ELDoctorow

V prvom rade nesúhlasím s tým, že scenár nie je vôbec zlý. Som ochotný priznať, že námet bol fajn (i keď nič originálne, viď napríklad o temer 10 rokov starší Eastwoodov A Perfect World) a mohol z toho byť celkom pekný film. Lenže už scenár musel byť riadna pichovina a Balcova réžia spolu s hereckými výkonmi a tými postsynchrónmi priamo z pekla, to len podčiarkla pekne hrubou a rovno dvojitou čiarou. Pri týchto filmoch si hovorím, že vlastne ani nie je škoda, že sa tu od tých devaťdesiatych rokov skoro netočilo a snáď sa mohlo aj menej. Pretože keď sa cez to prieosievanie, čo sa nakoniec natočí mohli dostať aj takéto chujoviny, ako by to vyzeralo keby sa toho bolo točilo ešte viac ?

88. komentár? Check. Zombie nacisti? Check. Kruh sa uzavrel? Check.

Popravde – toto mohlo dopadnúť oveľa, oveľa horšie a každý kto nie je úplne zaslepený nekritickou láskou ku Carpenterovmu filmu by mal uznať, že tvorcovia sa s tým popasovali s úctou a so cťou. Ja myslím, že keď už to muselo byť natočené, lepšie sa to ani urobiť nedalo.

127 Hours meets Frozen.

Na môj vkus až príliš veľa čurákov na jeden film, a to do toho ani nezapočítavam Galifianakisa.

Mať to tak lepšiu a zaujímavejšiu choreografiu súbojov, mohla to byť pecka. Takto je to zaujímavý experiment, pri sledovaní ktorého som sa síce nenudil (i keď skrátenie o nejakých 20 minút by bolo fajn), no ani ho už nikdy viac nepotrebujem vidieť. Najviac mi nakoniec vadil Gackt, ktorý mi bol vrcholne nesympatický. Vyzerá akoby sa Boh nevedel rozhodnúť, či z neho chce chlapca alebo dievča a tak to nechal niekde na polceste medzi obojím.

Jedno veľké, obrovitánske WTF. Tak vykonštruovanú, zmysel nedávajúcu blbosť bez riadneho vyvrcholenia s jednou scenáristickou barličkou za druhou len tak neuvidíte. (Potrebujeme príbeh posunúť určitým smerom, ale nemáme ako? Nič to, na scénu hodíme z čista jasna úplne novú postavu, ktorá má schopnosť, čo nás presne na tú našu koľaj hodí. A to opakujeme každých asi 15 minút.) Prečo teda až 3? Nápad, pár Evansových súbojov a v momente, keď som pristúpil na hru a poslal môj mozog odpočívať, mi pri tom ten čas vcelku pekne ubehol.

Podobné filmy pozerám samozrejme s vypnutým mozgom, no v tomto prípade nepomohlo ani to a ku koncu zo mňa tvorcovia začali robiť až príliš veľkého blbca (takže som sa začal cítiť ako pri ľubovoľnom rozhovore s mojou priateľkou) a tak dovtedy svietiaca tretia hviezda šla dolu (Dúfam, že ste si niečo želali). A ak vás podobne ako mňa k pozretiu dostalo meno Karl Urban s tým, že snáď to bude aspoň napínavé vedzte, že jeho postava je tam úplne zbytočná a Urban tú rolu vzal asi len preto, lebo si chcel spraviť výlet do Argentíny a nechcelo sa mu to platiť z vlastného.

Milla síce nie je môj typ, ale chápem, že u mnohých ním je. Predpokladám, že keďže si ju vzal je aj Paulov typ a z toho dôvodu rovnako chápem, že keď ju máte doma cítite potrebu vyšukávať ju dookola celý deň a na písanie scenárov vám až tak veľa času neostáva. Ale tak bohajeho, čo si na to niekoho nenájde? Teda na to písanie scenárov, nie vyšukávanie Milli (i keď na to by asi našiel niekoho ľahšie, všakže?). Veď o nič horší scenár by nenapísal ani Uwe Boll, keby na to prišlo.

Jednoznačne najlepší film Marcusa Nispela, čo však vzhľadom na jeho doterajšiu filmografiu až tak veľa neznamená. Napriek tomu priznávam, že som bol príjemne prekvapený. Neutápa sa to v samoúčelných filtroch, nie je to až tak neuveriteľne okato dementné ako Pathfinder (aj keď dementné to samozrejme je, nezabúdajme, že ešte vždy ide o film Markusa Nispela) a až na toho čierneho side-kicka, čo musela byť rola písaná priamo pre Michaela Clarkea Duncana (ktorý však mal toľko rozumu odmietnuť ju), aj herecky sympatické. No i napriek tomu ten brutálny prepadák, čo z toho bol Marcusovi s radosťou za jeho predchádzajúce filmové priekaky doprajem.