--TMO--

Ďalšia americká prerobená sračka. Kedy už konečne vznikne zákon, ktorý by to tým amíkom zakázal?

Jeden z najoriginálnejších hororov za poslednú dobu, a to už pár rokov prešlo, odkedy bol natočený. Keď som ho videl prvý krát, bol som nadchnutý - prvý night-vision záber na tamojšieho obyvateľa jaskýň mi doteraz utkvel v pamäti a vždy keď Descent vidím, teším sa na ten moment ako blcha. Nikdy som nebol fanúšikom filmov, v ktorých sa väčšina odohráva v tme a teda som vlastne skôr vnímal iba zvuk - ale v tomto dielku je tma vydarená, potrebná a zdrvujúca, nehovoriac o odporných tuneloch, v ktorých sa dievčence plazia za svojim posledným dobrodružstvom. Mám jednu kamarátku, ktorá pár krát prejavila syndrómy klaustrofóbie a hneď ako som tento film videl, s nadšením som jej ho pustil, celý rozradostený, že jej snáď privolám aspoň aký-taký záchvat strachu a úzkosti. Okrem toho, hudba a úvodné zábery ešte na povrchu sú vážne skvelé, pomalé zoomy do lesného porastu v zvláštne tmavo-zelenom tóne už akoby dopredu vyvolávali následnú tieseň, ktorú bude divák prežívať spolu s hrdinkami. Descentov prerobený proťajšok The Cave naopak ani netreba spomínať - dopadol presne tak, ako 99% prerobených filmov pre retardované americké publikum - ako totálna sračka.

Pamätám si veľmi dobre, že ako malého ma tento viťúz veru pekne zdemoloval a doteraz si tento film veľmi rád pozriem, z nejakých dôvodov ma zombárne a podobné -takmer-živými-ale-predsa-krvou-a-kusmi-mäsa-postriekanými- chodcami doteraz najviac vedia vydesiť. Ani neviem presne určiť v čom to je, to čaro 80tych a 90tych rokov v hororoch, či je to tá nedokonalosť obrazu, alebo prostý fakt, že tam neboli žiadne pixle ale poctivé triky a "kečup". Novodobí kvázi strašidelní panáci ála Já Legenda, ktorí rátajú svoju hrôzu iba v počte polygónov ma vedia iba nasrdiť a pomedzi zuby sa ticho spytovať, prečo v 3D boome neostali iba dinosauri a veľké jašterice vychádzajúce z oceánov...

Prekvapujúco - film, ktorý ma vždy niečim prekvapí. Videl som ho prvý krát ako decko a vtedy sa mi vryl do pamäte. Odvtedy som si len matne spomínal, "čo to bolo za film, kde si ten čurák prenášal dáta vo svojej vlastnej hlave a obchodoval s nimi". A stalo sa čo sa malo stať, po rokoch sa mi zase zjavil pred očami, stále funkčný a plný energie, plný divných japoncov a iných pochábeľov (keď som uvidel Kitana a Rollinsa v jednom filme, naozaj slastne som si zaslastnil) a Lundgren vo svojej najlepšej forme - priznávam bez tríznenia že ho mám vlastne naozaj rád a v tomto filme mu to ešte aj sekne. A ani ten Ice-T mi tam až tak nevadí, aj keď by som ho radšej odsunul do dákeho zetkového seriálu pre deti a mládež. S rozkošou pozorujem priemerné hodnotenie na csfd a hoviem si vo svojom nadchnutí pre "obyčajné staré béčkové scifi". A veď prečo nie, krása predsa vždy spočíva v nedokonalostiach.

Jedna z tých najrozkošnejších vecí pod slnkom, a veľmi príjemne vtipná (aj keď s primeranou dávkou Pikačuovskej tuposti : ). Na toto by sa mali decká pozerať, a nie na retardovanú show Teletubbies, ktorú človek nepochopí či má 2 roky aleb 104..

Vedľa I am Weasel asi moj najobľúbenejší výtvor na cartoon network, skvelý humor, parádne nápady, nezabudnem na časť, v ktorej Dexter spomalil čas a chcel stihnúť autobus do školy - ale bohužiaľ zabudol, že tak nejak sa s ním spomalili aj niektoré iné veci - napríklad voda tečúca zo sprchy : )

Božská pritimívna zábava, aj keď častokrát mám skôr pocit, že to čo je na prvý pohľad primitívne je presný opak toho, na čo sa to tvári. Som presvedčený o tom, že ten najprimitívnejší humor dokážu vytvárať iba tí najinteligentnejší ľudia : ) intelektuálna lasica a tupý pavián jednoducho nemajú chybu a sú toho veľkým príkladom.

Mám rád duchy aj puchy, ale tento film ma proste nedostal. Nieje to vôbec zlý príbeh a pointa je v podstate veľmi fajn (aj keď predvídateľná), ale počas celého filmu som len tak nejak plával a nič ma na naň neprekvapovalo. Duchárskych filmov je v poslednej dobe veľa a tento patrí medzi - sic lepší - ale predsa priemer. Nepohrdnem ním a rád si ho zase pozrem, ale myslím že hodnotenie nezmením - to čo ma na ňom zaujalo jednoducho z môjho pohľadu na viac ako 3/5 nemá. Film, kde najväčším hororom je čosi ako snaha o veľmi vydesený výraz v tvári hercov, to u mňa nikdy moc nezapracuje, aj napriek tomu, že niesom extra-veľkým fanúšikom špeciálnych efektov za tri miliardy dolárov. Keď si to porovnám napríklad s originálnym Kairo, ktoré by sa v istom zmysle mohlo zaradiť do podobného radu, Kairo víťazí u mňa na celej čiare, hoc je dej ešte uťahanejší a pomalejší.

Jedno z mojich najobľúbenejších scifi - má to síce už 20 rokov a je známe, že niektoré veci "z mládí" už nepôsobia na človeka tak intenzívne, ako keď ich sledoval ako krpec, ale tento film má pre mňa stále jednu z najpodmanivejších atmosfér, a ani mi nevadí Arnieho široká sánka. Niektorí režiséri, ktorí sa snažia natáčať scifi v súčasnosti by si najprv mali dobre pozrieť filmy ako je Total Recall, alebo čojaviem "praobyčajného" Predátora/votrelca a mali by sa rozhodnúť, či vôbec ten ich film natočiť. Akosi mi vo filmoch vždy vyhovovali takpovediac old-school efekty a trochu zrna naviac, väčšina nových science fiction mi príde častokrát iba ako ukážka efektov najnovších 3Dsoftvérov a to je akosi málo.

Nieje to Miike v najlepšej forme, ale skalný fanúšik určite ocení. Trošku pochybné efekty však podľa mňa iba fajne dokresľujú vskutku pochybný dej : ) Ale predsalen, táto verzia "robocopa" mi je oveľa sympatickejšia, ako tá od Verhoevena (a hlavne jej čoraz trápnejších následovníkov), aj keď zase musím priznať, že tam boli efekty oveľa zaujímavejšie - a predsa - RobertekPolicajt je priekopník. V Full metal yakuza mi ale zase vyhovuje humor a spôsob, akým je to podané (koho by nepotešila scéna s penisom). Je to proste Miike.