--TMO--

Podľa mňa skvelá kamera, kompozícia obrazu a farby, príjemné herecké (alebo by som mal povedať "štandardne dobré"?) výkony a príbeh opäť nie pre každého. Ľudia, ktorí sú zaťažení na to, aby sa vo filme niečo superakčné alebo superdramatické dialo každú sekundu nech si idú pozrieť Titanic. Miike v tomto filme ukázal, že je proste Dobrý Režisér (naozaj s veľkým D aj R), aj napriek tomu (alebo možno práve kvôli tomu, je to vlastne úplne jedno), že film má toľko odbočiek/flashbackov a na prvý pohľad "hluchú" dejovú líniu, že by nejedného fajnšmekra odradil. Ja si však práve preto takého počiny najviac cením. Človek, ktorý je zvyknutý na Miikeho ako na úchylného krájača ľudských tiel bude asi dosť prekvapený - každopádne, radím mu, aby vydržal do konca, oplatí sa. Nie každé násilie prezentované v Miikeho tvorbe (resp vo filme ako takom) je tak sugestívne, ako práve tu. Nadšencom odporúčam okoreniť si zážitok s Audition Imprintom : )

Nápad, humor, originalita, animácie, atmosféra, kamera, SPEV, podivnosť, farby, nálada, krásny heppyend - nech sa všetky tupé americké americké muzikály strčia do riti.

Možno úplne prvý film od Miikeho, ktorý som videl a ktorý ma neskôr priviedol v podstate k desiatkam ďalších. Keď som ho videl prvý krát, bol som očarený ľahkosťou, ktorou je podávaná brutalita a v neposlednom rade NADHĽADOM, ktorým je celý film obdarený. A ako tento film pozerám druhy, tretí, štvrtý krát - vždy ma niečím zase prekvapí, či už je to kamera alebo hudba. Nepochybujem, že sú na svete filmy "duchaplnejšie", ale zastávam názor, že by sa mal človek pohybovať viac-menej v rozmedzí mantinelov, ktoré mu istým spôsobom ponúka samotný režisér/autor/film - preto si vždy celý čas Ichiho užívam od začiatku až do konca. Aj napriek tomu, že mi je jasné, že dvojcentimetrovým kúskom želiezka nikto nedokáže preseknúť celé ľudské telo vejpůl a že tá koža na tvári by sa zrejme ako guma z mončičáka nenaťahovala. Všetky filmy sú vlastne rozprávky, tak prečo sa hnevať na zrovna na Miikeho. Kakihara (pretože o ňom v skutočnosti ten film je) je jeden z tých najsympatickejších anti-hrdinov, ktorých som vo filmoch videl, nehladiac na to, že samotný Ichi je rozkošný. A okrem toho, vnímam celý film ako jednu veľkú metaforu, ale to už nech si rieši každý sám.

Je mi jasné, že veľa ľudí si pri tomto (a pri mnohých iných z Miikeho dielne) filme iba poklepká na čelo a označkuje to ako nepochopenú hovadinu, ale mne práve tento pocit, že to nie je práve to supertradičné "blabla" ohladne každého dokonalého hollywoodskeho filmu, kde všetko musí mať hlavu a pätu - dáva na vedomie, čo tento film robí originálnym. Bavil som sa výborne, a to je hlavné. A finále, to som si už iba vychutnával. Neviem či som japanofil, ale mne sa takéto "skopičiny" páčia.

Jednu hviezdu uberám kvôli faktu, že tí malí frackovia nedostali všetci cez držku. Nieže by som bol nejakým fanúšikom happyendov, ale proste ma vytáčajú filmy, kde naozaj celú dobu túžim po tom, aby hlavný "záporák" (záporáci) skončil so svojou hlavou rozomletou na cucky - a pán režisér ... ale čo už. Zrejme je dobre, že som tým filmom ostal taký vytočený, ale aj tak. Vizuálnej stránke sa nedá nič vytknúť, zopár krát som mal ale pocit, že si rozlámem zuby od škrípania v scénach, kedy sa hrdinka utekajúca pred faganmi (ktorých by som mimochodom na mieste jej nastávajúceho už v prvej tretine filmu tak vytrieskal, že by sa neodvážili ani na sto metrov ku mne - ale samozrejme, to by potom nemohlo vznikať veľa filmov, že áno) samozrejme musí potknúť o každú paličku a keď si zraní nohu, plazí sa po zemi, ako keby jej práve niekto odsekol rovno obe nohy. Ale čo už, takýchto podivných správaní sa v celej kinematografii asi nikdy nezbavíme. Vcelku dobrý adrenalínový zážitok pre ľudí, ktorí si povedia "ale čo, beztak sú to iba dáki zbohatlí malomešťania" : )

Mám rád dlhé a svojim spôsobom rozvláčne scifi, preto aj tie 4/5 - a aj preto, že dlhých a svojim spôsobom rozvláčnych scifi vôbec nieje až tak veľa. Jedna hviezda dole kvôli "we love america" pasážam a salutovaniu snáď všetkého živého. Proste veľmi dobré nadpriemerné scifi, ktoré fanúšika žánru neurazí, a v kombinácii s Willom Smithom, ktorý sa mi nejakým záhadným spôsobom do takýchto úloh veľmi dobre hodí je tento film podľa mňa čosi, čo za takých 20 rokov budeme uctievať - fakt sa bojím čo sa s týmto žánrom stane v dobe, kedy sa aj každé prdnutie začína prerábať do počítačovej animácie a podobne.

Nechápem, prečo má tento film tak malé hodnotenia, myslím, že s prehľadom sfúkol všetky možné tupé americké Godzilly a podobne ladené "veľkofilmy", ktoré boli akurát tak oslavou pixelov v ich najprimitívnejšej forme, ešte k tomu podporené debilnou americkou propagandou, kedy všade musia viať červeno-modré hviezdičky a na konci samozrejme všetci poslušne zatlieskajú, ako sa na americký národ patrí, vždy, ked nejaký hero pošle do večných lovíšť dáku prerastenú jaštericu, ktorá ohrozuje americkú demokraciu. Host má podla mňa skvelý dej, perfektné efekty (keď som to videl prvý krát, bol som vyslovene ohúrený v dobrom zmysle slova) a hercov, a v neposlednom rade scenár, ktorý skvelým spôsobom vniesol do filmu humor ale zároveň aj krehké emócie a vykreslenie rodinných vzťahov, samozrejme na pozadí ´nenápadnej´ spoločensko-politickej situácie v krajine. Proste skvelý film so všetkým čo k tomu patrí, ktorý v záplave priemerných scifi/hororov z posledných rokov pôsobí ako zjavenie.

Zombíci, ktorí šprintujú jak Michael Johnson? Zombíci, ktorí masovo skáču z okien?? Zombíci, ktorí LEZÚ PO STROPOCH??? Sorry, ale napriek všetkej mojej radosti z každého filmu, v ktorom sa pohybuje oživlé mŕtve mäso, tento film je triumf debility všetkých možných remakov z poslednej doby. Jedna hviezda len kvôli tomu, že to JE film, v ktorom sa to oživlé mäso vyskytuje.

Musím uznať, bol som prekvapený najpríjemnejšie ako sa len dalo. Najprv som vzhliadol Romerov Diary of the dead a ten sa mi páčil naozaj veľmi (po oveľa slabšom Land of the dead), užívajúc si ručnú kameru po prvý krát v zombárni naozaj naplno, no a v tomto filme sa mi páči každá sekunda - nehovoriac o skutočne prekrásnej hlavnej hrdinke s rozkošným zvonivým hlasom - od začiatku až do skvelej záverečnej finálnej scény, ktorá naozaj skutočne a fakt vyvolala vo mne strach a pocit, že to predsalen nemusí byť až tak nereálna situácia. Hoci som bol vždy fanúšikom pomalých zombíkov, v Rec mi to maximálne nevadilo, skôr naopak. Tento film má úžasnú atmosféru, takmer dokumentárny charakter a výkony hercov sú v mojom ponímaní bez chýb. Škoda len že je v podstate taký krátky, takéto filmy by som si chcel užívať ako najdlhšie sa len dá. A povedzte - nie je úžasné, že sa to všetko nezačalo na cintoríne?

Ani neviem, u mňa tento film veľmi dobre "zafungoval", aj čo sa týka vizuálu, aj čo sa týka obsahu. Priznávam bez mučenia, že predlohu som doteraz nečítal (aj keď sa na to práve po vzhliadnutí tohto filmu veľmi odhodlane chystám) a tým pádom mi ani nemá čo vadiť, nehladiac na to, že si o hodnotení filmov natočených podľa knižných predlôh myslím svoje (mudrujte si koľko chcete, ale pokiaľ nechcete, aby režiséri natáčali desať-hodinové filmy, ktoré by "dokázali obsiahnuť všetky vetvičky deja v knihe", radšej nehodnotiť, nemyslím, že je to možné - detto Lynchova Duna, zbožňujem ju aj napriek tomu, že zbožňujem zároveň Herberta). Vôbec mi nevadí, že niektoré slávne mená sa tam iba mihli, nikdy nechcem sledovať film, ktorý by bol koncertným sólom jediného človeka. A nakoniec, Dakota Blue Richards - nuž, očarila ma až tak že som si na nete samovoľne začal vyhľadávať o nej články. Hermiona sa môže strčiť do krabice! Ostáva len otázne, či a ako sa mám tešiť na pokračovania, ak vzniknú a ak by boli aspoň tak dobré ako prvý diel, pre mňa osobne by to bola hneď po Pánovi prsteňov a Návratu do budúcnosti určite jedna z najzaujímavejších trilógií, akokoľvek nedokonale zvládajúca poňať do seba knižnú predlohu.