Kusko.t2

Takashiho sonda do života mladých násilníkov, ktorým nerobia problém tvrdé strety na ulici, neraz končiace peknou nakládačkou, či už z jednej alebo druhej strany. Kopy, päste, pálky – to sú nástroje slúžiace na komunikáciu a dohovorenie neprispôsobivým jedincom. Takashi Miike takéto konfrontácie v Young Thugs: Innocent Blood obmedzil však na minimum. Zameral sa hlavne na vykreslenie (vcelku podrobné) jednotlivých charakterov a ich vnímanie danej časti života. Nezabudol aj na pocitové výlevy a podivné scény. Film ma trochu sklamal, pretože som čakal viac tej akcie, rockovej hudby a tempa, ktorých (čiastočná) absencia zrazila moje hodnotenie na 2*. Nie je to zlý film, ale čakal som niečo iné.

WIP film zo začiatku 90tych rokov, zachovávajúci tradičné charakteristiky a princípy staršej produkcie tohto zvrhlejšieho druhu násilných, eroticky ladených filmových spracovaní. Ženské väzenie zasadené do odľahlej časti džungle, poskytujúce útočisko a zábavu skazeným živlom v službách polície, prekypuje množstvom toho najlepšieho “materiálu“, aký sa podarilo zohnať. Z pohľadu väzniteľov ide vážne len o ženský materiál určený na potešenie, ktorý musí poslúchať. Ľudská dôstojnosť, to je neznámy pojem, ktorý tu nemal svoje miesto. A práve v tomto pekle sa ocitá americká občianka, ktorá je nútená vzniknutú situáciu akceptovať. Boj kto z koho sa začína! Caged - Le prede umane je plný nahoty, erotiky a situácií charakteristickými pre WIP žáner, čo je zárukou akej-takej, aspoň priemernej, kvality.

Ďalší film nadväzujúci a odkazujúci sa na klasiku CANNIBAL HOLOCAUST. Opäť tu máme výpravu do Amazonie, do ktorej prichádza skupinka dobrodruhov za účelom zistenia ako sa to vlastne má s profesorom Korenzom. Spracovanie Antonio Climati zvládol dobre (čo ma príjemne prekvapilo) a nebál sa pridať celkom značnú porciu akčnosti a samozrejme dokumentárnych záberov, keďže práve s týmto druhom filmového spracovania začínal. V globále sa jedná o pekne zvládnutý dobrodružný film ktorý nenudí a to vďaka množstvu zvratov a celkom pekného vloženia sa hercov do animálnych scén. Zábery zabíjania sa nekonali, práve naopak – dokonca sa aj zachraňovalo. Avšak prístup k zvieratám nebol zas najmilší. Čo sa týka ešte toho nasadenia hercov, dostala ma napríklad aj scéna s lovením anakondy holými rukami a iné, ktorých sa chlapci pred kamerou vôbec nezľakli. Niekedy som mal dojem, že to berú ako rutinu.

A-ha, a-ha, tak toto niekto riadne posral. Blbí klauni z vesmíru strieľajúci popcorn a vrhajúci šľahačkové tortičky do ksichtov ľudí z jedného tupého mestečka – no dajme tomu. Avšak aj na B film je tento príbeh až opovážlivo žalostne spracovaný, bez zábavy a hororu už vôbec nie. Za toto by si niekto zaslúžil postrieľať, nie už popcornom, ale ostrými.

Jedna vec je výsledný pokrok a rozvoj, a druhá vec je cesta, ktorou sa dosiahne. Nadradenosť ľudskej rasy nepozná hranice, smutné je však to, že ak sa dostatočne skoro nezastavíme a nezačneme si uvedomovať plnú mieru svojho konania, nedopracujeme to ďaleko. A práve na toto zamyslenie a vnímanie súvislostí poukazuje bez servítok tento dokument, v ktorom sa úlohy rozprávača zhostil Joaquin Phoenix. Podobné dokumenty by sa mali vysielať všade po svete aspoň raz ročne, nech si väčšina populácie uvedomí skutočný dopad ľudského zaobchádzania so živými organizmami a prírodnými zdrojmi. No ale keď sa namiesto toho na obrazovke objavujú “veselé kravy“, ktoré nám s úsmevom a radosťou poskytujú trocha toho mäsíčka, niet sa čo diviť, že spejeme do sračiek a pokriveného vnímania sveta.

Monsters – predstavuje obraz práve nás a nášho skrytého vnútra, ktoré režisér vyjadril v celo-hrannom snímku prostredníctvom malého chlapca Stana, ktorému akumulácia nezhôd s jeho staršou sestrou privodila dosť závažnú víziu, ktorá nakoniec trocha prerástla mimo bežný rámec. Po zhliadnutí tvorby Roberta Morgana musím konštatovať, že kraťasy z jeho pera sa v mojom dojme nachádzajú až na tom samotnom vrchole drsnejšej, umeleckej, krátkometrážnej tvorby. Proste bez výhrad, totálny zásah!

Súčastne nádherné, nepríjemné, smutné a drsné prevedenie autorovej vízie príbehu zrastených dvojčiat, ktoré sú odhodlané žiť každá svoj samostatný život. Po lekárskom zákroku ich pocit začne nahlodávať otázka – čo teraz? ..........Ako to dopadne? – zaujímavo!!!, ako je u Roberta zvykom.

Je neskutočné koľko atmosféry vie Robert Morgan vtesnať do tak krátkej minutáže. Opäť úchvatná prácička, v ktorej sa tento raz prelínajú s prepracovanou animáciou aj hrané zábery. Príbeh o tajomnej mačičke zaujal plným dielom.

Prvý, pocitový short animátora Roberta Morgana, ktorému sa podarilo bezchybne zvládnuť pochmúrnu animáciu a celkové vedenie projektu plného detailov. Bezchybná, hlbšia a bizarná záležitosť o neľahkom osude dvoch ľudí (susedov), ktorí prežívajú ťažké smutné časy.

V celku príjemná, taká oddychová záležitosť so zábavnými trikmi a jemným humorom, v ktorej bol simpaťák Warlock zvrhnutý z temnoty dávnych čias do súčasnosti, aby splnil prosbu pána temnôt. Najviac ma potešili práve jemné fóriky ako napr. tie Warlockove “externé” oči, starostlivosť o krucifix farára a iné záležitosti, ktoré dodávali filmu štavu.