fugyx

Na jednej strane zaujímavý námet - Barrandov začiatkom / počas vojny, téma osobných rozhodnutí, morálnych dilém - a na strane druhej zbytočne natiahnuté, hluché miesta, Vančura, celkovo málo energie. Keď sa už pozeráte na hodiny, koľko ešte zostáva, to nie je ono. Párkrát som sa pozrel, napriek tomu, že retro, staré autá, dobové kostýmy môžem. Tentoraz slabé tri hviezdy. Snad to nebude tak hrozné...

Veľmi kvalitná a dobre vystavaná inscenácia. Rozsah troch častí umožnil vyniknúť jednak profilom postáv, takisto celkovej psychológii diela, prípadu. Čítanie samotnej knihy, z ktorej vychádza televízny film, musí byť ešte väčší zážitok - o to viac, že autor vychádzal zo skutočných udalostí. // Preto sa k deju nevyjadrím, len k samotnému spracovaniu. Stvárnenie amerického prostredia sa podarilo, myslím, presvedčivo. Zavše stojí scéna súdnej siene i sály odvolacieho súdu - masívny nábytok, pulty, lampičky so zelenými tienidlami a v pozadí žiariaca americká vlajka; ale napríklad i domček pri jazere v americkom štýle, scény s kamelotmi atď. Všetko presvedčivé. Takisto kamera sa vyhrala pri retrospektívnych scénach. Treba oceniť aj detaily ako rôzne fotografie v novinách. // Herecké obsadenie výborné. Najmä postavy E. Horvátha a V. Müllera si vyžadovali širokú paletu emócií. Mason (Müller) bol dosť ukričaný, ale k postave to patrilo, aj keď konfrontačné scény boli na hrane. Príbeh (aspoň v tomto spracovaní) je postavený na osude Clyda obvineného z vraždy priateľky, ktorej vnútorný svet je divákovi prinášaný hlavne prostredníctvom listov a výpovedí na súde, tým je v podstate druhoradý, pritom sa od neho odvíja príbeh hlavnej postavy, súc nie pozitívnej. // Menšie postavy boli taktiež výborne stvárnené, predovšetkým Viera Strnisková v úlohe trpiacej, zbožnej matky obvineného a aj Mária Kráľovičová, matka Clydovej bočnej známosti z vysokej spoločnosti, ktorá bola na obraze kratúčko, no viac než presvedčivo. // Zakomponovanie rozprávača bol dobrý nápad: vysvetľoval rôzne reálie z justičného prostredia (porota, záverečné reči,...), ktoré boli iné ako vtedy v ČSSR; objasňoval pohnútky a postupy právnikov ako i myslenie ďalších postáv, čo by inak zostalo medzi riadkami a možno bez neho pôsobilo zmätočne; tvoril most medzi jednotlivými dejovými posunmi, čo by si vyžadovalo extra minutáž. Jeho priame vystupovanie, keď sa prechádza medzi postavami, sedí medzi porotou alebo verejnosťou, za sudcom, prerúša rozpravu, dokonca podáva pohár aperitívu postavám nebýva časté a vonkoncom nevyrušovalo, ba naopak. Avšak Ivan Mistrík bol miestami až preexponovaný, hlavne v prvej časti pôsobil ako z nejakého recitálu a rušivo, navyše niekoľkokrát s chybnou výslovnosťou. Naopak, vecný, nezaujatý výraz si držal perfektne. // Večná škoda, že v súčasnosti inscenácie sú len otázkou archívu.

Príbeh Fridy Kahlo bol poznačený celou paletou farieb a nimi sa hemžilo aj toto (skromné) predstavenie divadla Wüstenrot. A úplne to stačilo. Štyria herci, štyria tanečníci a orchesterík. Mladí herci predviedli skvelý výkon, radosť sa pozerať a počúvať. K tomu temperamentná hudba, výborné texty piesní a precítený spev. Pôvodný slovenský muzikál? Ide to. Áno, prosím.

Druhý diel bol bezpochyby lepší, keďže sa bez potrebných úvodných vysvetlovačiek pre diváka rovno prechádza k deju. Neviem ako to bolo v pôvodnom seriáli, na základe ktorého vznikol SpH, ale zasadiť (mysterióznu) kriminálku do ex-regime bol dobrý nápad, skvele tu vidno všemožné kontrasty - nielen tie typické (totalita x demokracia), ale aj tie hlbšie ako napr. zásady, hodnoty jednotlivca. Retrospektívne zábery sú podľa mňa pochopiteľné, keďže sa hlavná postava vrátila do čias svojho detstva a postupne - v prvej časti to už naznačené bolo - sa snaží vyrovnať s minulosťou, týkajúcou sa smrti otca. // Momentálne prebieha v bratislavskej Umelke výstava kostýmových výtvarníkov a práve jedna z nich dostala otázku, aké sú pre nich najlepšie a náročnejšie kostýmy na tvorbu. Najradšej majú dobové kostýmy kvôli veľkému priestoru pre fantáziu v realizácii. Spomínam to tu práve pre odpoveď na druhú otázku - za jednu z najnáročnejších prác označila sedemdesiate a osemdesiate roky, a to práve pre ich relatívnu blízkosť, kedy je náročnejšie zachovať autenticitu doby, ktorú si väčšina dobre pamätá. A práve v tomto si dali tvorcovia seriálu evidentne záležať - od áut, telefónov, až po plagáty, prapodivné názvy všelijakých ustanovizní atď. A nepochybne i kostýmov, účesov (o tom sa zmieňovala aj Judit Bárdos v niektorom rozhovore). // Čo sa týka daného príbehu - mal dobre našliapnuté, jasná zápletka, jasný podozrivý / páchateľ, napätie, everything good so far, a potom príde záver - možno príliš jednoduchý. Trojan menej hovoril, ale začína čosi tušiť. Amen.

Celá záverečná scéna a zvrat ma pekne naštvali. Fakt milujem, keď sa zbavia jednej z hlavných postáv. A mojej obľúbenej. Tfuj! Herecky perfektné.

Ďalej účinkovali: Žofia Martišová, Eliška Müllerová, Andrej Rimko, Zora Šedová-Máchová, Milan Chalmovský. Predloha: Gizela Simonová // Učiteľ Oravec so svojou prvou triedou nie veľmi vychádza, čoho príčinou je žiak Takáč, ktorý sa síce učí dobre, ale odmeraným a tvrdohlavým prístupom je tŕňom v oku všetkých učiteľov. Nový triedny sa márne snaží nájsť si cestu k triede, radí sa preto s inými pedagógmi i bývalou triednou siedmakov. Všetko sa začína meniť akonáhle sa s Takáčom ocitne v zamknutej škole a čoraz otvorenejšou debatou spoznáva dôvod žiakovej odmeranosti. Tým je stavba kanálu na miestnej rieke a láska k prírode, ktorú podobné zásahy narúšajú. Až kým rieky vyschnú. // Možno (príliš) jednoduché spracovanie novely s množstvom retrospektívnych scén, ktoré len načrtnú podstatu a zapájajú ďalšie postavy akoby len na vyplnenie času. Ak sa chcela podať nejaká myšlienka, tak veľmi ťažkopádnym spôsobom. Nájdu sa tam aj logické nezrovnalosti - samotné zamknutie školy alebo krik spoza žalúzií na okoloidúceho chlapca a písanie odkazu na papier, aby zavolal pomoc... To fakt nevedeli otvoriť okno? // Replika: "On ti ho rád podrží." vyznie pre "dirty minds" vtipne (bolo myslené pracovné miesto).

Chvíľu sugestívne navodzuje pocit predsudkami urazeného národa a vzápätí hrdého zástancu hodnôt. Zovšeobecňuje jedno a potom sa snaží zo vzťahovačnosti vyvracať pseudoproblémy. Snaží sa tu ukázať viacero príkladov stereotypov, no je to len slabá a stručná analýza podporená subjektívnym rozprávaním bývalých novinárov, komentátorov a pod. Nápad možno dobrý, ale takto rozhodne nie.

Prečo by sa nemohla natočiť telenovela? Táto mala aspoň stanovený počet častí a nejaký príbeh. Smiešne a trápne, že NOVA si to musela nadabovať.

Samozrejme, originál je originál, ale nemôžem povedať, že nová verzia bola zlá. Veľa prvkov v nej zostalo, aj keď sa dej odohráva o desaťročia neskôr. V šiestich dieloch sa riešil jeden problém - ekonomická kríza a neschopnosť nájsť záver na európskom samite - ku ktorému sa pridružili ďalšie bočné zápletky. Ako sa dá tušiť, v závere k žiadnemu reálnemu riešeniu neprišlo, naopak, všetci spojili sily a vymanili sa pre tentoraz z problémov. Siahodlhé vysvetľujúce monológy stáleho tajomníka nechýbali, ako aj surový a arogantný zápal premiéra v hodine dvanástej v snahe vyjsť z boja ako víťaz a navyše s mediálnym puncom skvelého premiéra. // Pôvodné obsadenie bolo geniálne a občas bolo vidno, že sa mu chce toto nové priblížiť. Chýbali mi tajomníkové bočné čachre, premiér bol snáď v každej scéne bez prestania (možno na pár výnimiek). Neviem, či by sa pôvodný premiér uchýlil k takej zúfalosti, aby ležal pod stolom, či sa slovo "štetka" nedalo použiť menej... // A už len pár momentov, ktoré asi najviac pobavili: výmena informácií, ktoré majú premiér a tajomník proti sebe; bravúrne zvládnutá hrozba Škótskeho referenda; záverečný rozhovor pre BBC. // Na záver, skvelý český dabing! Po štrnástich rokoch tí istí herci dabovali svoje postavy, ten istý režisér a ten istý hlas hovoriaci titulky.

Cestovanie v čase? Prečo nie?! Teda vlastne sa to odohráva zatiaľčo je v kóme, či? Dobrý nápad s návratom do inej doby, do roku, kedy sa narodil, kde zrejme zostalo niečo v príbehu hlavnej postavy nevypovedané... Podľa rekcie generácie, ktorá tú dobu zažila (ja našťastie nie), je to trochu "presúdruhované" - Kto sa v nemocnici oslovoval súdruh / súdružka? Za minútu ikskrát... Ale nech hodnovernosť dobových reálií hodnotia iní, než ja... Ale musí sa uznať, že Trojan vie aj tú mršku dobre zahrať.