JohnnyD

I keď prvá polovica bola veľmi príjemná a dobre som sa bavil (resp. cítil som sa dobre), v druhej sa to začína "zahusťovať" a skôr ako nejaká akcia z toho vychádzajú nudné keci a zbytočná serióznosť. Ale vo filme bolo pár dobrých vtipov, príjemná atmosféra americkej divočiny a ešte viac divej rieky. Celkovo príjemné sledovanie a preto, že som to pozeral v sobotu ráno, dáva 60% - do takého vysielacieho času sa to hodí. Príjemná (a priemerná) oddychovka - raz myslím, že stači :)

A tu sa to začalo! Po znesiteľnej a príjemne béčkovitej jednotke prichádza to, čo preslávilo celú sériu: NUDA! Dejom by som ten pašvil, ktorého účelom bolo iba dostať nejaké postavy do filmu, nenazval. Celý film zaberajú nudné keci a občas nejaká ta vražda - tie sú sem tam (nechcene) vtipné - viď. vražda domom (!!!) alebo z poľa lietajúce kukuričné klasy zabíjajúce ľudí. Hlavný hajzel je úplný dement a spolu s jeho partiou sú na smiech. Najhorší je ten "mystický" koniec - z toho som dlho rehotal. Absolútne bez atmosféry.

Film by sa dal rozdeliť na dve polovice - prvá v USA je kriminálka a druhá v Tibete je fantasy. Väčšie očakávania som mal od tej prvej, ale paradoxne lepší je ostatok (je aspoň trochu vtipná). Murphyho hlášky nefungujú (takmer nie sú), ukecanosť je obmedzená a jediné, čo môže film pozdvihnúť je fajn hudba. Klasický synth soundtrack 80's. PS: umučiť toho, komu prišiel ako dobrý nápad nechať Hassona dabovať Murphyho!!! Topoľský forever!

Prekombinované ale tuctové, brutálne ale nie veľmi vtipné, dobrá zábava, ale mohlo to byť oveľa lepšie. Každopádne Mary Elizabeth Winstead je na zožranie.

Ktosi "múdry" raz povedal (tron :)), že komédie Whoopi Goldberg mali svoju úroveň, ale neboli bohvieako vtipné. A musím súhlasiť - veď si aj vezmime tento film - nebyť Dansona a Smitha, nebolo by sa na čom smiať. Whoopi nie je bohvieako dobrá komička a spolieha sa len na (zriedka) dobrý scenár a podporu veďľajších postáv. Made in America sa opiera hlavne o to druhé plus o pohodovú atmosféru komédií zo začiatku 90s (ono viete - v 80s boli komédie vtipné a pohodové, na začiatku 90s boli už len pohodové a teraz ...). S filmom som spokojný, pár krát som sa zasmial, cítil som sa fajn a film môžem odporučiť na sobotné popoludnie, či letné piatkové dopoludnie - inak žiadna sláva. Viac menej priemer (i keď u Whoopi sme sa dočkali aj horčích kúskov).

Bol to dosť čudný film. Nemastná, neslaná dráma s prvkami komédie s troškou romantiky - toť zhrnuté do jednej vety. Filmu by pomohlo, ak by sa odohrával 20 rokov dozadu, keď by boli hlavný predstavitelia deti/teenegeri. Totiž pri takomto filme by sa dala ospravedlniť určitá rezerva v dialógoch, ale tu sa utápajú v tuctovosti a nezaujímavosti. Tempo je pomalé a veľkú časť filmu tvoria flashbacky. Nakoniec, keď sa všetky vzťahy urovnali, nepociťoval som žiadny pocity - ostal som chladný a unudený. Za zmienku stojí azda iba skvostná malá rola Sama Raimiho ako (podľa všetkého) mentálne retardovaného posluhovača. Osobne mám úchylku pre campové filmy (Friday the 13th, Sleepaway Camp, ale aj mnohé komédie), ale toto ma nevzalo. Každú chvíľu som čakal nejakú vraždu a že sa to zmení v slasher ;)

Sly tu podáva svoj životný komediálny výkon. Scenár je plný premyslených running gagov a skvelých dialógov a ťaží najmä zo skvelých hercov s výborným timingom (napríklad Marisa Tomei, Kurtwood Smith, Tim Curry, či mini cameo Kirka Douglasa).

"Sex, drugs and rock'n'roll!" Mladý novinár blúdi po hotely. Všade sú muzikanti a fanušíkovia (napr. Vic, hard-core-led-zep-fan), z každej strany znie nejaká hudba. Mladík sa zastaví pri jedných dverách. Vnútri sedí mladý muzikant s gitarou a so svojou priateľkou si spievajú. Sú to asi 3 sekundy, niekto odtiahne mladíka, ten sa však vráti - pieseň znie stále. Ďalšie 2 sekundy, odchádza. Spou asi 5 sekúnd, pre ktoré som pozeral tento skvost. Tým muzikantom bol môj obľúbenec, prehliadaný Pete Droge a tou dievčinou bola jeho priateľka Elaine Summers. A tá pieseň bola akustická verzia Small Time Blues, jednej z najkrajších piesní, aké som počul. Som maximálne spokojný a uvoľnený, môžem si kľudne užiť film - čo som chcel vidieť, videl som. K tejto scéne pre to málo hardcore fanov Petea Droge sa toho pridalo fakt veľa, FAKT veľa dobrého! Hlavne je tu vystihnutá skvelá atmosféra ranných 70s plných skvelej rockovej hudby + záverečných 60s nadýchané krásou pesničkárstva (dúfam, že Crowe raz nakrúti film o hippies). Krásne rozhovory o kapelách (LedZep, Bowie, Sabbath, The Doors ...) a skvelá výprava (+ HUDBA!) robia tento film nezabudnuteľným. K tomu si prirátajte úžasných hercov - hlavne sexi Kate Hudson a brilantného Philipa Seymoura Hoffmana. Film je venovaný ľuďom, ktorý milujú rockovú hudbu 70s, tí to ocenia najviac. Ten kto je len konzument rádií a filmov, asi nepochopí, čo prežíva niekto pri sledovaní tohoto filmu. Nepochopí naplno, čo chcel Cameron Crowe docieliť, aké pocity chcel vyvolať, keď kapela zapredala svoju dušu peniazom. "Rock'n'roll is dyin'!" Je to taký malý film pre nás, rockových fanúšikov. Nechcem povedať, že ostatní sa pri ňom nezabavia, ale určite nie tak ako MY. Ak by bol jeden film, ktorý by som mal prežiť - bol by to asi Almost Famous.

Počiatočnú klaustrofobickú atmosféru neskôr bohužiaľ vystriedala akčná hororová zbesilosť, no film si udržal dostatočnú úroveň zábavy v podstate do konca. Osobitne oceňujem skvelé gore ("oprava" zlomenej kosti nemá chybu) a masky (masky, žiadne efekty!). Krásne jednoduchá zápletka rozpracovaná do zábavného popcornového hororu - ako v zlatých osemdesiatych rokoch.

Jednotka sa mi nepáčila - stupídna, detská, nelogická a strašne zastaralá. Preto som k dvojke pristupoval s rezervou. A som spokojný! Lex Luthor - stále je zle vystihnutý a je to komická figúrka, lenže občas má aj svetlé moment. Najviac ma potešilo, že ustúpila skratkovitosť a trápna smiešnosť prvého dielu. Už nepôsobí ani zastaralo. Príjemná bola aj psychológia postáv a preto mi je ľúto poslednej scény, ktorá skazí celý dojem z postáv filmu. Herci sú veľmi dobrí - hlavne Reeve a Margot Kidder. Medzi nimi to neskutočne iskrí a chémia pôsobí tak ako má. Akcia je veľmi dobrá - hlavne záverečný súboj v uliciach Metropolisu. Hudba je dobrá a potešil ma aj INTELIGENTNÝ humor (narozdiel od trápnosti jednotky). Záporáci sú skvelí, ale škoda pár nelogických vecí, čo sa do filmu prepašovali (napr. prečo majú aj také schopnosti, čo Superman nemá aj napriek tomu, že sú rovnakí?).