maddy

Poznámka na začiatok: príspevky nebudú komentované v poradí v akom nasledujú vo filme, keďže si ich presné poradie nepamätám, ale čerpám informácie z IMDB. ABCs of Death dva a pol je dodatok k sérií, ktorý neobsahuje príspevky k celej abecede, ale iba tie k písmenu „M“, ktoré súťažili o post v ABCs of Death, ale finálne vybrané neboli. Niekto si však povedal, že práve tie pri písmene „M“ sú natoľko hodnotné, že si zaslúžia aj samostatné vydanie a tak tu máme 26 krátkych filmov na tému „M is for ...“ / M is for Moonstruck– „animovaný“ (resp. „papierový“) príspevok s postavičkami z kartónu o jednom love triangle a jeho neblahých následkoch. Má to melancholickú atmosféru, ale záverečná pointa je vyslovene chabá a v podstate tu ani byť nemusela. Na druhej strane, sexovať papierové postavičky asi inde neuvidíte. (2*) / M is for Mother – značne „filmový“ príspevok o útoku jedného pavúka, ktorý na rozdiel od väčšiny ostatných pôsobí priamo ako scéna vystrihnutá z filmu. Veľmi fajn, akurát škoda, že iba takéto krátke. (3*) / M is for Malnutrition – väčšine tunajších hororových fanúšikov pravdepodobne dôverne známy slovenský príspevok, ktorý je tým najlepším čo písmeno „M“ ponúka a ktorý mal by rozhodne vybratý, či už do prvého alebo druhého ABCs of Death. Na malej ploche správne napínavý, aj vypointovaný zombie príspevok s výbornými maskami. Dajte Petrovi Czikraiovi niekto peniaze nech toto natočí aj v celovečernej podobe, kurňa! (4*) / M is for Marauder – úplné lacná čiernobiela kravina, v ktorej sa pár postáv preteká na trojkolkách. Chvíľu mi to pripadalo ako tá najamatérskejšia a najdebilnejšia variácia na Mad Maxa, ale to je iba môj pocit. Inak neviem, čo tým chcel autor povedať a tento príspevok je rovnako užitočný akoby tie peniaze spláchol do záchoda. (0*) / M is for Magnetic Tape – príspevok o súboji vo videopožičovni, kde sa postava premení na akési VHS monštrum, ktorý by chcel byť pravdepodobne poctou hororovým B-éčkam z osemdesiatich rokov, ale je skôr trápny než akokoľvek zábavný (0,5*) / M is for Maieusiophobia – zámerne nechutne animovaný príspevok so snáď tou najnechutnejšou animovanou postavou– prepitou alkoholičkou, ktorá sa chystá rodiť, avšak trpí maieusiofóbiou, tj. strachom z pôrodu a ten tak nedopadne najšťastnejšie. (2*) / M is for Mailbox – upírsky príspevok, ktorý by chcel byť prekvapivý, ale opäť je skôr trápny s tou pointou o Van Helsingovi. (1,5*) / M is for Make Believe – celkom šikovne zrežírovaný príspevok o dvoch dievčatkách, ktoré nájdu mŕtvolu a urobia z nej kúzelnú vílu, ktorá zmizne. Pekné zobrazenie detskej naivity versus ľudskej krutosti. (2,5*) / M is for Manure – po slovenskom príspevku M is for Malnutrition sa jedná o druhý najlepší zárez pri písmene M s priam vynikajúcou maskou titulného strašiaka, ktorého chlapec zhmotní z ľudských pozostatkov a slamy. Toto by som chcel vidieť aj v celovečernej stopáži. (3,5*) / M is for Mariachi – ďalší z tých trápnych a absolútne zbytočných príspevkov o návštevníkovi metalového koncertu, kde celé osadenstvo vystrieľa „mariachi band“ a namiesto metalu zahrá tú typickú mexickú hudbu. (0,5*) / M is for Marriage – jeden z tých lepších príspevkov s nie úplne jasnou pointou o akomsi lekárovi a jeho pacientke. Jemne to pripomína Davida Cronenberga. (3*) / M is for Martyr – nie zlý príspevok o jednom nesmrteľnom mučeníkovi, ktorého chodia trýzniť účastníci akejsi sekty. Akurát mohol byť lepšie vypointovaný (2,5*) / M is for Matador – torture porn príspevok o jednom šialencovi, ktorý väzní tri polonahé krásky, ktoré prezlieka do býčieho kostýmu a vedie s nimi býčí zápas, až kým sa mu to nevypomstí. Na takúto krátku stopáž dostatočné. (3*) / M is for Meat – stop-motion animovaný príspevok a postavičkách v podobe mäsa, ktoré kŕmia svojho „pána“. Kravina, viac k tomu nie je čo dodať (0,5*) / M is for Mermaid – ako už názov napovedaná, príspevok o morskej panne, ktorú si jeden rybár uloví, vezme k sebe do bazéna a zavraždí. Nič viac. (1*) / M is for Merry Christmas – britská hlúposť o Krampusovi, či vianočnom čertovi, či ako ho nazvať kde sa väčšinu času vedie iba rozhovor pri jednom vianočnými svetlami osvietenom domčeku. Ďalšia zbytočnosť. (0,5*) / M is for Mess – španielky príspevok o tučkovi, ktorý ehm kadí namiesto zadku z pupku a zamiluje sa do jedného chalana. No comment viac k tomu, fekálna blbosť (0,5*) / M is for Messiah – príspevok o nejakom kulte v lese, ktorý sa chystá obetovať dievčinu. Zaujímavý nábeh, ale na ponúknutie niečoho viac až príliš krátka stopáž. (2,5*) / M is for Mind Meld – ďalší z tých schopnejších príspevkov o experimente pri ktorom sa akýsi chlap týra, no bolesť je prenášaná do druhého človeka. (2,5*) / M is for Miracle – ďalších z tých filmovejších príspevkov, ktorý vyzerá ako scéna z filmu a dôkaz, že niekto tie peniaze vie využiť aj užitočnejšie na rozdiel od tvorcu takého M is for Marauder. Príbeh o zázračnej krabici, v ktorej je všetko vidieť akoby ružovými okuliarmi, ale pre manžela a jeho rodinu to nedopadne najlepšie. (3*) / M is for Mobile – príspevok o chlapíkovi, ktorý niekoho na objednávku uniesol a teraz ho týra podľa pokynov, ktoré mu chodia v mobile, akurát tie posiela ... no nie ten od ktorého to čaká. :) (2,5*) / M is for Mom – netradičný zombie príspevok o dievčatku, ktoré sa spriatelí so zombie chlapčekom až dokým nepríde jej mamička. Námetovo síce nič moc, ale je to opäť pekne filmovo natočené, má to pekné masky a vidieť, že sa pri tom niekto snažil a nenatočil iba prvú blbosť ktorá ho napadla ako pri niektorých iných príspevkoch. (3*) / M is for Mormon Missionaries – príspevok o „jehovistoch“, ktorí zaklopú na nie práve ten najsprávnejší dom so schizofrenickou majiteľkou. Nič výnimočné, ale aspoň sa to za tú krátku stopáž pohráva s očakávaním vývoja udalostí. (2,5*) / M is for Muff – ďalšia z blbostí o tučnej striptérke, ktorá príde zrobiť starcovi private show a usekne si hlavu na ventilátore. Nechutné, nezaujímavé a zbytočné. Ale raz som sa u toho pousmial, keď už nič iné. (0*) / M is for Munging – ďalšia z nechutných blbostí o nekrofilovi, ktorý ide pretiahnuť upálenú mŕtvolu. Ďalší z partie mŕtvole skočí na brucho a tomu prvému celé svinstvo z vaginálneho otvoru vystriekne do ksichtu. No comment. (0*) / M is for Mutant – Céčková sci-fi blbosť o nejakých lietajúcich potvorách, ktoré príde zlikvidovať dvojica vypatlancov. Je to však správne uletené a režisér si je našťastie vedomý za aké malé peniaze točí a na akej krátke stopáži. (2*) / Vo výsledku tak opäť nevyvážený pomer ako pri prvých dvoch ABCs of Death tých pár skutočne dobrých príspevkov s priemernými, ktoré by sa ešte bez problémov dali zniesť, no tie zbytočné, amatérske alebo nechutné odpady strhávajú dojem strmo dole. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Prakticky to isté čo Ready or Not, akurát s upírmi (to nie je spoiler, nakoľko to vyzradí už prvý trailer). Duo Radio Silence (Matt Bettinelli-Olpin a Tyler Gillett) opäť vzali obyčajný hororový námet, ktorý mierne osviežili a pretavili do funkčného filmu. Do filmu, ktorý si na jednej strane robí srandu zo všetkých žánrových klišé, zároveň sám balansuje na hrane klišé, no nikdy do klišé nepadne, pretože je neustále osviežovaným niečim malinko novým. Abigail je tak podobne ako Ready or Not hororom, u ktorého sa nikto nebude vyslovene báť, zato baviť sa budú všetci, ktorí na túto efektnú hru pristúpia. Objektívne by to boli asi za 3*, ale mne je tento prístup režisérov tak sympatický, že nemám problém zaokrúhliť vyššie. Ako taká zábavna hororová blbůstka totiž funguje Abigail rovnako dobre ako Ready or Not alebo posledné Vreskoty. Aj keď nabudúce by to od režisérov už skutočne chcelo aj niečo, ja neviem, serióznejšie (?), aby ukázali, že so žánrom vedia pracovať a netočia stále to isté len v iných kulisách. Zatiaľ ma to baví, ale do budúcna bacha na to. CELKOVO: 7/10

Napodiv nie tak hlúpe ako sa zdá podľa názvu. Pokiaľ je film zábavný, tak mi je úplne jedno, či sa bude volať Abraham Lincoln: Vampire Hunter alebo Ľudovít Štúr: Zombie Killer. Problémom je, keď si režisér neuvedomuje aký béčkový námet má v rukách a snaží sa tváriť smrteľne vážne. Na jednej strane je síce chvályhodné, že si z historickej osobnosti akým je Abraham Lincoln film neuťahuje a viac menej variuje celý jeho životopis, dokonca sa opiera aj o niekoľko historických faktov (aj keď mimo USA nám to je aj tak prd platné, lebo kto u nás vie kto bol Will Johnson alebo kto pochopí záverečnú mini-pointu ohľadom zastrelenia – to nie je vyzradenie záveru, ale historický fakt), to si bohužiaľ Bekmambetov vôbec neuvedomil a s celkovou vážnosťou servíruje „hororovo ladený dramat na pozadí reálnych historických udalostí“ s takým absurdným názvom ako Abraham Lincoln: Vampire Hunter! WTF? Vážne? Príbeh sa tým pádom snaží pokryť celý životopis Lincolna – od detstva, cez prácu, až po štúdium práva a následne prezidentské obdobie. Bohužiaľ celé je to tak skratkovité, že každá kapitola vyšumí absolútne do prázdna. Bekmambetov sa mohol spoliehať jedine na perfektnú vizuálnu stránku (čo už dokázal výborne pri Wanted), napodiv mu to ani tam veľmi nevyšlo. Chýba AKÝKOĽVEK nadhľad, irónia, uťahovanie si zo žánru. Áno, technicky je všetko na veľmi dobrej úrovni – efekty sú väčšinou slušné, striedajú sa rôzne kamerové filtre, každý pohyb sa spomaľuje/zrýchľuje, kamera vytvára veľkolepé zábery, strih prichádza každú druhú sekundu, historické postavy metajú 10 metrové saltá a pod. Len tá akcia je absolútne bezzubá. Po pravde si za posledné roky nepamätám akciu, ktorá by síce bola tak vizuálne príťažlivá, ale zároveň taká mdlá – nie je cítiť žiadne napätie, intenzitu, dynamiku alebo spád, vôbec nič. Za toľko slow-motion záberov a bullet-timeov (v tomto prípade skôr splinter-timeov) by sa červenal aj Paul W.S. Anderson a Bekmambetov pôsobí ako by zaspal v dobe pred vyše 5 rokmi, keby to všetko ešte bolo nesmierne „cool“. Na fyzikálne zákony sa pri filmoch tohto typu síce veľmi neprihliada, ale skákanie za behu po chrbtoch koní bolo už naozaj „over-the-top“ (zahýbajúce náboje vo Wanted boli aspoň v rámci filmu akceptovateľné, tu pôsobí ignorovanie fyziky a gravitácie naozaj podivne). Za zmienku stoja možno dve akčné scény – hlavne posledná 10 minútová vlaková naháňačka, ktorej k efektívnosti dopomáhajú hlavne slušné vizuálne efekty (aj keď záverečný súboj úhlavných nepriateľov je asi najkratší v rámci kinematografie, cca. 5 sekúnd) a niekoľko digitálnych masových panoramatických záberov z boja „Sever proti Juhu“ (čo je však nie je akcia, na ktorú by sa film akokoľvek zameriaval). Scenár a dokonca ani herci nie sú pritom najhorší. Menej známy Benjamin Walker bol dobrá kastingová voľba, len mu bohužiaľ nikto nepovedal vo filme s akým názvom hrá. Opäť chýba odľahčenie, a všetci sa tvária ako keby točili biografiu skutočných udalosti. Dokonca aj rating „R“ je zbytočný – z dvoch deci naskrz digitálnej krvi sa dnes už neurobí nevoľno ani novorodencovi. Nakoniec tak vlastne nie je jasné, komu je film určený. Na „guilty pleasure“ je takmer nemožné vypnúť mozgové bunky a nebrať to vážne, na to sa film opiera až priveľmi o reálne historické fakty a tvári príliš vážne bez štipky nadhľadu, bohužiaľ všetci ostatní „mimo-blockbusteroví/nie-mainstremaoví“ diváci určite nebudú mať záujem o film s takýmto názvom. Koho tým chceli tvorcovia vlastne zaujať je tým pádom otázne. Chýba povznesenie sa nad témou, dravejšia akcia, väčšia surovosť, ktorú si námet priam žiada. Nad vodou to drží len celkom slušný (aj keď neúčinný) vizuál, solídni herci a nie až tak úplne hlúpy scenár. Inak však veľká slabota a ďakujem sám sebe, že som na to svojho času nešiel do kina, ako som po celkom štýlo-ladených traileroch zamýšľal. CELKOVO: 2,5*

Aké to je byť v budúcnosti slobodnou matkou – samoživiteľkou a stratiť lukratívne zamestnanie? A čo ste ochotný urobiť preto aby ste zabezpečili dôstojný život svojmu potomkovi? Prvá hodina filmu rieši viac menej iba to, druhá sa zameriava na kozmetickú procedúru budúcnosti, keď je vedomie z vášho „starého“ tela prenesené do mladšieho človeka, má to však jeden veľký háčik ... Pomerne zaujímavá dráma z budúcnosti o obetavej matke so sympatickou hlavnou hrdinkou, ktorá však dramaticky nijako výrazne nezintenzívňuje dianie, emotívne zasiahne iba jeden krát pri záverečnom zvrate, samotný svet a jeho fungovanie vôbec nepredstaví, filozofické otázky pokladá iba veľmi pozvoľne aj to iba v pár minútach v poslednom dejstve a myšlienkovo je vlastne identická s ostatnými podobnými drámami odohrávajúcich sa v súčasnosti. V rukách tak ostane iba pomerne obyčajná dráma, akurát na daný žáner zasadená netradične do sci-fi veľkomesta. Ako taká netrypická dramatická jednohubka však neškodné. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Nuž, ako pohľad na život Rómov a Rumunov v Rumunsku v 19. storočí asi veľmi autentické. No ja nie som študentom rumunského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, takže mňa tento čiernobiely kvázi western od prvej minúty tak ubíjal svojou nezáživnosťou, že skutočne nemôžem vyššie hodnotenie. Ani akokoľvek vtipné, ani dramatické, ani napínavé, navyše zobrazujúce kultúru a zvyky, ktoré mi sú maximálne cudzie. Navyše bez akéhokoľvek príbehu, iba sled scénok zobrazujúcich život v danom období alebo pomalých jázd na koni. Pár záberov krajiny síce fajn, ale úprimne som myslel, že pri tom filme každou minútou asi umriem.

Marvel síce v kinách boduje, no v televízii to zatiaľ je len druhá liga. Po sklamaní z nezáživných Agents of S.H.I.E.L.D. by som čakal, že pri ďalšom pokuse preraziť v televízii si dajú viac záležať, no veľkú zmenu nebadať. Agentka Carterová je síce o úroveň lepšia ako nudní Agenti, to musím priznať, no stále nijako výrazne nevybočuje z priemeru. Je to opäť zamerané výhradne na násťročné publikum (čiže dosť prepálené) a vo výsledku len taká prvoplánová hra, ktorá prepojí seriál s prvým Kapitánom America (zábery z filmu vyslovene potešia), ale to je všetko. Má to slušnú dobovú atmosféru a aj humor funguje výraznejšie ako v Agentoch, keďže Carterová hláškuje, síce silene, ale takmer non-stop, no inak to je rovnako naivné, jednoduché ako Agenti, chýba akýkoľvek wow moment alebo pútavý príbeh - chytanie ďalšieho záporáka síce môže fungovať v hodinu a pol dlhom letnom blockbusteri, avšak nie v cca osem hodinovom seriály! Keď to zhrniem tak: slušná retro štylizácia, štandardná akcia, obstojný humor, sympatická Peggy, nezaujímavá zápletka, dej bez napätia, chabé CGI a celkovo je z toho len obyčajný seriál. Po úvodnej dvojepizódke nemá problém udeliť 3* (6/10; hlavne za tú Peg), ale ani absolútne žiaden dôvod sledovať ďalej. Mám totiž dojem, že po plných ôsmych epizódach by som musel hodnotenie znížiť. Kto chce okúsiť Agentku Carterovú pokojne mu stačí aj slušný pár minútový Marvel One-Shot kraťas z roku 2013, než zabíjať dlhé hodiny u rutinného seriálu.

Po pilote sa nemôžem ubrániť mierne sklamaným pocitom. Bola to síce moja najočakávanejšia seriálová novinka, ale tam kde ma ostatné seriály pilotným dielom navnadia na celú sériu ma Strain nechal pomerne chladným. del Torov rukopis je síce jasne čitateľný, ale prvý diel nepredviedol nič ohromujúce. V prvej polovici sa dej zbytočne sústredil na postavu virológa (scéna pri psychologičke bola doslovne otravná) a neustále odbiehal od napínavých udalostí z letiska až ma to iritovalo. V tej druhej sa zase nešťastne sústredil na „digitálneho bubáka“ zo sarkofágu, ktorý mi neprišiel nijako hrozivý. Príbeh bol predvídateľný, ale má niečo do seba a je aj dostatočne originálny, takže som v podstate zvedavý ako sa budú udalosti vyvíjať ďalej, avšak The Strain na mňa zatiaľ pôsobí skôr ako také B-éčko. Ako horor to na mňa veľmi nefungovalo a ako dráma už vôbec nie, keďže o postavy som sa zatiaľ veľmi nezaujímal. Potenciál tu je síce obrovský, ale pilot má zatiaľ nepresvedčil o tom, že ho del Toro akokoľvek využil. Komentár síce môže vyznieť dosť kriticky, ale ono to zlé v podstate nebolo a viacero scén (hlavne z lietadla a objasňovanie záhady) pútalo pozornosť. Len som asi čakal priveľa a dostal som skôr len taký lepší priemer. Zatiaľ za 3* (6/10), ale toto určite nebude konečný verdikt nakoľko ako dopadne celé séria si v tomto prípade netrúfam ani v najmenšom odhadnúť. Ono sa to totiž môže rovnako zmeniť na zbytočnú kvázi hororovú telenovelu, ale aj na dostatočne napínavú a originálnu jazdu. / EDIT: tak nie, takto teda nie! Jeden z najočakávanejších seriálov tohto roku sa zatiaľ po 7. epizódach pretavil do skôr do tej telenovely ako do hororu. Z 45 minút minút sa totiž v seriály 40 minút riešia nepodstatné odbočky, rozpráva o ničom, príbeh nikam ďalej neposúva a 5 minút jej tých pár hororových scén s upírmi. To by možno nevadilo, keby ten príbeh o niečom bol, ale zatiaľ to bohužiaľ skĺza do konceptu = máme 200 nakazených z lietadla a musíme ich všetkých usmrtiť. Bodka. Bez napätia, bez strachu, bez prekvapenia, bez nápadu. Navyše takto nastolenou cestou sa dá pokračovať aj šesť sezón a umelo to naťahovať. Sorry, Guillermo, od teba som čakal rozhodne viac. Veľmi zvažujem, či pozerať ďalej, lebo pochybujem, že do konca sezóny sa niečo zmení. / SEASON 1 = 3* (6/10)

Príbeh Cormaca McCarthyho (No Country for Old Men) natočený režisérkou rukou Terrenca Malicka v Texase 70. rokov. Jednoduchá, pomerne priamočiara, ale o to emotívnejšia love story jemne zmiešaná s kriminálnou drámou. Pomalé tempo; úchvatný vizuál, ktorý si vystačí len s prekrásnymi zábermi prírody zaliatej slnkom; famózny hudobný sláčikový doprovod dokresľujúci pocit melanchólie; prvotriedni ústrední herci: čoraz výraznejší Casey Affleck, vynikajúca Rooney Mara (o nej budeme v budúcnosti ešte veľa počuť!), výborný Ben Foster s pomerne zanedbaným výzorom, vsádzajúci na utlmené, nesilené herectvo. To všetko dopomáha k priam hypnotickej atmosfére. Minimálne celú prvú hodinu som bol priam ponorený do diania a film ma usvedčil v tom, že v jednoduchosti je jeho krása, ktorá ho robí výnimočným. Bohužiaľ, vytriezvenie z atmosféry nastáva v prípade, keď ani po hodine neponúkne žiadnu esenciu navyše. Zvolenou výstavbou deja totiž neponúka žiaden „climax“ moment, takže mu v druhej polovici (resp. v záverečných 30. minútach) chýba ťah na bránku, vďaka ktorému by príbeh pôsobil osudovejšie a vyplavil na povrch silné emócie. Chcel som dať tú štvrtú hviezdu, veľmi chcel ... avšak nemôžem. Ako celok totiž film v závere nefunguje, čo zamrzí o to viac, že potenciál tam bol neskutočný. V jednotlivostiach je však výborný. Režisér David Lowery je rozhodne talent, takže verím, že sa v budúcnosti ešte prevedie. CELKOVO: 3,5*

Čakal som od toho iba jednu z ďalších typických presladených amerických romantických komédií a nakoniec veľmi príjemná oddychovka, ktorá nikdy nepadne do prílišnej trápnosti čo sa týka vtipu (aj keď Rebel Wilson nemusí byť každému pochuti, keďže zase hrá to isté čo vo všetkých filmoch), ani nikdy nie je tak presladená, aby začala otravovať. Vo výsledku tak príjemne strávených cca 100 minút so sympatickými postavami, ktorých príbehové línie sa neodvíjajú presne podľa očakávanej škatuľky z každej romantickej komédie, kde postava musí zákonite ostať s tým koho stretne na začiatku a podobne. Práve naopak. Celkom rád by som How To Be Single dal rád aj vyššie hodnotenie, pretože to čím ten film chce byť sa mu darí s ľahkosťou. Akurát tým pádom v závere pôsobí trochu prázdne, pretože všetky tie jednotlivé príbehové línie, ktoré nejdú úplne v tých najstereotypnejších šľapajach, vyšumia v závere trochu do prázdna a množstvo postáv sa ukáže pre samotnú story dosť irelevantných. Každopádne sympatická Dakota Johnson, sexi Allison Brie, vtipná Rebel Wilson a poučná Leslie Mann sú na tie necelé dve hodinky veľmi prívetivou spoločnosťou, z ktorej rečí určite hlava nerozbolí. CELKOVO: 3* (6/10)

Nineteen Eighty-Four meets Giver. Futuristická sci-fi romanca zo sveta, v ktorom sú zakázané emócie. Sveta takmer ako z pera Georga Orwella a jeho 1984. Sveta čistého, technologicky vyspelého, avšak chladného. A presne taký chladný ako svet v ktorom sa odohráva je samotný film. Drake Doremus ma za sebou síce skvelú vzťahovku Breathe In, ktorá taktiež stavala na vzťahu dvoch postáv, no niečo podobné sa mu vo futuristických kulisách nedarí zopakovať. Vizuálne je film veľmi zaujímavý, so skvetou hudbou, kamerou a prostredím. Točilo sa prevažne v Japonsku, ktorého prostredie samé o sebe vyzerá dostatočne sci-fi bez toho, aby film musel používať CGI efekty, ale aj toto snehobiele prostredie sa postupne opozerá, Doremus nijako nerozvíja jeho pravidlá a sústredí sa iba na vzťah dvoch hlavých postáv. Darí sa mu síce budovať melancholickú atmosféru, ale inak nič iné nepredvedie. Filmu chýba spád, akýkoľvek zvrat a postupne sa rovnako ako jeho svet opozerajú aj postavy. Technicky mu síce nie je čo vytknúť, ale po polhodine už iba monotónne smeruje k záveru. Film síce ničím neurazí, ale ani absolútne ničím nezaujme. A čo je najpodstatnejšie chýbajú mu emócie, na ktorých by chcel stavať. Navyše medzi ústrednou dvojicou nefunguje takmer žiadna chémia. Nicholas Hoult hrá štandardne dobre a má aj dostatočnú charizmu, ale jeho protistrana v podobe Kristen Stewart je nevýrazná, herecky nijaká, jednoducho nezaujímavá. A to sa v takom prípade ťažko buduje vzťahovka o dvoch postavách. Záver tak vyústi do prázdna. CELKOVO: 2,5* (5/10)