Kaede21

Van Gogha si pamätám ešte zo školských lavíc základnej školy ako "toho, čo si odrezal ucho". Bol totiž obľúbencom môjho pomerne excentrického učiteľa výtvarnej, ktorý nám popri tom ako komentoval naše umelecké (ne)schopnosti často rozprával príbehy z Van Goghovo života. Musím sa priznať, že osobne sa tejto forme umenie vôbec nevyznám a som na ňu skôr prirodzený antitalent. Jediný spôsob, kedy mám pocit, že sa jej aspoň trochu priblížim je prostredníctvom príbehov, a práve preto na mňa tento dokument veľmi zapôsobil. Zaujímavé poňatie, kedy sa dokument prelína s dramou. Benedictovi v hlavnej úlohe som uverila každé slovo/emóciu a myslím, že toto je ten štýl úloh, pre ktoré sa on narodil. Čo sa týka samotného príbehu Vincentovho života, tak je to niečo tak tragické (kombinácia génia a blázna), čo sa myslím dotkne každého.

Čaro americkej verzie (napriek tomu, že to stále je len ďalšie hľadanie speváckych talentov, i keď trochu inak) Voice je vo veľmi trefnom výbere štyroch koučov a práve pri tomto trafili česko-slovenský coachovia úplne mimo, najmä pri tých slovenských, takže v ČS verzii pre mňa tento formát akékoľvek čaro stratil...

Veľmi zaujímavý formát. Úprimne kvalita súťažiacich najmä v prvej sérií nebola až taká vysoká ako by človek od show, ktorá pozýva už ako tak skúsených umelcov nebola až tak vysoká, zdá sa, že v druhej to bude trochu lepšie (čo samozrejme určite súvisí so zvýšenou popularitou). Osobne ma na tejto americkej verzii zaujali skôr coachovia, je to veľmi zaujímavá zbierka úplne odlišných ľudí, či už umelecky alebo osobnostne, ktorí dokopy tvoria veľmi zábavný celok. Navyše sa na nich (teda aspoň čo sa týka Adama a Blakea) a na ich bromance aj dobre pozerá, pridajte si k tomu takého týpka ako je Ceelo a ani Christina až tak nelezie na nervy ako v prvej sérií. Zatiaľ top momenty druhej série: “I love you, Blake. We’re still gonna go fishing.” — Christina “Yeah, I’m gonna drown you.” — Blake “Blake, you are a real vocalist, and you’re a damn good one.” — Adam “I love you, Adam.” — Blake “I love you too. Totally in a non-sexual way.” — Adam “…I can’t say the same.” – Blake Plus, môj top moment z prvej série ako country spevák Blake a jeho tím spievajú This Love od Maroon 5 a celá Adamova reakcia, to v iných podobných show asi tak ľahko neuvidíte. Jediné, čo by som možno vyčítala je, že sa pri väčšine coachov zdá, že sa o svojich zverencov až tak veľmi nezaujímajú (čo by asi nemalo byť až tak prekvapivé), výnimkou bol jedine Blake, u ktorého bolo aspoň pri poslednej dvojke Xenii a Dii vidno, že im naozaj chce pomôcť a nakoniec pri Dii to vlastne nakoniec potvrdil aj po súťaži, napr. keď ju so sebou zobral na tour. Plus, Američania si proste asi nemôžu odpustiť svoje klasické "sob stories", ale počet rečí o rôznorodých traumách, ktorý sa dá zniesť za 80 minút je obmedzený, ale tak po "blind auditions" sa tejto časti už ako tak zbavíme... V prvej sérií to malo aj prekvapivo rýchly priebeh, ale vzhľadom na sledovanosť to tento rok tak už určite nebude....takisto rozhodnutie spustiť tretiu sériu už v lete asi nie je najsprávnejším krokom, aj keď je to iné po určitej dobe sa to človeku omrzí....