nascendi

Uznávam, že je to veľmi dobre napísaná konverzačná komédia, že je výborne zahraná aj že je iba mojim problémom, keď neobľubujem Waltera Matthaua. Istým spôsobom bolo pre mňa vyčerpávajúce sledovať paľbu dialógov a odhadovať, na čom sa môžu nadšení obdivovatelia tejto dvojice smiať. Takže z mojej strany iba chladné uznanie.

Jediným dôvodom, pre ktorý som neskoro večer pozeral tento film bola potreba uvoľniť priestor na preplnenom disku rekordéra. O mojom negatívnom názore na filmy nakrútené podľa komiksových predlôh som už niekoľkokrát písal. Na tom nič nezmenil ani Iron Man. Robert Downey Jr., Jeff Bridges a Gwyneth Paltrow boli veľmi dobre vybraní, ale na to, aby ma zaujali, by museli mať čo hrať. Ani neviem, čo by som mal na filme pochváliť. Asi iba užitočnosť tých niekoľko zdriemnutí, ktoré mi sledovanie nezaujímavého deja umožnilo.

Zaujímavý námet, dobre vytváraná atmosféra, vynaliezavá kamera a výborné herecké výkony (okrem očakávaného od Jeana Rocheforta aj neočakávaný od Johnnyho Hallydaya) zabezpečujú tomuto filmu, že nezapadne v šedi súčasnej francúzskej produkcie. Ale tiež, že ho nikto nebude považovať za prelomový film, ktorým sa začalo niečo nové.

Zaujímavý a zvláštny film. Zaujala ma výstavba deja, ako keď archeológ postupne odkrýva jednotlivé vrstvy, aj výkon Andrewa Garfielda (až na niektoré herecké zlozvyky, ktoré ma iritovali). Na druhej strane nemám vo všeobecnosti rád filmy so sympatickými zločincami, ktorým všetci držia palce, zabúdajúc na ich previnenie. A v tomto filme mi okrem toho prekážalo aj niekoľko nevierohodných scén. Na viac, ako na mierny nadpriemer však podľa mňa film nemá, aj keď som jeho údajne úžasný záver nevidel, pretože mi videorekordér posledné štyri minúty nenahral.

Ďalší z radu Felliniho filmov, u ktorých spomienka na jeho premietanie pred desiatkami rokov nekorešponduje so súčasným pohľadom. Možno ma vtedy strhla klubová atmosféra, možno to spôsobila mizerná konkurencia v kinách, neviem. Cesta ma nenudila, tvár Giuletty Masiny by sa uplatnila aj v nemom filme, Quinnov hrubián nemal chybu, krásny bol aj hudobný motív Nina Rottu. Tak čo mi vlastne prekážalo? Nemôžem dať viac ako tri hviezdičky filmu, ktorý síce má všetky atribúty kvalitného filmového diela, ak ma príbeh potulných komediantov v povojnovom Taliansku nezaujíma a na to, aby som pátral "čo tým chcel Fellini vyjadriť" nemám čas ani chuť.

Správna posádka je zaujímavý, výborne obsadený a nesmierne dlhý film. Chápem, že si našiel mnohých nadšených obdivovateľov. Zaoberá sa históriou pokorenia mystickej hranice rýchlosti zvuku i projektom Mercury, ktorý mal znížiť zaostávanie Američanov v dobýjaní kozmu. Príjemne ma prekvapilo obsadenie, v ktorom som podľa mena poznal iba Eda Harrisa, ale postupne som si spomenul na zaujímavé filmy, v ktorých som videl hrať jeho kolegov (Sama Sheparda, Scotta Glenna, Dennisa Quaida a Freda Warda). Dĺžka filmu, napriek kvalite nakrútenia, bola pre mňa problémom a dopozeral som ho asi na tri krát. Štyri hviezdičky by odo mňa dostal až po prestrihaní trimovacími nožničkami.

Možno nejaký filmový štatistik spočíta, koľko už bolo nakrútených filmov o bankových lúpežiach. Dosť z nich som aj videl. A najväčší problém, ktorý s nimi mám, je odlíšiť ich od seba. Avíza predchádzajúce uvedenie Spojenca sľubovali originálnu bankovú lúpež. O jej originalite sa dajú viesť spory. Spory sa ale nedajú viesť o závažných logických chybách v scenári. Plné potešenie z tohto pomaly ubiehajúceho filmu môže mať divák, ktorý sa iba pozerá a prijíma to, čo mu Spike Lee servíruje. Takto nejako som Spojenca prijímal pri premiérovom zhliadnutí. Repríza ho už stála jednu hviezdičku.

S Petrom Bogdanovichom sa mi v mysli spájajú nielen jeho filmy Maska a A čo ďalej, doktor?, ale najmä Posledné filmové predstavenie, ktoré má aj veľmi podobnú atmosféru ako Papierový mesiac. Zábavná road movie dvoch podvodníčkov, ktorí veľmi rýchlo zistia, že vo dvojici sa im darí lepšie, nie je nijakým prelomovým filmom. Je to však film, na ktorý sa dobre pozerá, ktorý nikoho neurazí a pri ktorom človek pookreje. A takých filmov nikdy nie je nadbytok.

Odkloním sa od všeobecne kladného prijatia tohto filmu a znížim pôvodné hodnotenie o jednu hviezdičku. Dôvodom je veľmi slabučký scenár, iba hudbou evokovaná atmosféra, ale hlavne obsadenie hlavnej úlohy Nicolasom Cageom. Ja tohto herca s jediným trpiteľským výrazom v tvári dosť zle znášam aj v dobrých filmoch. A v tomto, najmä v jeho druhej polovici, už jeho výkon zachádzal do sebaparodovania. Catherine Keener, ktorá je zaujímavým typom, nechtiac doplatila na otrasný dabing. Som v podstate rád, že už mám komentár k tomuto filmu a teda neexistuje ani jeden dôvod, aby som si ho pozrel ešte raz.

Nemám rád box. Dokonca sa zdráham, na rozdiel od napr. zápasenia, považovať ho za šport. Ani Martin Scorsese s jeho nechuťou k strihačským nožničkám nepatrí do mojej režisérskej siene slávy. Napriek tomu som bol na tento slávny film zvedavý. Obdivujem, čo všetko spravil pre jeho úspech Robert De Niro, je mi sympatické, že Scorseseho zobrazenie vzostupu a pádu Jakea LaMottu nepritiahne k boxu žiadnych nových fanúšikov. Ale tým vyčerpávam všetko, čím ma film zaujal. Zvyšok bol iba nechutným a chvíľami aj pomerne nudným príbehom, ktorý ma nemal čím zaujať a u ktorého som mal pocit, že to všetko som už videl v niekoľkých ďalších filmoch z boxerského prostredia.