liberita

Osviežujúci prírastok do zombie žánru, prinášajúci so sebou viacero nových nápadov, ako aj značnú dávku originality a napätia. S hlavnými postavami je možné sympatizovať a kritika spoločenského usporiadania je primeraná. Hoci niektoré scény filmu až zbytočne udierajú na emócie, celkový výsledok pôsobí oveľa autentickejšie a reálnejšie než Svetová vojna Z a dokazuje, že pre úspech u divákov a kritiky nie je nevyhnutné obsadiť svetovo známe tváre typu Brada Pitta.

O Linde som pred pozretím tohto filmu takmer nič nevedela a zaujal ma na ňom spôsob rozprávania, ktorý odhalil niektoré scény dvakrát, na druhý raz už s pohľadom za oponu. Amanda Seyfried dokazuje, že má herecký talent aj na náročnejšie úlohy než aké dostala v Mamma Mia či Mean Girls. Potešil James Franco ako Hugh Hefner a Sharon Stone v role Lindinej matky je skutočne na nepoznanie. Pôvodne som plánovala hodnotiť Lovelace štyrmi hviezdičkami, sklamalo ma však, ako som zistila zo samotného csfd, že film dosť prekrútil fakty Lindinho života. Vyznieva totiž z neho, akoby jej jediná skúsenosť s pornom bola v súvislosti s Deep Throat, hoci v skutočnosti nakrútila Linda Lovelace viaceré snímky tohto žánru pred svojim najúspešnejším filmom aj po ňom.

Sklamanie, od filmu podľa príbehu Roalda Dahla pod režisérskou taktovkou Stevena Spielberga som čakala viac. Páčila sa mi vytvorená krajina obrov, ktorá bola vizuálne zaujímavá a plná farieb, v priamom rozpore so šedým nočným Londýnom. Po hereckej stránke tiež niet veľmi čo vytknúť a hudba Johna Williamsa je podmanivá ako vždy. Problém však je, že celý film je zbytočne rozťahaný, jeho stopáž je pridlhá a tak sa počas jeho pozerania viac krát budete nudiť. Časovým umiestnením si tiež akoby BFG občas nebol istý, raz pôsobí akoby bol z 19. storočia a inokedy zas akoby sa zrazu len tak presunul do moderného sveta. Viaceré veci podľa mňa navyše zostali nedorozprávané (ako sa do krajiny obrov dostali autá, kolotoč a kostol) a nezaškodilo by, ak by sa v celom filme našlo viac humoru, potom by jeho nadbytočná dĺžka bola hneď znesitelnejšia.

Poriadne strelený a viac krát na hranu tlačiaci Sausage Fest je zároveň skutočne vtipným a originálnym filmom, autentickým vysnívaným projektom Setha Rogena vzdialene pripomínajúcim bábkový film Team America. Je zaujímavé, ako sa mu podarilo do obyvateľov nákupného strediska vtesnať toľko kultúrnych klišé, náboženských sporov a aktuálnych otázok americkej spoločnosti. Niektoré scény sú skutočné masakre a ak nie ste povahovo príliš liberálni alebo otvorení novým veciam, tak sa filmu radšej vyhnite aby ste neboli zbytočne znechutení. Ak mu ale dáte šancu, tak sa naozaj dobre pobavíte, hoci občas budete asi rozmýšľať nad tým ako viac vulgárne a pritiahnuté za vlasy to ešte môže byť.

Originálny a pôsobivý horor, na ktorom je podpis skvelého Jamesa Wana jasný ako facka a ktorý mi vo viacerých ohľadoch pripomenul moju obľúbenú žánrovku Mama. Dej Lights Out so sebou prináša viaceré prekvapivé zvraty a navodzuje väčší strach a napätie priamo úmerne s tým ako sa začína objasňovať jeho príbeh. Herci sú presvedčiví a zaujala ma účasť sympatického Alexandra DiPersia, ktorého postava občas dovolí sa počas filmu aj usmiať (mobil, kľúče od auta etc.). Bezpochyby jeden z najlepších a najkreatívnejšie podaných hororov roku.

Podľa traileru som si pôvodne myslela, že film sa vyvinie v zmysle Hunger Games a ústrední hrdinovia budú bojovať za svoju lásku proti krutému systému. Neskutočne pomalé tempo filmu ma rýchlo vyviedlo z omylu a pripravilo aj o posledné zvyšky nádeje, že film sa pohne nejakým výraznejším smerom. Po záverečných titulkoch už nastúpilo iba sklamanie v zmysle čo, to je celé? Equals pracuje so zaujímavým nápadom a prostredím, v ktorom sú Nicholas s Kirsten (hoci k nej nemám veľké sympatie) vo svojich úlohách relatívne presvedčiví. Zásadným problémom však zostáva priam útrpný scenár, kvôli ktorému sa z pozretia tohto filmu v podstate stráva stratený čas.

O sérii Torrente som už síce počula, zhliadnuť sa mi však zatiaľ podarilo len tejto jej piaty diel. Neviem či ľudia, čo naopak predchádzajúce diely už videli sú už na podobný humor zvyknutí a možno teda lepšie pripravení, ja som nebola a možno aj preto mi príliš nesadol. Mám španielske kino rada, toto však bola až príliš zbesilá jazda, v ktorej poriadne nič nedávalo zmysel a na každom kroku sa vynárala nejaká nelogickosť. Jedna hviezdička za pár vtipov a niektoré narážky na slávnejšiu sériu Danny´s Eleven s Georgeom Clooneym. Plus naozaj netuším čo v tomto filme robí Alec Baldwin, asi išlo o pokus apelovať na medzinárodné (US) publikum. Viac ma potešilo cameo Ricarda Darín, ktorý piatemu Torrentovi v mojom ponímaní vyniesol druhú hviezdičku.

Prvá polovica filmu je skutočne zábavná a hoci väčšina vtipov je založená takmer výhradne na stupidite ústredných bratov, neomrzí. Neskôr však tempo začína spomaľovať a prichádzajú scény spytovania svedomia a zachraňovania poškodeného, kde humor ustupuje do pozadia pred trochu otravnými citovými výlevmi až ste nakoniec radi, že film mal len hodinu a pol. Aj napriek spomalému tempu mi ale po dopozeraní filmu zostalo v hlave pár vtipných scén a hlášok plus úvodné kvarteto pôsobilo presvedčivo, preto napokon pri rozhodnovaní medzi tromi a štyrmi hviezdičkami prižmúrim oko a doprajem filmu tie štyri.

Nevadilo by mi, že nejde o typickú komédiu Willa Ferrella, na akú sme u neho už zvyknutí a že tento film má bližšie skôr k dráme. Čo mi však vadí je fakt, že počas filmu sa prakticky nič neudeje, život jeho postavy sa nikam nepohne a drvivú väčšinu filmu tak len trávi sediac na záhrade a popíjajúc pivo. Úplne by som chápala, ak by ste z nudy nevydržali film dopozerať do konca a ak predsa len sa snažíte nezaspať až do titulkov v nádeji, že sa to všetko niekam zvrtne a posunie, tak vás sklamem radšej už vopred a prezradím, že na niečo podobné budete čakať márne.

Dont Breathe má slušne vytvorenú atmosféru skľúčenosti v tme, tichu a dome, z ktorého zdanlivo niet úniku. Fungujú aj prekvapenia a nečakané zvraty. Vadil mi však zbytočne vrstevnaný záver a nekonečne hlúpe a nelogické rozhodnutia trojice zlodejíčkov (prenikať hlbšie do domu namiesto von, ukrývať sa ešte aj pred psom keď ho mohli proste niečím ovaliť po hlave apod.), pod vplyvom ktorých sa z nich stávala oveľa ľahšia korisť.