Maura

Kvalita tohto filmu spočíva v tom, že ponúka práve to, čo by od neho nik nečakal. Kam sa podela dunivá sakrálna hudba, dokumentárny štýl a krutá a trestajúca príroda? Po polhodine je jasné, že Herzog nám servíruje kvalitné a príjemné dobrodružstvo, ktorým sa treba nechať unášať. Nechýba mu optimizmus, nádej, nadhľad a pocit súznenia prírody a človeka. Veľké príbehy silného ľudského odhodlania a vzdoru Herzog neprestane hľadať asi nikdy.

Ťažká atmosféra, všadeprítomné dusno a jeden cestovateľ zdevastovanou krajinou. Úvodná a záverečná scéna berú dych a to čo sa odohráva uprostred je pomaly plynúce a stupňujúce sa šialenstvo. Mentálna a fyzická deviácia, čakanie na Mesiáša, blčiace okná a hučiace more. Jedna z najlepších filmových verzií postapokalypsy. Nutkanie vidieť to znova.

Possession nie je len príbehom rozvratu jedného páru. Zulawski si zámerne vyberá chladné ulice a apartmány západného Berlína. Od prvej chvíle tak narába s atmosférou politického útlaku, strachu a odcudzenia: ostnatý drôt, nápisy na stenách, ozbrojená stráž, neustále sledované okná bytu, v ktorom dvojica býva. Ani domov, súkromný priestor, nie je od vonkajšieho zla uchránený. Adjani zahalená do svojej tmavomodrej rovnošaty guvernantky z devätnásteho storočia odmieta zotrvať v úlohe vzornej matky a manželky. Zároveň sa zrieka komfortu, ktorý jej ako dobre zabezpečenej manželke z dobre situovanej rodiny prináleží a odchádza do opusteného starého bytu v inej časti mesta. Spútaná túžba a vynútená poslušnosť ústia do oslobodenej sexuality a nymfománie, kde sa obcovanie s monštrom stáva zdrojom extázy. Ocitá sa mimo reality a na prechádzke peklom nachádza svojho boha. V predošlom svete plnom príkazov a zákazov bola sama. Do tohto druhého ju jej muž nasleduje. Ak spolu nemohli žiť v láske, možno sa im to podarí v šialenstve...

Ponuka sa porovnanie s Coppolovou Apokalypsou. Ten vsak peklo nechava okazalo blcat rovno na povrchu, cez obrazy vojnoveho sialenstva. Herzogovo sialenstvo sa odkryva postupne, viac dekadentne a meni sa na hnev biblickych rozmerov. Ten vyviera z pohladu jedneho muza - Klausa Kinskeho.

Zatial co The Wire priniesol viacvrstvovy pohlad na drogy a institucionalnu korupciu, The Corner si vystaci s komornou dramou priamo z ulice. K tomu pridal zaver, ktory priklincuje k stolicke. Funguje to.

Surové, protivné a pravdivé. Odsúdenosť k životu na hrane je v kombinácii so vzdorovitosťou a pragmatizmom hlavnej hrdinky paralyzujúca.

Minimalistická, skľučujúca, klaustrofobická reflexia rakúskej stigmy. Šokujúca normálnosť a každodennosť patologickej osobnosti zalieza hlboko pod kožu.

Najkoncentrovanejšia ukážka vojnového šialenstva.

Óda na banálnosť a trápnosť každodennosti. Veľký film o malých veciach.

Spočiatku príjemne sa rozbiehajúca dráma, v ktorej sa Jolie ukazuje vo svojej životnej forme. Neskôr, asi v polovici, začína film prekvapivo siahať do skladu s klasickým americkým brakovým klišé a útočiť na city diváka. Navyše neznášam, keď sa film nesie v duchu nejakej životnej múdrosti, v tomto prípade posolstva z úst malého chlapca ("Ak boj začneš, vždy ho dobojuj..."). Film potom deformuje pretlak pátosu. Herecké výkony sú skvelé, uveriteľné, hudba celkom príjemná, stopáž však pridlhá (zbytočná posledná polhodina). Silný film, silný príbeh, škoda, že spracovanie je slabšie.