Recenzie (440)
Nezabudni na mňa (2010)
Záver ktorý prísnejšieho diváka môže pobúriť svojou nepravdepodobnosťou. To ale len vtedy ak sa vezme doslova. Konkrétna technika záveru ale nie je dôležitá - a teda je nedôležitá aj jej nepravdepodobnosť. Situácia kedy sa ľudia konečne začnú vzpamätávať z rany ktorú im život uštedril a práve v tej chvíli dostanú ďalšiu už nie je tak neobvyklá. Príbeh mal viacero zaujímavých liniek, ktoré stoja za pozretie, zamyslenie a pozastavenie.
Na hrane zajtrajška (2014)
V základe minimalistická, repetitívna etuda s fázovanim ktorá mi pripomenula hudbu Steva Reicha. Film je skvelý radom detailov v ktorom mi nevadilo nič, okrem dočasného zníženia tempa niekde v prostriedku.
Transcendencia (2014)
Schizofrénny dej, ktorý poteší paranojických anti-technologických aktivistov z náboženských kruhov "nehrať sa na boha". Príbeh ich ale zároveň necháva vraždiť a bezostyšne zničiť pozitíva technologickej evolúcie. Poteší aj priaznivcov technologického rozvoja, ale ponecháva ich v stave principiálneho a netolerovateľného zneužitia technológií. Táto rovnováha je možno zámerná, ale bola dosiahnutá iracionálnym správaním postáv. Pekný námet, ale nevyťažený jeho potenciál. Výborne obsadená Kate Mara - jej anti-technologický aktivizmus som jej zožral aj s navijakom - tento rok už ju nechcem vidieť.
Po zániku Zeme (2013)
Ma to prostý príbeh a prosté posolstvo. To sa stáva, že 13 ročný chalan už nie je taký roztomilý ako pred 6 rokmi. Ale on ani príbeh sa nehral na roztomilosť ani neprimerané hrdinstvo pubescenta. Ak by sme nevychádzali z toho, že Jaden je Smithov syn a neprojektovali do neho svoje predstavy, hodnotenie by bolo o pár percent vyššie. Videl som omnoho väčšie prúsery, a s 5 hviezdičkami.
Ona (2013)
Rozporuplný film k zamysleniu. Ľudia už teraz vo svojej samote držia v panelákových bytoch po dvoch psoch a majú ich radšej ako väčšinu druhých ľudí. Umelá inteligencia je dnes v prudkom rozvoji, softvérové neurónové siete a evolučné/genetické algoritmy, resp. genetické programovanie dokážu riešiť komplikované problémy. Existujú softvérové aplikácie ktoré dokážu zmiasť človeka v tom zmysle, že nerozpozná že komunikuje so strojom. Krabička z filmu nie je nepredstaviteľným sci-fi ďalekej budúcnosti a iBoy alebo iGirl je realistický artikel (a pritom ani neo….exkrementí trávniky). Ťažké sci-fi je už je taká miera samostatnosti a rozvoja „OS“ ktorá by viedla k takej ducharine, akou je „presun OS na metafyzickú úroveň“, alebo k mystickej „všeobjímajúcej láske“. Hoci rýchlejší rozvoj softvéru neviazaného na fyzické telo je logický, toto vyústenie je viac účelové ako možné hoci v ďalekej budúcnosti. Tento účel je ale užitočný – dvoma psami v byte a zavesením sa na sociálne siete problém desocializácie človeka nie je zďaleka skončený. Jedna hviezda dole za o pol hodinu pretiahnutú stopáž, a viacero náznakov, že problém hlavnej postavy je duševná nemoc, čo nepochybne nebol zámer režiséra.
Vraždy vo Wolf Creek 2 (2013)
Zábavné, pekne to odsýpa, nuda nehrozí. Jaratt exceluje. Zamrzelo, že niektoré postavy sa správali (tradične) nelogicky - napr. útek pred autom po ceste.
Nymfomanka II. (2013)
Volume 2 stratil invenciu vo vymýšlaní neexistujúcich paralel "na zamyslenie", a prezentuje divákovi ďalšie druhy možných úchyliek. Nakoniec nachádza dokonca komerčné využitie nymfomaniackých skúseností, ktoré (a nielen to) predovšetkým pripomína potrebu dosiahnúť plánovanú stopáž. Strata invencie scénáristu a režiséra vyústila do dvojnásobne hlúpeho záveru.
Nymfomanka I. (2013)
Volume 1 predkladá originálne paralely ktoré by mohli viesť k zamysleniu. U niekoho nad tým, do akej miery sú tieto paralely umelé, a to až násilne. O filme sa hovorilo ako o kontroverznom. Film nymfomanka je kontroverzný akurát pre hercov, ktorí sa odhodlali ukázať svoje pipíky a pipinky v súlade so súčasným trendom a v zmysle "keď ukazujú druhí, ukážem aj ja". Skúmať dušu niekam posunutého človeka je obtiažne až nemožné. Trierovi som neuveril že vie dostatočne, o čom napísal scénár, a koľko tam je komerčných zámerov. S ťažkým srdcom 3 hviezdy a to vďaka peknej pesničke od Rammsteinu, ktorý potešil moje okrem iného metalové srdce.
Kandidát (2013)
Príjemné prekvapenie. 3.5 hviezdy. Satira, ktorá viackrát pobavila. Konečne režisér bez komplexov z americkej produkcie, ktorý nedostatok technológie nenahrádza samoúčelnou súložou, nešokoval zbytočnou a/lebo premrštenou vulgaritou ani samoúčelným násilím. Z hercov - výborný výkon Michala Dlouhého, ktorý by utiahol výraznejšiu rolu - ale možno radšej v menej satirickom prevedení, ktoré v tomto priestore chýba. Jedna vážnejšia chyba sa predsa vyskytla. Film naznačil že mediálne firmy sa svoje manipulácie snažia zakladať na reálnom základe (Štúr). Týmto náznakom film neprimerane idealizuje realitu - 20 rokov tu mediálne organizácie vrátane novinárov zjavne generujú mediálne informácie z čistej vody - na objednávku.
Vlk z Wall Street (2013)
Film s obrovským renomé, ktorý sklamal. Celý dej je pretkaný moralistným prístupom bez sebemenšej snahy režiséra obuť sa do topánok hlavnej postavy a chvíľu v nich ísť. Režisér moralizovanie umne skrýva tak, aby nemohol byt obvinený zo zjavnosti. Jednovrstvový dej natiahnutý na 3 hodiny ukážok "morálneho úpadku". V čom je vlastne rozdiel medzi podvodným maklérom a obchodným reťazcom, v ktorom vám včera dnes aj zajtra predajú šunku nadopovanú chemikáliami aby v nej stabilizovali čo najviac vody, a to za účelom aby vám predali vodu za cenu masa? No len v tom, že majitelia reťazca vám neukážu, ako si svoje "poctivé zárobky" užívajú. Jordan Belfort áno. Podvod je v súčasnej dobe štandardným obchodným prístupom. Burzoví makléri v tomto probléme hrajú tretie až piate husle. Sú ale šťavnatým námetom na poriadne vymoralizovanie a Scorsese si to poriadne - až zvrhlo (3 hodiny) - užil. Filmu patria dve hviezdy. Tri má za pekný výkon hlavnej postavy, ale skôr za fyzickú náročnosť. Na Oskara to nebolo, ani zďaleka.