Desperado

Klasika od klasikov. Dustin Hoffman vo svojej najlepšej forme, Sydney Pollack dokazujúci, že svojho času točil nezabudnuteľné filmy a celkovo aj po štvrťstoročí stále skvelá zábava.

Čerstvý vietor do v posledných rokoch sterilných Bondoviek! Craig sa do tohoto príbehu, kde hrá agenta z mäsa a kostí, ktorý sa ešte len stále učí zvládať emócie a ktorý sa nevyvaruje chýb, výslovne hodí. Uvidíme, ako bude pôsobiť v suverénnejších polohách, ktoré už možno uvidíme v ďalšej bondovke. Avšak Craig je na rozdiel od predchádzajúcich hlavných predstaviteľov predovšetkým dobrý herec, takže z tohoto hľadiska sa budúceho dobrodružstva s 007 neobávam. Mám rád sériu 007, nemal som žiadne vážnejšie výhrady k doterajším predstaviteľom agenta, ale séria sa po mnohých desaťročiach musí ubrať trocha iným smerom a prispôsobiť sa dobe a taktiež požiadavkam dnešných divákov. A tak realistickejšie a prízemnejšie vykreslenému novému Bondovi fandím. A Martin Campbell tu jasne dokazuje, že v akčných scénach sa cíti ako ryba vo vode.

Prvých 20-30 minút filmu je za 5 hviezdičiek. Potom Stone výrazne uberie z plynu a rozpráva dosť klišovitý a často nudný príbeh dvoch uväznených policajtov medzi troskami WTC, ktoré prešpikuje nič nezachraňujúcimi flashbackmi. V závere sa trocha režisér opäť vzchopí, no nedokáže zakryť celkovo rozpačitý dojem z filmu. Ale za zhliadnutie to stojí.

Tá tretia hviezdička je za Owena.

Vizuálna stránka evidentne prebíja tu obsahovú, lebo je vidieť, že originálny nápad o alternatívnej budúcnosti s očividnou kritikou spoločnosti našej súčasnej, bol naplácaný na atmosferické a obrazovo autenticky bezútešné pozadie bez prioritnej ambície popracovať na príbehu alebo na charakteroch. A tak to mohlo byť fenomenálne dielo. 9/10.

Prekvapivo údernejšie než prvý diel, mnoho zachránili skvelé akčné scény, ktoré v jednotke boli pre mňa utrpením. No Bladeovi či Near Darku to ešte stále môže len závidieť.

Tak toto ma v žiadnom prípade neoslovilo! Pomaly rozprávaný dej, priemerní až podpriemerní herci (možno s výnimkou démonického Nighyho), absentujúca gradácia, nezaujímavé akčné scény... Pokus vytĺcť z popularity Bladea akúsi filmovú upírsko-vlkodlakovskú ságu nevyšiel.

Predloha bola celkom zaujímavá a pútavá, nie však originálna. Ale s danými tvorcami a obsadením sľubovala slušný filmový potenciál, čo nakoniec dopadlo veľkým sklamaním. Po celkom slušnom rozbehu prišla nuda a nezáujem, a zabrániť tomu nevedeli ani snaživí herci.

Klasická Grishamovka, miestami trochu neprehľadná a prekombinovaná, no v dobe nakrúcania ťažiaca z mimoriadnej popularity autora predlohy, istená slávnymi menami a skúseným režisérom. To nemohlo dopadnúť v žiadnom prípade zle.

Na tento film som sa nesmierne tešil a musím priznať, že ma prekvapil. Moje očakávania a predstavy boli mierne odlišné od videného. A zároveň musím priznať, že ma obaril svojou silou. Kto pozná tvorbu režiséra Del Tora, vie čo ho čaká, avšak tentoraz Del Toro výrazne pridal na emocionálnej intenzite. Jeho najnovšia snímka silno evokuje jeho skorší počin, Devil (ach ten hlúpy preklad distribútora), čo si mnohí všimli po zhliadnutí traileru. Ano, aj tu sa nachádza fantaskný a iracionálny svet v tieni toho krutého reálneho, ktoré sa vzájomne prelínaju a stretávajú sa v záverečnom rozuzlení, kde nemálo citlivejších divákov pustí nejednu slzu. V porovnaní so spomenutým Devilom však môj obľúbený tučko Guillermo prešiel ambiciózne a umelecky na ešte vyššiu úroveň, a dá sa očakávať, že film bude silným hráčom aj na Oscarovom odovzdávaní cien. Nejaké tie výčitky by som však predsa len našiel. Rukopis režiséra sa však v tomto prípade niekedy nezaprie viac, než je záhodno, nakoľko jeho záľuba dotiahnúť naturalistické scény do efektívnych krvavých orgií a detailnom vykreslení brutality pôsobí v tomto filme skôr rušivo. Taktiež mi prekážali niektoré nedotiahnué dôležité scény (napríklad úmrtie a pohreb matky), ktoré Del Toro akýmsi "rýchloposuvom" prešiel, a naopak, dal vyniknúť spomínaným naturalistickým záberom. V scenári sa nachádza zopár zbytočne popisných dialógov, tam kde by stačila divákova fantázia a dôvtip, a rovnako sa nachádza nejedna situácia, kde by mal, naopak, byť Del Toro všímavejší. Čím chcem povedať, že Del Toro dospieva, no ešte úplne nedospel. V konečnom sumáre však film pôsobí ako hlboko emotívna imaginárna jazda a režisér výrazne prekročil svoj tieň. K čomu okrem jeho výnimočného citu pre obraz a rozprávanie dopomohla aj sugestívna hudba Javiera Navarretta či vynikajúce herecké výkony všetkých predstaviteľov, v čele so skvelým Sergim Lopézom. Len som zvedavý, akou formou sa k nám tento výnimočný film dostane. Pretože by bola škoda, ak by sme ho videli len na DVD či s ročným oneskorením v kine. Nezaslúžil by si to. P.S.: Nechcem zabudnúť ani na titulnú predstaviteľku Ivanu Baquero, ktorá prakticky nezlezie z plátna a jej výkon musím hodnotiť ako famózny a ktorá predstavuje ideálnu konfrontáciu medzi fantáziou a realitou a pri ktorej je odkaz pre pozorného diváka jasný a nekompromisný: "nepotrebujeme netvorov a obludy z bájok, legiend a rozprávok na zhmotnenie všetkého toho, čoho sa ľudia v podvedomí obávajú, lebo skutočným a najväčším netvorom je sám človek." Tvrdé a výstižné odsúdenie všetkých krutovlád, vojen a nezmyselných totalitných režimov je z tohoto filmu evidentné.