majo25

Richard Attenborough trafil opäť do čierneho. Silný príbeh v dvoch dejových rovinách, ktorý zachytáva smutný obraz doby, ktorý pretrvával aj počas natáčania filmu (aparteid v JAR skončil až v roku 1990). Nie zo všetkými preslovmi a "múdrami" revolucionára Biko súhlasím, ale apartheidovský režim bol založený na rasovej neznášanlivosti, na násilí a brutalite a to je jednoducho za akoukoľvek hranicou. Ťažko povedať, ktorá dejová línia je lepšia, či tá sledujúca prácu novinára a "prácu" polície vedenou z najvyšších miest, alebo potom tá úteková, ktorej nechýba napätie a kus dojemnej ľudskosti. Film tiež obsahuje niekoľko skvelých scén, ktoré sa na čas vryjú do pamäte (napr. Biko v márnici či policajná streľba v černošskom gette). Kline nesklamal a predovšetkým v útekovej línii príbehu bol skvelý. A Washington ukázal svoju charizmu už v mladom veku.

Od historickej drámy som očakával asi niečo viac ako relatívne nezáživný a veľmi jednoduchý príbeh dvoch starých panien, ktoré odovzdávajú svoj život duchu kresťanstva a pamiatke svojho otca-pastora. Občas to malo jemnučký humor. Nad vodou to držala aspoň uveriteľná dobová atmosféra a v podstate aj herci. Od historickej drámy som očakával asi niečo viac ako len

Slnko v sieti sa vždy na rozdiel od ocenenia OTO nieslo vo vážnom a dôstojnom móde. Tento ročník nebol výnimkou, aj keď o jemný humor sa starali odovzdávajúce herecké páry. Medzi nomináciami a ani medzi víťazmi sa nekonali prekvapenia a na komédiu Invalid, aj keď nie som komedionálny divák, si už musím konečne nájsť čas. A teraz k rečiam. Najväčšie očakávanie sa po Českom levovi asi čakalo pri režisérovi Petrovi Bebjakovi, ktorý nesklamal a slobodne a úprimnosťou jemu vlastnou povedal asi najotvorenejšie zo zúčastnených, čo si o mocichtivej vláde, ktorej predstavitelia sa ako služobníci štátu vôbec nesprávajú, myslí. Potlesk po jeho slovách ukázal, že si to nemyslí len on, ale podobne to vidí aj celá audiovizuálna obec. Že sa ocenenie nieslo aj v politickom naladení, za to si súčasná mocichtivá vláda môže sama - je to reakcia, ktorá silnie a silnieť bude. Za to, že svojimi chápadlami chce život ľudí, spoločnosť a medzi nimi aj kultúru dusiť namiesto toho, aby sa ju snažila zveľaďovať a rozvíjať. A svoju hanebnosť a zbabelosť ukázala aj tým, že sa na slávnostnom ocenení neobjavil žiadny jej predstaviteľ, ani jeden (!), dokonca ani "moderátorka" TV Slopan, úsmevne sa nazývajúca ministerka kultúry s fašizoidnými prejavmi a slovníkom. Asi sa báli úprimnosti. Česť politickej obce tak hájila iba dosluhujúca prezidentka, ktorú v jednom momente dojali k slzám a v druhom sa jej dostalo standing ovation všetkých zúčastnených. Aspoňže na Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu nemá vláda s mafiánskymi praktikami dosah. A ani na slobodu slova.