Kusko.t2

Sled rôznych lacných gore skečov, na ktorých (ako je aj v závere vidno) sa najviac pobavil práve štáb. Divák to však len odzíva a diví sa, čo to malo znamenať. Opäť raz platilo – čím trápnejšie a blbšie, tým lepšie. Nad pár hovadinami (ako napr. ten mutant na bruchu) som sa dokázal pousmiať. Avšak veľmi jemne.

Kubrickov A CLOCKWORK ORANGE ovplyvnil značné divácke publikum. Fascinácia vychádzajúca z nadčasovej témy, ktorá sa Stanleymu podarila zachytiť jednak autentickou a súčasne bizarnou formou okorenenou politickým podtextom s osobnou výpoveďou, ani rokoch nestratila nič zo svojej sily. Jeden z tých, ktorých film ovplyvnil bol aj Eloy de la Iglesia. V roku 1973 prichádza so svojou vlastnou verziou príbehu o “MECHANICKOM POMARANČI“. "Clockwork Terror" - výstižný to názov, pod ktorým sa film propagoval v Amerike, nenaplnil až natoľko moje očakávania. Príbeh z pera (a z časti osobnej skúsenosti) Anthonyho Burgessa, ktorý Kubrick tak bravúrne sfilmoval v roku 1971, zostal v tomto prípade len akousi odkazovou kostrou, navyše značne upravenou. O partičku pouličných chuligánov tu moc nejde. Sú tu kvázi iba do počtu. Teda až na vodcu skupiny, ktorý sa náhodou stane svedkom zahladzovania stôp vraždy. Nezávidenia hodná udalosť, ale stalo sa. Ako správny chlapec z ulice, sa z tejto situácie snaží vyťažiť čo to dá. Pomaranč je hodený. ### Okrem odkazovej stránky na Kubrickov film boli príjemným spestrením aj jemné fóriky – hlásateľka uvádzajúca v televízore Kubrickov A CLOCKWORK ORANGE (fotka režiséra taktiež nechýbala), knižka od Nabokova – “LOLITA“, ktorú Kubrick sfilmoval v roku 1962 (číta ju samotná Kubrickova Lolita Sue Lyon), ...a iné scénky trocha inak. Avšak, ak by sa jednalo o film sám o sebe, bez nejakej odkazovej stránky, bolo by to o hviezdičku menej. Takto je aspoň o zábavu na úkor originálu viac.

V podstate o ničom kraťas, zobrazujúci sto krát opozeranú pointu. Nepamätám si, kedy naposledy som videl takúto zbytočnosť. Plytvanie filmového materiálu.

Úvodná prácička režiséra, ktorú Daniel de la Vega pojal ako nočnú moru resp. nepríjemné výjavy človeka, ktorý si neustráži svoju dávku tabletiek. Pri sledovaní som si okrem iného spomenul aj na osud Kurta Cobaina, ktorý sa niekedy mohol cítiť podobne.

Porno od Johna Leslieho, ktorý tento druh filmu točil o sto šesť. Curse of the Catwoman obsahuje jednoduchý “kvázi“ príbeh, čo bolo príjemné spestrenie a hlavne zmena oproti tým dnešným hop-šup materiálom. Super pornohudba, super baby a “výkony”, ale hlavne dostatočne atmosferické a pútavé, aj keď pre porno sa táto slovná charakteristika moc nehodí.

Dobrodružná dráma známejšia pod názvom "Amazonia: The Catherine Miles Story" alebo ako voľné pokračovanie kanibalského teroru R. Deodata - Cannibal Holocaust (1980), s ktorým ale nemá prakticky až na niektoré inšpirácie (hudba napríklad) nič spoločné. Objektívne sa jedná o protipól ku spomínanej drsnej klasike a žiadny "Cannibal Holocaust 2", aj keď aj táto nálepka filmu prischla. Americkí distribútori využili značku CANNIBAL HOLOCAUST evidentne z dôvodu lepšej propagácie. Ak sa od filmu bude čakať pokračovanie v podobnom štýle ako od Deodata, pravdepodobne (ako tomu bolo aj u mňa) sa divák nevyhne sklamaniu. Ak sa na nezmyselnú náväznosť zabudne (dokonca ani kanibalov sa tu prakticky nedočkáme), výsledok môže nadchnúť. Vyskúšal som si oba stavy, podľa hodnotenia je jasné, ktorýže bol posledný.

Čakal som predsa len viac od tohto Androida, ktorý je zo série Guinea Pig zatiaľ najzbytočnejší, pretože nič nové neprináša. Všetko bolo už ukázané v predošlých “prasačích” snímkoch a vo väčšine prípadov s uspokojivejším výsledkom. Miestami to ale má atmosféru, miestami nie, priemerné krvavé efekty sa striedajú s podpriemernými, ale hlavne je to všetko opäť také lacné a pripomínajúce telenovelu. Čo je mínus, pretože telenovely nemám rád :-/

Vysoké hodnotenie na IMDb ma po projekcii veľmi prekvapilo (k 1.2.08 – 85%). Ja som ochotný dať tejto dokumentárne ladenej “zábavke” o problematike zombies, v ktorej Nick Frost a jeho prizvaný poradca na nemŕtvych - Dr. Russel Fell, rozoberajú zásady správania v prípade ak zombie vo vašej blízkosti túži práve po vašom ľudskom mäse, ledva 20%. Danger! 50,000 Zombies! sa nepriamo viaže k seriálu Danger! 50,000 Volts! z roku 2002, ktorý si Nick Frost týmto kraťasom pripomenul.

Hopsandy, hopsandy, všade samé hopsandy. Samozrejme s odhaleným vyvinutým hrudníkom a výraznými mihalnicami, ktoré sa v divných kreáciách podľa potreby štábu, zvíjajú a robia rôzne blbinky pred kamerou. Do toho všetkého znie hudba a krátke vyjadrenia mondo tanečníc, čo z tohto diela robia aspoň aký-taký dokument (pár serióznych záberov ulíc a tak sa tiež objavilo). Tu však o pamiatky nejde, ale ide o niekoľko žien, ktorá sa vyjadrujú k svojmu povoľnejšiemu spôsobu života. Nie je to nič sexi, ani dokument so strhujúcim tempom s výraznou výpovednou hodnotou, ale trocha zábavná kozatá fraška, pri ktorej sa Russ Meyer trocha pobavil a vypustil paru.

Zábavný hraný muzikál, ktorý si robí srandu z dvoch dávnych období ľudskej civilizácie. Konkrétne zo starého Egypta a z jaskynného života nášho predka nazývaného Homo erectus. Prvý egyptský príbeh sa zameriava na neľahký osud vtedajších otrokov, ktorým má svitnúť na lepšie časy, keďže sa o toto ponižujúce potláčanie ľudskej dôstojnosti hodlá postarať dvojica Mojžíš – Aaron. Obidvaja sú to však amatéri a ťažké prípady, ktorým to moc od ruky nejde. Rozhodne o dosť lepšia časť oproti nasledujúcej, ktorá celkový výborný dojem zrazila na 3*. Spracovanie a poňatie druhého príbehu o stretoch dvoch ľudských druhov (Homo erectus – Australopithecus), bolo miestami bohužiaľ trocha trápne, s až prestrelenou dávkou prehrávania postáv. Ako je vidno, už pred úchylnejšou spevavou paródiou Cannibal! The Musical si Trey Parker pospevoval tie svoje šialené pesničky a nebál sa ich použiť. Tu však bez nechutností.