Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenzie (384)

plagát

Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc (2013) 

Pokiaľ nečakáte žiadny zázrak a beriete od začiatku film s nadhľadom, bude sa vám páčiť. Žánrovo dosť pripomína Kliatbu Bratov Grimmovcov a Van Helsinga, len sa na rozdiel od nich neberie tak vážne. Príbeh ani herecké výkony za veľa nestoja, ale moderné zbrane, desivo spracované čarodejnice, dokonca zopár ľakačiek vytvárajú slušný mix zábavy, napätia a dobrodružstva. Keďže viaceré rozprávky Grimmovcov sú dostatočne temné na to, aby sa z nich dala vytvoriť podobná hororová fantasy komédia, bolo by fajn aj ich takto spracovať do filmovej podoby.

plagát

Mavericks: Na divokej vlne (2012) 

Ak viete, že film bol natočený podľa skutočných udalostí a založený na reálnych postavách, hneď mu to dodá väčšiu hĺbku a ak ste príbeh Jaya Moriartyho predtým nepoznali, nezisťujte si jeho pozadie pred sledovaním, lepšie si tak film vychutnáte. Odhliadnuc od tohto faktu je ale Chasing Mavericks hlavne drámou o nezlomnej vôli a jasnom cieli, z čoho logicky vyplýva, že občasným klišoidným a mravoučným poučkám sa nevyhne. Vadil mi Weston v titulnej úlohe, niežeby sa chlapec nesnažil, ale celé jeho hranie pôsobí strašne amatérskym a primitívnym dojmom. Butler je samozrejme na inej úrovni, hoci ani on nepodáva nejaký prelomový výkon svojej kariéry. Abigail Spencer bola však skvelá a s prehľadom ich všetkých zatienila. Rovnako sú morské scenérie a obrovské zelené vlny veľmi pôsobivé. V závere je to však aj tak len priemerný film, z ktorého si možno odnesiete meno hlavného hrdinu, ale zvyšok sa postupne a rýchlo odplaví do zabudnutia.

plagát

Ten, kto stojí v kúte (2012) 

Nemám rada, keď sa film v priebehu svojho deja rozhodne zmeniť žáner. A toto je presne ten prípad. Film, čo sa spočiatku tvári ako krotká tínedžerská komédia o smutnom chalanovi a jeho zúfalej potrebe mať kamarátov sa neskôr zvrhne v riadne depresívnu melanchóliu, akoby jeho posledných 15 minút napísal niekto celkom iný než zvyšok filmu. A práve týchto 15 minút mi úplne pokazilo celkový zážitok a v podstate ma naštvalo. Rovnako sa mi ani nepáčilo, že viacero vecí zostalo nedopovedaných resp. neukázaných (bitka v jedálni, vzťah Charlieho a jeho tety). Lerman o ničom ako vždy, Emma skvelá, najlepší výkon ale aj tak podal Ezra Miller.

plagát

Až vyjde mesiac (2012) 

Jednoducho čarovné, originálne a s nečakaným priebehom. Až vyjde mesiac je prakticky dokonalý film vo všetkých ohľadoch, od práce s kamerou, prekvapivým scenárom, príjemnou hudbou až po herecké výkony všetkých zúčastnených. Detskí predstavitelia sú výborní a vysoko profesiálny a dokonca, ešte aj zvyčajne drevený Willis mi tu bol sympatický. Film, pre každého, kto si chce pripomenúť, alebo už zabudol, ako sa svet detí a dospelých od seba môže líšiť.

plagát

Bojíte se tmy? (1990) (seriál) 

V detstve som tento seriál nepoznala a dostala sa k nemu až neskôr, v mojom prípade sa teda nijaké vysoké hodnotenie z nostalgických dôvodov nekoná. Po zhliadnutí viacerých dielov konštatujem, že seriál veľmi nemá čo ponúknuť, príbehy vydesia málokoho, sú predvídateľné a navyše mnohé časti majú podobnú dejovú schému. Ale pobaviť sa na ňom dá, hoci na veciach, ktoré určite nemali privodiť smiech, či už sú to až príliš amatérske herecké výkony všetkých zúčastnených, primitívna hudba, trápne dialógy alebo lacné kulisy.

plagát

Raz, dva, tři (1961) 

Smršť zábavných hlášok je v tomto filme taká rýchla, že miestami sa nedá vôbec sledovať a je to trochu aj na škodu, pretože niektoré naozaj výnimočnejšie monológy tak potom v tom mori mnohých ďalších nemajú šancu vyniknúť. Aj tak sa na raz, dva, tri ale dá výborne pobaviť a vychutnať si impozantný výkon Jamesa Cagneyho, ale aj ďalších zúčastnených. A navyše, ak si uvedomíme v akom historickom kontexte a v akej dobe tento film vznikal, dodá mu to ešte väčšiu hĺbku a moje sympatie mu dodalo aj to, že sa neprikláňa ani k jednej strane a všetkým naloží, koľko sa do nich zmestí. Jediný problém som mala s večne uvrieskaným Horstom Buchholzom a až s prehnane rýchlym tempom celého filmu, ktorého občasné spomalenie by celkom pomohlo vydýchnuť nielen hercom, ale aj divákom.

plagát

Temné tiene (2012) 

Výrazne slabšie než staršie kúsky z burtonovskej dielne. A hlavne kvôli mizernému scenáru. To, že Barnabáš rozpráva čudne a vyjadruje sa zbytočne komplikovane sa pochopiť dá, keďže nie je z našej doby, ale ostatné prešľapy sa dialógom odpustiť nedajú, pretože do celkého filmu vnášajú nudu bez akéhokoľvek náznaku vtipu. Tiež už tradičná snaha o vytvorenie temnej atmosféry, mi prišla v tomto filme strašne nasilu a umelo. No a napokon, ani zvyčajne kvalitnému Deppovi, ovešanému prílišným množstvom make-upu sa tento jeho výkon veľmi nevydaril a hravo ho zatienili osudová Eva, seriózna Michelle a letargická Chloe.

plagát

Terapia láskou (2012) 

Považujem za paradox, že Oscara za tento film vyhrala Jennifer Lawrence, ktorej herecké kvality sú síce tiež pozoruhodné, nedosahujú však na Bradleyho Coopera, ktorý podľa mňa práve tu podal zatiaľ najlepší výkon svojej doterajšej kariéry. Úsmevne-trpký príbeh o tom, ako málo stačí na lásku, ktorá má síce k dokonalosti ďaleko, ale je o to reálnejšia. Miestami trochu zdĺhavé diálogy sú osviežené príhodnými vtipmi, napriek tomu by som ale zo stopáže trochu ubrala, aby bol celý priebeh dynamickejší a jednotlivé scény by viac vynikli.

plagát

Argo: Nebezpečný útek (2012) 

Počiatky politického trileru založeného na reálnych udalostiach sú vskutku pôsobivé a treba povedať, že film nestráca tempo a napätie je priam citeľné, hoci na druhej strane je skoro jasné, ako to všetko dopadne. Práve preto je tá urputná snaha, aby sa všetko vyriešilo v poslednej minúte (telefonát do filmových štúdií, odlet lietadla), až prehnane vyumelkovaná a práve v takýchto momentoch film svoju reálnosť stráca, čo je len na jeho vlastnú škodu. Tiež by nezaškodilo venovať sa viac do hĺbky jednotlivým postavám, obzvlášť ak sa jedná o skutočné postavy. Kvalitný soundtrack už od tradične dobrého Desplata je tiež pozitívom, rovnako ako vidieť po dlhšom čase Johna Goodmana, dueto s Alanom Arkinom mu naozaj sadlo. No a v neposlednom rade oceňujem možnosť dozvedieť sa niečo o historickej kapitolke, o ktorej som zatiaľ veľa informácií nemala.

plagát

Sinister (2012) 

Zaujímavý námet spracovaný v slušnom horore, avšak určite nijaký zázrak ani príliš prekvapivý priebeh sa nekoná. Veľkým plusom, ktorý filmu pomáha viac než čokoľvek ostatné, je výborne desivá a presvedčivá hudba, napínavá v tých správnych momentoch. Bez nej je ale hororová atmosféra založená hlavne na ľakáčkach a odpudivom ksichte chlapíka z iného sveta. Zaujímavé je aj zakomponovanie starých videonahrávok do deja, avšak v niektorých prípadoch sú zbytočne krvavé, čo filmu uberá z mysterióznosti. No a napokon som mala problém s Ethanom Hawkeom, ktorý nedodáva svojej nesympatickej, egoistickej a nelogicky sa chovajúcej postave absolútne žiadnu vierohodnosť.