Desperado

Neviem, či to bol Sonnenfeldov zámer, alebo sa mu to stalo nedopatrením, avšak táto rádoby komédia sa tvárila až príliš "snobsky". Nikdy som nežral Sonnenfeldov štýl, a čo ma najviac štve, že sa tentoraz do jeho pseudo-filozoficko-komediálnej pasce chytil môj obľúbenec Robin Williams, ktorý sa tu očividne trápi a pôsobí tu ako slon v porceláne. No najviac ma zamrzel fakt, že som sa za celý film zasmial maximálne 2 krát, pretože drvivá väčšina komických situácii pôsobila ťažkopádne a hlavne, boli bez vtipu. Veľké sklamanie.

Komédia, ktorej nechýba nápad, inteligencia a hlavne vtip. Zároveň ma prinútila premýšľať aj nad vecami, nad ktorými by som inak mávol rukou a pouškrnul.

Občas som sa nudil, občas som sa zasmial, pripadalo mi to však akosi umelo, strojene, nebolo to typicky Coenovské. Zato herci boli presvedčiví a najlepší bol pre mňa Geofrey Rush, ktorý bol na plátne možno 5 minút, no najviac sa mi zo všetkých vryl do pamäti. Jeho figúrkarčenie bolo neskutočne neodolateľné. Už len za ňho dávam filmu štvrtú hviezdičku.

Tak ako v roku 1993, Spielberg opäť prichádza krátko po nakrútení kasového trháku pre masy (Vojna svetov) s umeleckejším a komornejším filmom. A znova je to pre Spielberga osobné téma. V tomto prípade pre mňa poslúžilo porovnanie s kanadskou TV produkciou Meč Gideonov z roku 1986, ktoré spracováva rovnakú tému ako Mnichov. Kdežto Meč Gideonov bol napínavým akčným thrillerom (a veľmi dobrým), Mníchov je akousi drámou, súkromnou výpoveďou pre akademikov, aj keď téma je verejná. Nie, nejedná sa o klasický politický thriller, o to sa Spielberg viditeľne nesnažil. Je to sonda do našej krutej doby, ktorá sa od inkriminovaného roku 1972 nielenže nezmenila, ale naopak, viditeľne nabrala fatálný kurz, ktorý sa teraz ťažko otáča. Obsah filmu nie je zárodkom všetkého toho, čo sa snaží Spielberg obviňovať. Je to len nakuknutím do rozbehnutého vlaku, rútiacemu sa k priepasti a práve Spielberg je jedným z tých mnohých, čo sa snažia plniť funkciu ručnej brzdy, aj keď veľmi nenápadnej. Páči sa mi, že sa nesnaží jednostranne obhajovať či kritizovať, ale snaží sa byť neutrálny, no nie vždy mu to emócie dovolia. Vyčítajú mu, že film je akademicky chladný, na mňa naopak, veľmi zapôsobil. Aj keď mnohí ho nepochopia, má čo divákom povedať. Len treba byť ochotný tomu načúvať.

Vzhľadom k tomu, kdo sa na tejto komédii podieľal, či už za kamerou alebo pred kamerou, som z celkového výsledku sklamaný. Zvučné a ostrieľané mená lákali na konečne vkusnú satirickú komédiu, ale po zhliadnutí som mal veľmi zmiešané pocity. Nemilo prekvapený som bol aj z hereckých výkonov, kde napr. Dennis Quaid parodoval skôr estrádneho komika, ktorý paroduje prezidenta najmocnejšej krajiny, než samotného prezidenta a rozhorčený som bol aj z Mandy Moore, ktorá len opäť dokazuje, že najlepšie zahrá Mandy Moore. Najuveriteľnejšou postavou, ktorá sa ani nehrá, že prejde akýmsi zázračne naprogramovaným vývojom, bola postava znudeného moderátora a hviezdy show, v podaní Hugha Granta. Tvorcom sa možno podarilo do filmu dostať všetko, čo chceli, ale obávam sa, že veľa z toho, čo chceli povedať sa cestou k divákovi akosi vytratilo. Ukázať na niečo prstom a povedať k tomu vtipnú no zároveň aj trpko pravdivú poznámku, je ako sa už neraz ukázalo, pre filmárov ťažké sústo. Problémom je, tak ako aj v tejto komédii, že filmári nevedia ako z dobre nahodenej mozaiky rôznorodých a v skutočnosti reálnych, avšak do seba vôbec nezapadajúcich hrdinov, dostať akési logické a pre diváka prijateľné vyústenie v podobe pointy, ktorá sa mi nevysmeje po dvoch hodinách do xichtu s tým, že to takto tvorcovia vidia a ja im to mám zožrať aj s navijákom. Pretože tá záverečná katarzia bola ako šplechnutie do tváre 100 ročným vínom.

POZITÍVA: prekvapivo dobrý Knoxville, ktorého postava je akoby písaná na telo Jimovi Carreymu, či Adamovi Sandlerovi, avšak oni už dnes kopú za inú ligu. Na rozdiel od tých dvoch megahviezd, však Knoxville netlačí zbytočne na pílu a nesnaží sa film ukradnúť pre seba, ale dodáva svojej postave aj sympatie. Ďalej je tu zábavný a vždy iný Brian Cox (čo robí v takejto taškarici tento herecký chameleón?). A v neposlednom rade sympatickí predstavitelia Knoxvillových mentálne postihnutých kamarátov, ktorí sú na plátne mimoriadne bezprostrední. NEGATÍVA: popri nejednej podarenej vtipnej scéne sa vyskytujú aj mnohé, ktoré vyznejú do prázdna. Tým pádom je tu aj nemálo hluchých a nudných miest. Taktiež by som k negatívam pripísal aj neoriginálny a opäť typicky hollywoodsky, moralizujúci scenár a dopredu jasný finiš. VERDIKT: komédia, pri ktorej som neutrpel psychickú ujmu a neľutoval som obetovaný čas. O pár rokov v televízii si ho znovu rád pozriem.

Príjemné béčko, ktoré sa na nič nehrá.

Musím na začiatok napísať, že najväčším mínusom tohoto inak dobrého snímku bol Vin Diesel. Do postavy jedného z najobávanejších členov podsvetia v New Jersey sa nehodil, nakoľko jeho komické výstupy a celková štylizácia do za každých okolností loajálneho a sympatického outsidera "rodiny" nebola vieryhodná. Celkovo, problematický a kontroverzný obsah filmu podľa skutočnej udalosti viac pripomenuli akýsi manifest určitej vyčlenenej spoločnosti než filmársky mnohokrát prevarenú súdnu drámu. Sidney Lumet je však šikovný a skúsený rutinér, ktorý v mnohých momentoch, keď by iný režisér prekĺzol do nezámernej paródie, dokázal balansovať na hrane absurdna a s použitím vhodných hudobných motívov obišiel jednoznačný postoj filmu k tematike. Nekritizuje a neobhajuje. Ale myslí si o tom svoje.

100 minút miestami nudnej konverzačnej drámy a 20 minút katastrofickej sci-fi so slušnými efektami.

Klasický akčný štandard, kde pri výbornej prvej dvadsaťminútovke nasleduje klišovitá a neoriginálna akčná jazda. Clooney je v postave machovského Toma Devoa trefný, no rumunský filmový internacionál Marcel Iures je v rozporuplnej, avšak ľudskej zápornej postave vynikajúci. No a za tú Bratislavu dávam hviezdičku navyše :-).