Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi

Recenzie (81)

plagát

Bedári (2019) 

Vrchol novej francúzskej kinematografie. Sociálna dráma o policajnej brutalite a živote v zlej štvrti Montfermeilu popretkávaná biblickou symbolikou. Skvelá gradácia, ktorá príbeh vedie k neodvratnému smutnému koncu.

plagát

Scény z manželského života (1973) 

Uznávam Bergmanove kvality, ktoré potvrdil nespočetným množstvom skvelých filmov. Technicky sú aj Scény z manželského života skvostom, ktorému neškodí ani divácky náročná stopáž. Nevedela som sa však stotožniť s dejom, opisom vzťahovej dynamiky a scénou násilia, ktorú vystrieda láskyplné stretnutie hlavných protagonistov po rokoch. V prvej polovici dáva konanie Marianne zmysel, no akonáhle prechádza procesom emancipácie, je jej nekonečné zbližovanie a odpúšťanie nezmyselné a nepríjemne dráždivé. Na druhej strane, konečne koná ako slobodná žena bez morálnych záväzkov a premenou prechádza aj jej bývalý manžel. Rozporuplný film hodný reprízy a ďalšieho uvažovania o rodinných rolách a rodových stereotypoch.

plagát

Zašívárna (2016) (seriál) 

Uletený a pomerne vtipný seriál s ideálnou minutážou. Phoebe Waller-Bridge mi však viac sedí v polohe, ktorú ukázala vo Fleabag, kde jej úloha (rovnako ako u ostatných postáv) viac zodpovedala bežnému životu a svojmu veku.

plagát

Ingrid Bergmanová - zpověď (2015) 

Dokument natočený s neuveriteľným citom, v pokojnom tempe a s fascinujúcou úprimnosťou. Dokonalý soundtrack. Je neuveriteľné, že v rodinnom archíve Ingrid Bergman sú zábery aj z obdobia jej detstva (bavíme sa o začiatku dvadsiateho storočia). To len potvrdzuje, že táto žena sa narodila pre to, aby žila na plátne. Ingrid je dobrý príklad toho, že ženu nedeterminuje a nedefinuje len materstvo. To, že si razila svoju vlastnú vlastnú cestu od dvadsiatych rokoch minulého storočia, je obdivuhodné. Mimoriadny zážitok.

plagát

American Crime Story - Versace (2018) (séria) 

Vydarený seriál, ktorý vlastne nie je až tak o Versacem, ale o narcisizme, homofóbii, imigrácii a domácom násilí. Tvorcom a tvorkyniam sa podaril parádny casting: taký Ricky Martin je fakt nečakaná voľba. Seriál je veľmi osobný, dáva bohatý priestor viacerým postavám, vďaka čomu cítite ich nenávisť, smútok a krivdu ako na vlastnej koži. Nestráca tempo, skôr naopak. Je to jazda, ktorá Vás pripúta ku gauču od začiatku až do konca.

plagát

Lov (2020) 

Tak toto nevyšlo. Od plytkého deja, cez ploché postavy až po unavené finále. Scenár pritom ponúkal toľko možností spraviť z toho dychberúcu distopiu. Hlavná hrdinka sa snaží tváriť ako drsno-vtipná cynička, no napr. taká Villanelle z Killing Eve je v tomto žánri úplne iná liga. Najvyššie hodnotím asi najdlhšiu čisto ženskú bojovú scénu, akú som mala možnosť vo filme vzhliadnuť.

plagát

Maudie (2016) 

Príjemný film o u nás málo známej predstaviteľke kanadského výtvarného umenia. Natočené s chuťou, no aj s veľkou dávkou idealizácie, čo je hlavným mínusom tohto filmu. Čo ma vyslovene rušilo je podtext domáceho násilia, ktorý je po celý čas nereflektovaný a zľahčovaný rozprávkovým opisom. Dejová línia s dcérou je rovnako podaná spôsobom, ktorý má vykresliť hlavnú hrdinku v dobrom svetle. Skutočné okolnosti však oveľa vernejšie dokumentujú životnú drámu a dilemy Maud Lewis. Takýto príbeh by si vyžadoval viac odvahy a autenticity.

plagát

V záři reflektorů (2020) 

Vydarený dokument Netflixu o transkomunite v Amerike, ktorý sa opiera o odkazy na jej filmové zobrazenia. Ukazuje sa, že cisrodovému publiku zostáva skryté množstvo symbolov, ktoré odzrkadľujú formovanie transkomunity. Napokon, komu by napadlo hľadať ich vo filmoch ako Ace Ventura, Mlčanie Jahniat, či Psycho?

plagát

Bludné kruhy (2020) (seriál) 

Silná rodinná sága vystavaná na malom priestore, ktorá stojí na úžasných hereckých výkonoch na čele s Markom Ruffalom. Premyslené, surové a citlivé. Spôsob, akým sa tvorcom podarilo včleniť taliansku linku do deja, si vyžaduje pochvalu. Tento seriál sa tak výrazne odlišuje od súčasnej produkcie, že ho považujem za malý zázrak.

plagát

Joan Didion: The Center Will Not Hold (2017) 

Citlivý dokument o jednej z najzaujímavejších spisovateliek a scenáristiek v Amerike. Joan Didion mala v čase natáčania niečo po osemdesiatke. Jej krehká telesná schránka kontrastuje so silným hlbokým hlasom, ktorým spomína nielen na detstvo, ale aj na svoj intelektuálny vývoj a bolestivé epizódy zo súkromia. To, že sa o natáčanie postaral jej rodinný príslušník, je na jednej strane obohacujúce, no zároveň to dokument limituje. Niektoré témy vyznievajú ako tabu, o ktorom sa jednoducho nediskutuje a to je škoda. Po vzhliadnutí mám však potrebu okamžite siahnuť po hociktorej z kníh tejto tajomnej a mimoriadne hĺbavej ženy.