liberita

Po všeobecne pozitívnom ohlase som mala zrejme prehnané očakávania, ktoré tento film nenaplnil. Od road movie vyžadujem zbesilú jazdu plnú odbočiek, stretnutí s čudákmi, bláznivých a nezabudnuteľných historiek a hlavne humoru. V Mexickej jazde som sa síce pár krát zasmiala a pobavila, ale postupne sa dobré a vtipné momenty strácali v množstve úplne nadbytočných scén. Napriek účinkovaniu inak skvelého Gaela, pre mňa veľmi slabý filmový zážitok, ktorý sa viac krát vidieť nechystám a po pár dňoch mi z neho prakticky nič hodné zapamätania nezostalo.

Predchádzajúce diely som nevidela a štvorka ma ani k ich videniu nenamotivovala. Už dávno som nevidela film, v ktorom by bolo toľko hluchých miest, v podstate od úvodných titulkov až po záver, do ktorého sa tvorcovia až zúfalo snažili natlačiť všetko, na čo sa predtým vykašľali. Pár scén, ktoré majú vyvolať strach sa síce vyskytne už predtým, ale skoro vždy sa dajú očakávať alebo sú prakticky neškodné a opakujú sa (padá luster, padá kniha, padá nôž...). Naopak sa prekvapivo objaví pár scén, ktoré zapríčinia smiech, keďže sa však film sám netituluje ako paródia alebo hororová komédia, avšak ako čistý horor, príliš sa tu potom nehodia. Kathryn Newton zjavom pripomínajúca Annasophiu Robb a jej malý brat sympatický, zvyšok postáv sa chová ako idioti. Skrátka neskutočne nudný horor o ničom, ktorého pozeranie by sa na rozdiel od pravých hororov malo odporúčať pred spaním, oči sa z neho zatvárajú viac a rýchlejšie než po ktorejkoľvek uspávanke.

Príjemná malá jednohubka, určená ale skôr mladším divákom.

Po vizuálnej stránke pekné, hudba vynikla a naozaj ma zaujala. Je pravda, že príbeh je slabší, ale ako možno rozvinúť duchaplnú historku v 6 minútach ? Raven sa sústredí preto na akciu, v ktorej mu to dobre šliape, dialógov je minimum. Som zvedavá, čo peruánsky režisér Ricardo de Montreuil predvedie v celovečernom filme s rovnakým námetom, určite má čo ponúknuť a čím zaujať.

Tvorbu Woodyho Allena príliš nepoznám, pred Match Pointom som videla len Sólokapra, ktorý bol nezaujímavý a nezáživný. Aj Match Point sa rozbieha pomaly a prvá hodina by sa dala slušne zhustiť do 20-30 minút a divák by aj tak o nič neprišiel. Avšak postupne sa začne napínavý príbeh, ktorého koniec sa predvídať naozaj nedá a to hlavne kvôli hlavnej postave a jej počiatočnej nerozhodnosti o vlastnej hierarchii hodnôt. Keď už ale bolo jasné, čo má v pláne, celý čas som si myslela, že nakoniec to nezrealizuje a preto ma prekvapilo, že predsa len to spravil, rovnako ako ľahko neskôr z dôsledkov vyviazol. Zločin sa stal, ale k trestu ako ho chápeme väčšinou nedošlo, hoci možno žiť do smrti s vedomím viny je jeho určitou náhradou. Jonathan Rhys Meyers bol úchvatný, práve kvôli jeho úlohe som chcela Match Point vidieť a on nesklamal. V hudbe by som ale preferovala menej operných motívov z Verdiho. V skratke prekvapivý film, ktorý spočiatku nudí, ale treba mu dať šancu dokázať, čo v ňom naozaj je.

Film, ktorý som chcela vidieť kvôli účinkovaniu Gaela ma veľmi sklamal. Tematika, za ktorú bol film kritizovaný vôbec nie je rozobratá do hĺbky, dalo by sa z nej vyťažiť viac. Najhoršia časť je ale scenár plný nudných a zdĺhavých pasáží o ničom, obzvlášť pri monológoch Amelie plných Biblie som mala chuť vypnúť zvuk. Navyše si nie som istá, pre koho je vlastne Zločin pátra Amara určený. Veriaci sú z neho pobúrení a uráža ich a ateistom sa vidí priveľmi pánbožkársky, čiže v konečnom dôsledku nezaujme zrejme nikoho, hoci chudák Gael sa snaží.

Fajn komédia, ktorá je ale dosť sínusoidná. Má svoje lepšie a naozaj zábavné momenty (reakcia na hadie pohryznutie, päsťou do tváre bábätka...) ale aj momenty nechutné ("Kto donúti môjho syna povedať mu otec, tomu treba pretiahnuť ženu") či klišoidné a nudné (záver po ohlasení výsledkov), ktoré som mala chuť pretočiť. Will Ferrell mi nikdy príliš sympatický nebol, ale tu sa jeho tupá tragickomická postava zniesť dá. Galifianakisa so zmenenou vizážou som takmer nespoznala a je pravda, že aj tu hrá naivného blba, ale aspoň je trošičku sympatický a určite podáva presvedčivejší výkon než v Hangover. Z množstva tematicky podobných filmov je Campaign určite lepšia a pobaví viac než Hlava státu s Chrisom Rockom, na druhej strane takému Daveovi s Kevinom Klinom nesiaha ani po päty.

Veľmi pôsobivý film, ktorý by som ale skôr než horor označila ako mysterióznu fantáziu s prvkami teroru. Jeho veľkým plusom tiež je, že má príbeh a to príbeh naozaj silný, hodnotný a ktorý sa dá pochopiť. Bolo naozaj zaujímavé sledovať ako sa dievčatá v priebehu pobytu postupne menia, rovnako ako sa menia ich vzťahy s ostatnými. Finálny zvrat nečakaný a dojemný, tak blízko k slzám som pri hororovom filme ešte nemala. Atmosféra skvele vybudovaná a vplyv Del Tora je jednoducho vidieť. Hudba dobre dopĺňa celok a herci sú výborní, obzvlášť dievčatá. Pár klišé sa vyhnúť síce nepodarilo (takmer všetky napínavé scény sa odohrávajú výlučne v noci) a nepochopila som, prečo doktor Anabel nič nepovedal, rovnako ani varovanie Lucovho brata, ale celkový zážitok mi to nepokazilo. Jednoduchý a predsa majstrovský kúsok kvalitnej španielskej produkcie, od ktorého by sa Hollywood mohol učiť.

Myslím že som mala pred filmom prehnane vysoké očakávania o zábavnom duete dvoch štramákov s kriminálnym pozadím, z ktorého sa však na koniec vykľul len veľmi priemerný a nudný film s mizerným a predvídateľným scenárom, pri ktorom som takmer zaspala. Nostalgia sa dala očakávať, ale v celom príbehu chýba jediný bod ktorý by diváka zdvihol zo sedačky alebo vyvolal nejakú väčšiu reakciu. Ani charizma Christophera Walkena nedokáže zachrániť to zúfalé nič, ktoré z filmu sála.

Videla som viaceré filmy, ktoré príliš hlbokým či logickým dejom neoplývali, väčšinou sa v nich ale niečo sympatické našlo. Tento film je však len čudný, nudný a jednoducho povedané o ničom. Ocenenia a vysoké hodnotenia nechápem.