Rieux

V ramci serie robocopa je to celkom prijatelne dielo, ale v ramci filmov ako takych je to podpriemerne becko. Atmosfera jednotky, ktora bola drsna, povedal by som skoro az noir, zaroven realisticka - v ramci moznosti - v tomto diely nabera novy nadych. Moze za to najma Frank Miller, tvorca zalezitosti ako Sin City, ktory do robocopa 2 vniesol prilis vela komiksovosti. Dieta mafian, robot co fici na drogach, desatrocne deti vykradajuce obchod, ... Niezeby to film zhadzovalo, len to zasadne zmenilo tento fiktivny svet. Jednotku ste mohli chapat ako gangsterku so zavanom sci-fi, dvojku uz chapete ako sci-fi so zavanom gangsterky. Niekomu vyhovuje jedno, inemu druhe, mne osobne novy pohlad na robocopa neprekazal az tak ako napr. v tretej casti, kde uz tvorcovia poriadne popustili uzdu svojej fantazie, avsak mam z neho pocit mierneho sklamania. Skratka robocopa 2 sa oplati pozriet iba ak ste videli prvu cast a celkom vas zaujala, inac to bude strata casu.

Hoci je knizna predloha poslednou ozaj zaujimavou a rovnako kvalitnou potterovkou ako predchadzajuce diely - aspon pre mna - film nie je nicim vynimocnym a oproti zabavnym prvym dvom dielom, vynikajucemu tretiemu a celkom slusnemu stvrtemu je jednoznacne pozadu. Cim to je? Chyba je v scenari, ktory naraba s postavami tak akoby mu bolo jedno ci to nakoniec vyznie zmysluplne alebo nie. Vytrhava sceny z knihy, ktore boli velmi dolezite a hadze ich na platno "len aby boli". Divak, ktory knihy necital nema sancu pochopit kto je to ten kreacher, kto na zaciatku poslal dementorov na Harryho, kto su vsetko tie nove postavy, ktore sa zjavia u Dursleyovcov a potom cely cas chrania vyvoleneho, atd. Ja rozumiem, ze je tazke preniest taku dlhu predlohu na platno, ale stvorka nam ukazala, ze sa to da a dokonca celkom elegantne. Fenixov rad je velmi dobry film pre fanusikov s vela odkazmi a skrytymi malickostami, ale pre cloveka co si len chce oddychnut pri dobrom filme to nie je. Do polhodiny sa strati v suvislostiach.

Punisher ako si ho predstavujem - takmer. Brutalita zmixovana s ciernym humorom v akuratnych davkach. Zavan komiksovosti, ale zaroven akcny film so vsetkym co dobry akcny film ma mat. Porovnavat Thomasa Jane a Raya Stevensona je podla mna od veci, kedze oba filmy su uplne inak ladene. Jane by vobec nepasoval do tohoto filmu, tak ako by Stevenson nepasoval do predchadzajuceho. War zone nie je pokracovanim punishera z roku 2004, skor inym pohladom na hlavneho hrdinu, ktory sa tentoraz viac zhoduje s predlohou. Pri vacsine scen som s nostalgiou spominal na komiksy Gartha Ennisa. Takisto mi ulahodila postava Microchipa, ktoru poznam este z kreslenej rozpravky spider-man, ako aj postava Jigsawa, ktoru si evidentne Dominic West viac nez vychutnaval. Jeho herecka kreacia mi az prilis pripomenula Tommyho Lee Jonesa z Batman forever. Hlavny hrdina nekompromisny, zaporaci riadne vysinuti, vedlajsie postavy vtipne alebo aspon nerusia, atmosfera miesa prvky z akcnych filmov osemdesiatych rokov a komiksovych filmov ako napr. stara seria batmana. Vysledok nie je zly, ale v podstate nejde o nic viac nez o nenarocnu zabavu, kde treba vypnut mozog, preto nemozem dat vyssie hodnotenie.

Punisher, dalsia postava z nekonecneho repertoaru vydavatelstva Marvel mala asi najvacsie predpoklady zaujat rovnako fanusikov aj nefanusikov. Totizto povacsine sa nijake nadprirodzene sily v komiksoch nevyskytuju a tak sa z toho dal urobit velmi zaujimavy akcny film o pomste. Tento film ma sice svetle momenty, ktore su povacsine okopirovane z komiksov - vypocuvanie mafianskeho hajzlika s nanukom, navsteva pana Rusaka z Ruska - avsak ten zbytok, ktory scenarista vymyslal sam je slaby. Divak ocakava nekompromisnu cestu za pomstou, ale vidi len pomaly sa vlecuce planovanie, ktore narusuju susedia - ktori mimochodom v komiksoch posobia vtipne, ale tu sa mi zdaju az prilis navyse - a poslednych 20 minut pomsty, ktora vobec nesplnila moje ocakavanie. Ten povestny punisherovsky vynikajuci cierny humor zmiesany z brutalitou tu uplne chyba. Thomas Jane odviedol v podstate neurazajuci vykon, ale - a to nie jeho vinou ale vinou scenaristu - vobec nevidime jeho prerod od agenta FBI k stroju na zabijanie. Travolta sice robi dojem, ze ide o film na urovni, ale opat nie jeho vinou je jeho postava nevyuzita, malo demonicka, nedostatocna ako nemesis pre punishera. Bohuzial, dobry namet je niekedy malo, treba sa posnazit aj pri scenari.

Chudak stary nosferatu sa musi v hrobe otacat ked vidi co v Amerike urobili s postavou Draculu. Manekyn s hlaskami typu "mother-f.cker, I like that", ktory sa v zlej nalade premiena na priseru z power rangers nema vela spolocneho s povodnou verziou Brama Stokera. Niezeby som nebol za originalitu, ale co je vela to je vela. Goyer to jednoducho nedokazal ukocirovat. Atmosfera chyba ako uz vela ludi povedalo a okrem atmosfery chyba aj Whistler, ktoreho sa snazia nahradit hlaskujuci Hannibal King a ticha Abigail. Prvy z dvoch menovanych aspon vtipne okorenuje film, zatialco druha v podani Jessici Biel hraje minimalne tretie husle a je tu naozaj iba na okrasu a aby mohol Blade zacerit pomedzi zuby "Whistler". Nic no, nebudem chodit okolo horucej kase a poviem rovno, ze Blade 3 je najslabsim dielom serie a vobec by nevadilo ak by ani nebol.

Oproti jednotke akcnejsie, stylovejsie, horrorovejsie, no na druhej strane zbavil del Toro bladea noir atmosfery, ktora tak vyzdvihovala jednotku. Snipesova slnecne okuliare odviedli slusny herecky vykon, rovnako ako Kristofferson v perfektnej ulohe Whistlera, bez ktoreho by jednoducho blade nebol bladeom. Perlman robi dojem akoby zazival dojazdy z Aliena 4, co nie na skodu, naopak on ako jediny zo "smrtonosneho komanda, ktore cvicili dva roky" posobi ako naozajstny zoldnier zabijak. Ostatni su bud nezaujimavi alebo sa spravaju akoby po prvy krat pouzivali zbrane. Vacsinu lahko z nich prebije aj Karel Roden, ktory povacsine iba stoji a tvari sa slizko. Blade 2 je stale slusna komiksova zabava, ktora fanusikov nemoze zahanbit a nefanusikov moze pokojne zaujat. Je to film, na ktorom sa del Toro pripravoval na hellboya...

Spolocnost DC mala za sebou uz vela superhrdinskych filmov - styria supermani, styria batmani - ked sa konecne rozhybal aj Marvel a po beckovych nepodarkoch - captain america z 1990, Hasselhofov nick fury, ci fantastic four z 1994 - sa rozhodli oprasit svoje posramotene meno jednym z najmenej ocakavanych hrdinov, Bladeom. Film sa nesnazi niest hlboke posolstva ani neobsahuje srdcervuce epicke sceny, ktore v sucasnosti nemozu nikde chybat. Naopak, tvorcovia si uvedomili co ide robit a pristupili k tomu velmi triezvo. Vysledkom je temny snimok, v ktorom doslova absentuje nadej pre vitazstvo nad zlom, ktory obsahuje aj vtipne momenty, ale nie prilis vela aby sa neposkodila akcne-horrorova atmosfera. Wesley Snipes mozno nie je prave oscarovy herec, ale na druhej strane v takychto filmoch nema co pokazit - hoci stale premyslam ako by to zahral Denzel Washington, ktory bol povodne na tuto ulohu zvazovany. Stephen Dorff pojal svoju postavu upira Frosta ako vypocitaveho slizkeho a inteligentneho zlocinca, ktory dokaze len svojim pohladom zaujat. Deacon Frost sa tak stava lepsim zaporakom nez napr. Dr. Doom, ktory je z rovnakeho univerza a v komiksoch ma ovela desivejsiu povest. Dobrou volbou bolo aj dat do filmu postavu Abrahama Whistlera, cloveka, co Bladeovi pomaha. Vo svete Marvelu je Whistler mladou postavou, vznikol len 4 roky pred filmovym Bladeom v kreslenom serialy spider-man, ktory takmer vsetci pozname z fox kids. Blade a Whistler tvoria spolocne perfektne duo a dovolim si povedat, ze obaja su pre film rovnako doleziti. V celku ide o kvalitne sfilmovany komiks, ktoremu podkopava nohy jeho akcna jednoduchost a sem-tam smiesne vyrazy W. Snipesa. Nie je to svetoborne dielo, ale je to dielo, za ktore sa nikto nemusi hanbit a ktore otvorili filmove brany pre dalsich superhrdinov ako spider-man, iron man ci x-men...

Zaciatok konca velkej sagy, na ktorej moja generacia vyrastla, nie je nastastie takym sklamanim ako predchadzajuca zbytocna sestka a to aj napriek tomu, ze tvorcovia sa rozhodli natocit tu najnudnejsiu cast celej potterovskej serie, ktora sa takmer cela odohrava v lese, kde sa stale pred niekym uteka alebo nieco planuje. Scenar dostal do ruky opat nanestastie Kloves, ktory nema stipku talentu ako prerozpravat knizny pribeh do zrozumitelnej formy aj pre neznaleho divaka. Vdaka bohu, ze tentoraz jeho pisatelsky antitalent ostava v pozadi a prejavi sa iba miestami - tanecna scena Harryho a Hermiony, ci toporne dialogy. Prijemnym osviezenim je premena hlavneho tria na zamestnancov ministerstva, kde David O'Hara, Stefan Rhodri a Sophie Thompsonova hravo zatienia "velke hviezdy" Radcliffa, Grinta a Watsonovu. Ich mimicke herectvo je velmi presvedcive a vtipne. Na chvilu som si povedal, ze je skoda, ze ucinky vsehodzusu su len docasne. V dosledku mnozstva postav a maleho priestoru je pre vacsinu tazke vyniknut, dari sa to najma Feltonovi, ktoreho Draco Malfoy sa stava ozaj tragickou postavou ako z antickych eposov. Naopak Voldemort v podani Fiennesa ci Bellatrix v podani Bonham Carterovej uz nemaju co nove ponuknut. Yates odviedol celkom slusnu pracu. Podarilo sa mu relativne putavo a prehladne prerozpravat nieco, co celu siedmu cast len brzdilo v deji a pripravovalo na velke finale. Nevyhol sa vsak chybam z minulych dielov, preto to lepsie nez na priemer dopadnut nemohlo. Co by s takymto materialom asi urobil Cuaron?

No nic, raz na celu seriu budeme spominat s nostalgiou... Cakal som, ze po nadpriemernej jednotke a vynikajucej dvojke pride nieco, o com by elfovia este dlhe roky spievali vo svojich piesnach, ale bohuzial. Dostali sme len priemerny komiksovy filmik, ktory sa vezie na slave predoslych dielov. Filmik, ktory je pre fanusikov cerveno-modreho pavuka pekny zazitok, plny postav z komiksu a aj plny komiksovej naivity. Naivita samotna mi nevadi, Raimi sa pokusil zachovat atmosferu komiksov od Stana Leeho a Romity, takze ocakavat, ze to vsetko bude mat zmysel a ze sa na obrazovke neobjavia rozpravkove momenty a "hlboke uvahy" je minimalne rovnako naivne. Vymena Elfmana za Younga nie je rusiva, hudobne tony zachoval a pridal nieco svoje, herecke vykony... niektori prijemne prekvapili - Grace, Franco, a ano aj Haden Church - ini sklamali - Maguire, Dunst. Maguirov spider-man sadol v minulych castiach "ako rit na serbel", no v tejto nam ukazal, ze nevie zahrat zlu postavu bez toho aby si zmenil uces a tancoval na ulici a ze nevie plakat - scena s mostom myslim ako priklad staci. Napriek tomu, ze on nosi film na svojich ramenach, je jednou z najmenej vyraznych postav. V jednotke som rad sledoval jeho prerod, v dvojke som rad sledoval jeho osobne problemy, v trojke ma uz nezaujima ci sa ozeni, ci sa s Harrym udobria... Dunst zasa hraje Mary-Jane ako dievca znicene zivotom. Raimi kde je ten povestny humor z komiksov? Kde su vtipne hlasky? Preco ma Mary-Jane uplne iny charakter? Preco... Nevadi, napriek vsetkemu je mi luto, ze Raimiho saga je na konci, Malkovich ako vulture mohol byt zaujimavy. Odviedol slusnu pracu a kvoli obcasnemu zakopnutiu ho predsa nebudeme vesat. Film zarobil, fanusikovia su v podstate spokojni a elfovia spievaju piesne o nolanovom batmanovi. Vsetci sme spokojni...

Dva roky ubehli a uspesny spanielsky horror sa dockal pokracovania. Dvojka v nicom nezaostava, naopak oproti jednotke ponuka napatie uz od prvych minut. Infikovane bytosti sa valia na skupinku policajneho timu, vedenou zvlastnym hygienikom a nenechaju divaka odpocinut. Na niektore udalosti z prvej casti sa vrha nove svetlo a viac sa dozvieme aj o samotnej infekcii... Atmosferu sa podarilo udrzat rovnako napatu az do samotneho konca, co si u horrorov v tejto dobe treba vazit. Neviete ktora z postav prezije, ktora umrie a tento pocit neistoty vam nedovoli predvidat situacie. V celku nadpriemerny horror, ktory svojho predchodcu triumfuje dejovo aj strachom. Tesim sa na trojku...