Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Krimi
  • Sci-Fi

Recenzie (329)

plagát

Podraz (2011) 

Kuriózny pokus o britskú „ritchieovskú“ gangsterku na americký spôsob, ktorý zlyháva už pri základnom kameni dobrého filmu – scenári. Máme tu všetky propriety, čo si scenáristo-režisér dobre obkukal – rádoby coolové reči, zopár prestreliek, niekoľko over the top vtipných postavičiek (chirurg), pár akože inteligentných dialógov, medzititulky k postavám, ultra cool zabijáka, ešte ultracoolovejšieho mob bossa. Celé to však zlyháva na toľkých úrovniach ako ich má Super Mario na Nintendu. Detroit je očividne mesto, kde to už polícia vzdala. Ako inak si vysvetliť, že po niekoľkominútovej naháňačke, keď dvojmetrový neger naháňa belocha a páli po ňom cez celé mesto nikde nezaznie ani siréna? Ako sa mohol Bruce Willis stať šéfom mafie a prežiť dlhšie ako desať minút, keď pri prvej dementnej príležitosti sa osobne stretne s nepriateľským gangom len aby sa nechali všetci postrielať? Ako to, že Ryan Phillippe má za fotra vrchného veliteľa Ku Klux Klanu a napriek tomu sa od detstva priatelí s negrom ako je poldolár? Ako to, že poldolár sa od detstva priatelí s Ryanom Phillippeom a pritom ani nevie, že má sestru a ako vyzerá? Ako to, že rusáci počas hlbokej noci vykopávajú na opustenom cintoríne prachy a nevšimnú si a nepočujú príchod iného auta? Ako to, že ultracool zabiják sa nechá nachytať na niečo tak prevarené ako je brokovnica pod stolom? Ako to, že Phillipova sestra napriek tomu, že vie že neger je im na stope sa kľudne špacíruje u seba doma a ešte sa ani nezamkýna? Ako to, že chlapík s diamantmi, ktorého Phillippe nazve sraľom, má zrazu také gule ako ísť k nemu a pindať doňho keď vie, že bol schopný zastreliť vlastných priateľov, s ktorými sa poznal od detstva? Na kerého boha si poldolár kupuje bandasku benzínu a poleje ním Phillippea keď následne naňho aj tak len mieri zbraňou a nikdy nevytvorí ani najmenší dojem, že by ho mal v úmysle zapáliť? Stálo mu to pri tých stále sa zvyšujúcich cenách benzínu za to? To všetko sú otázky na ktoré sa odpoveď nedozviete a na ktoré odpoveď ani neexistuje. Proste sa len predpokladá, že ich blahosklonne prehliadnete. Ak ste toho schopný, možno sa budete aj baviť.

plagát

X-Men: Prvá trieda (2011) 

Filmu je čo vyčítať: Nedostatočné prepracovanie vzťahov a to najmä Xavier – Eric. Z predchádzajúcich (teda, ehm, vlastne nadchádzajúcich) filmov som mal pocit akéhosi osudového dlhoročného priateľstva, kým prišlo k zlomu a obaja sa našli na opačných stranách barikády. Tu je z toho však nanajvýš pár týždňov, čo mi prišlo až príliš skratkovité. V podstate rovnakým neduhom trpí aj vzťah Xavier – Mystique, kvôli čomu záver nie je tak emocionálny ako by mohol byť. Druhý problém je výber mutantov. X-Men univerzum ich ponúka také kvantum a oni vyberú jednu trápnu oheň flusajúcu vážku a za pomoci kriku lietajúceho maníka? A potom tu máme Beasta – ani maska v X3 nebol žiadny zázrak, ale plne digitálna, ako tu je ešte horšia. Keby sa na mňa ten modrý mončičák začal škeriť, to posledné čo by som cítil by bol strach. Skôr by ma Xavier musel telepaticky upokojiť, aby som sa prestal šialene smiať. Lietajúce scény v závere medzi vážkou a sonarguyom sú až príliš over the top a navrch aj trikovo zlé, na to aby som ich dokázal brať vážne. A na koniec mi vadila aj prílišná mäkkosť. Nečakám, že tam budú na kameru striekať hektolitre krvi, ale trochu pritvrdiť by nebolo bývalo od veci. Aj napriek tomu všetkému sa mi však film páčil, dokonca asi najviac z celej X-Men série a dúfam vo vznik ďalšej časti.

plagát

Nesmrteľní (2010) (seriál) 

Kvety a Lucia ***, Projekt Alfa **:Jednoznačne najhoršia časť, ale popravde – od režiséra najotrasnejších slovenských videoklipov aké som kedy videl a otrasných televíznych relácií, som ani nič iné nečakal., Hon na legendu ***, Dlhá cesta domov ***, Fejs ***, Náramok ***, Kontrola ***, Ľúbi neľúbi ***:Asi najlepší príbeh z celej série, ktorému však podrážajú nohy veľmi nevyrovnané herecké výkony. Popri výborných predstaviteľkách najstaršej sestry a dedinskej susedy, tu máme štandardného riaditeľa školy, väčšinou podpriemernými zvyšnými dvoma sestrami a zakončenú neskutočne otrasným výkonom Pražáka a jeho zbytočne karikatúrne pojatej sestry., Ema B. *** Jediný ďalší príbeh, čo ešte stojí za vyzdvihnutie je Fejs, najmä vďaka hlavnému hrdinovi a jeho predstaviteľovi. Zvyšok filmov sú už len priemer, čo nijak neurazí ale ani nevyvolá chuť to ešte niekedy vidieť.

plagát

Odpočítávání (2010) 

Predpokladám, že scenárista si v duchu gratuloval akú sofistikovanú obžalobu súčasného sveta napísal. Je to však len ťažký americký mainstream, ktorý sa chce tváriť, že je niečo viac. A ako na taký sa treba na film aj pozerať. Takže je to priemer čo neurazí, no mňa viac bavil (až na hlúpu scénu – ok, napíšme si to naraz na papier) tematicky podobný Five Fingers/V zajetí teroru.

plagát

13: hra smrti (2006) 

Pôvodne som to ani nechcel pozerať, presvedčil ma až pohľad na tunajšie hodnotenia, kde sa to hemžilo 4 a 5 hviezdičkami a prirovnaniami ku Game, Saw a podobne. Po dopozeraní môžem povedať: ďakujem všetkým tým 4 a 5 hviezdičkovým cocksuckerom. Zabil som vďaka vám 2 hodiny života s touto chujovinou. To vám tu všetkým načisto jeblo v palici, alebo to je nejaký dokonalý mystifikačný vtip, keď sa veľká skupina ľudí dohodla, že nejakej sračke dá veľké hodnotenia a bude sa baviť na reakciách tých chudákov, čo na to dajú a film si pozrú? Už úvodná scéna na prechode (ktorej zmysel nechápem mimochodom ani po dopozeraní filmu) vo mne vzbudila podozrenie. Tváriaca sa smrteľne vážne a pri tom nezmyselná a natočená ako z nejakej bláznivej komédie s Jimom Carreyem. A film tak pokračuje! Musel som si ho dokonca zastaviť a ísť si skontrolovať, či som sa nepomýlil pri zadávaní názvu a či naozaj TOTO tu malo tie nadpriemerné hodnotenia. Z množstva scén kričí – toto bolo myslené ako vtip a ja kričím naspäť: kurva trápny! Film je minimálne o pol hodinu dlhší ako by bolo zdravé a o 110 minút dlhší než by bolo ideálne. Okrem toho ani nedáva zmysel a je otrasne natočený. Dúfam, že každý, čo tomu dal viac než 2 hviezdičky bude musieť do konca života žrať už len hovná.

plagát

Rambo (1982) 

Priznám sa – tomuto filmu a vtedy ešte trilógii, som sa dlhé roky vyhýbal. Mal som ho zaradený do kolonky „nechutný americký patriotický urážlivo blbý akčný blábol plný trápneho pátosu, kde jeden amík porazí všetkých nepriateľov USA a zaostalému obyvateľstvu krajiny tretieho sveta za vlania americkej vlajky a s textom americkej hymny na perách prinesie slobodu a sieť fastfoodových reštaurácií“. Filmy som sa nakoniec rozhodol si pozrieť z povinnosti filmového fandu, ktorý by nemal také známe filmy ignorovať a po prečítaní niekoľkých kníh od Morrela (autor predlohy), ktoré neboli vôbec zlé a zdatne sa vyhýbali trápnym klišé a postupom mainstreamovej literatúry. Kým pri dvojke a trojke sa moje obavy a zaškatuľkovanie potvrdili, jednotka bola veľmi príjemným prekvapením a môžem len ľutovať, že tvorcovia neponechali aj záver knihy, kde Rambo umiera.

plagát

Zabijak Wexxer (2007) 

Výrazne horšie než prvá časť. Veľa vtipov trápnych, predvídateľných a takých, čo som už videl inde. Má to však šťastie, že si predchádzajúceho Wixxera už tak veľmi nepamätám a tak neviem, či to nebol kvalitatívny zošup až o dve hviezdičky.

plagát

Kniha prežitia (2010) 

Blbé ale pozerateľné. I keď aj väčšina zloduchov z detských kreslených seriálov má prepracovanejší a zmysluplnejší plán na ovládnutie sveta než Gary Oldman. Kvitujem fajn masakrálne scény – síce nič explicitného ale tie lietajúce utnuté ruky a hlavy som nečakal a tak potešili. Som rád, že tvorcovia sa vykašlali aj na staré klišé - o Denzelovej minulosti sa v podstate nič nedozvieme a sme ušetrený aj nejakých trápnych flashbackov so šťastnou rodinkou (očakávaná klasika v podobe scény ako sa Eli s malou čiernou kučeravou dcéruškou špricujú záhradnou hadicou sa nekoná). Čo nechválim sú nezmysli v scenári a záver s Milou Kunis hrajúcou sa na drsňáka. Je ešte trápnejšia než Knightley v Domine. V každom prípade ako postapokalyptický (mierne) akčný film pobavilo, ale podobne ako sex so mnou, nezanechalo žiadny trvalejší dojem.

plagát

Shark (2006) (seriál) 

Prvých pár častí som bol nadšený a myslel som, že som pre seba objavil ďalší obľúbený seriál. House v právnickom prostredí je asi ten najvýstižnejší opis. Žiaľ už po niekoľkých častiach tento pocit vyprchal a dostavila sa nuda. Prestal som ho pozerať ešte niekedy uprostred prvej série.

plagát

Max a Maxipríšerky (2009) 

To najhoršie čo som zatiaľ od Jonzea videl. Už niekoľko mesiacov predtým ako som videl film, som si prečítal scenár a nezaujal ma, ale hovoril som si že keď tomu dodá Spike jeho svojský vizuál iste to bude lepšie. Nuž – nie je a nebavilo by ma to ani ako decko, vlastne nechápem prečo je tá kniha taká populárna, keďže mi ten príbeh vôbec nič nedal a to som človek, čo sa aj dnes dokáže zabávať na tých najinfantilnejších detských filmoch.