atmosféra a aj napätia je len ako šafránu. Na menšej dĺžke ešte diváka otravujú milostnou aférkou z pomaturitného večierku, ktorý dostáva až nebývale veľa priestoru. Korunu tomu dávajú nielen niektoré nelogizmy, ale aj useknutý koniec.

Život poslednej francúzskej kráľovny zaoberajúci sa predovšetkým jej mileneckou láskou k švédskemu veľvyslancovi, do role ktorého obsadili írskeho herca Rocharda Todda. Dobrá voľba padla aj na samotnú kráľovnú - herečka je pôvabná a elegantná a jej herectvo vyznieva dôveryhodne. Životopisná dráma ponúka prehĺad dôležitých udalostí od zasadnuta nového kráľa na trón až po osudnú popravu královského páru. Len málo vecí ide filmu uprieť, v zásade ponúka to, čo od historickej drámy divák očakáva, aj keď tej romantiky je v ňom až príliš. Predsalen mi ale o 18 rokov starší americký film o Antoinette prišiel lepší a dôslednejší, čo sa týka historických reálií.

Výpravný farebný historický film, ktorý zaujme predovšetkym svojou odvahou v ukazovaní nahoty. Síce majú herečky to podstatné zakryté a ukážu sa hlavne z boku a zo zadu, prípadne po úroveň bradaviek, aj tak na 50. roky je to veľmi odvážne. Nepoznám iný film z toho obdobia, ktorý by sa v tomto mohol rovnať. Druhým zaujímavým prvkom je akcia, väčšinou súboje s dýkami a mečmi, ktoré takmer vždy končia smrťou. Akčných scén je vzhľadom na žáner kostýmová historická dráma dosť. Vďaka nim sa vo filme neustále niečo deje a film má slušné tempo. Tie najzaujímavejšie scény sú útok v kúpeloch, kde zámerom ale nebolo ukazáť boj ako skôr nahé ženské telá a druhá scéna, ktorá sa odohráva za noci a v daždi a ktorá je veľmi vydarená. Škoda ale, že rôzne komploty, intrigy sú na druhej strane nedotiahnuté alebo len tak rýchlo odoznejú. Keď sa povie historická postava Lucrecia Borgia, každého hneď napadne slovo travička, vo filme však Lucrecia paradoxne nikoho neotrávi.

Nudné giallo bez zaujímavejšej zápletky. Bez napätia, bez atmosféry a s nevýrazným dejom, po zhliadnutí ktorého si už po pár dňoch nebude nikto pamätať, o čo vlastne išlo. Celým filmom prestupuje nuda. Nevýrazné sú aj postavy, aj keď hlavná hrdinka bola aspoň pekná.

Asi som mal väčšie očakávanie, než film nakoniec ponúkol. Za prvé, žiadny trilerový prvok sa vo filme nevyskytuje, ide o klasickú drámu na pozadí jednoduchej polokriminálnej zápletky. A za druhé, filmu chýbal silnejší motív. Síce nenudil, aj keď som sa toho po zdĺhavejšom začiatku trochu obával, ale jeho tempo ostávalo nevalné. Žiadny z hercov nijako nevtŕčal a s výkonmi niektorých hercov som bol až nemilo prekvapený, ako sú odfláknuté. Snáď len pôvabná Michèle Morgan stála za pozornejší pohľad. "Chlapec poznáva, že jeho idol zďaleka nie je dokonalý" - toho chlapca som mal mnohokrát chuť sfackovať, čo sfackovať, rovno zobrať remeň a naložiť mu tak, že by si týždeň nedokázal sadnúť, tak bol problémový a otravný. Jeho prejav bol naviac neprirodzený. Škoda, že to nešlo sfilmovať bez neho. Zostala tak aspoň dobrá starosvetská atmosféra.

Asi najznámejší film 40. rokov, klasika klasík. A predsa sa na ňom čas už značne podpísal. Typický šablónovitý príbeh, akých sú tucty, v ktorom hrá prím hlavne romantika, presnejšie veľmi veľa vtieravej romantiky. Tá má navyše svoje korene v minulosti a tak na rad prichádzajú aj retrospektívy a reči, čo bolo predtým. Tým pádom príbeh často nudí, hlavne úvod je strašne zdĺhavý a na to podstatné si treba počkať. Lepšiaci sa záver však nestačí na celkový dojem, ktorý sa pohybuje niekde v priemere. Čo však neznižuje pekné herecké výkony Bogarta a pôvabnej Bergmanovej; Ružomberčan Peťo Lorre si tu strúhol iba drobnú rolu.