JohnnyD

8/10 Druhý diel škriatkovskej ságy o malom zelenom írskom bastardovi je veľmi vydarený. Povedal by som, že dokonca aj prekonáva prvý diel. Hlavne sú tu už konečne brilantné až fantazíjne vraždy. Warwick Davis je stále božský a rolu si užíva ešte viac ako v prvej časti. Ostatní herci nestoja za reč. Réžia je príjemná a hudba zaujímavá. Hlavný zápor je dej, ktorý ignoruje koniec a vlastne aj existenciu jednotky, čo je pre sériu príznačné (žiadne nadväzovanie dielov na seba nečakajte). Venované fanúšikom mierne trashovej hororovo komediálnej zábavy. PS: sériu Leprechaunov berte tak - béčko to je husté, ale určite to nie je brak. PS: môj rebríček ságy L6, L3, L2, L1, L5, L4

7/10 Tento film započal jednu skvelú hororovo komediálnu sériu. Už samotný prvý diel jasne ukázal, že o čom to bude a že to bude stáť za to. Autorom filmu je expert na komediálne béčka - Mark Jones (Rumpelskiltskin). Dej je síce plný klišé (čo vadí hlavne na konci v bezvýchodiskovej pasáži, keď je nám jasné, že Leprechaun nezabije žiadnu z hlavných postáv a mizne všetko napätie). Ale WARWICK DAVIS!!! Ten chlapík je absolútne cool. Svoju životnú rolu si užíva a je úplne bezkonkurenčne najlepším malým hercom všetkých čias. Zábava zaručená. PS: môj rebríček ságy L6, L3, L2, L1, L5, L4

Ťažko hodnotiť, je to niekde na rozmedzí medzi 40 a 60. Taký milý nenáročný malý film. Ak máte radi atmosféru južanského malomesta zo začiatku 20. storočia (ako ja), tak sa určite nudiť nebudete. V konečnom dôsledku nudiť by sa nemal asi nikto, ale zase film vám z hlavy čoskoro vyprchá. Jednorázovka.

Film síce ignoruje rádobyposolstvo jednotky a dvojky, ale na druhej strane sa naplno oddáva videohernému ladeniu. A je to lepšie ako dvojka. Klišé tu je, dej je neoriginálny a skôr to pôsobí ako diel seriálu, ale film je zábavný a nie je tam prakticky 5 minút, čo by nejaký dinosaurus nechcel niekoho zožrať. Navyše konečne je tu naplno využitý hororový potenciál a tak má film trochu drsnejšiu atmosféru. Neoriginálne, ale zábavne. Raz za čas nezaškodí.

Famózny film ignorujúci klišé, ktorý vôbec nenudí. Brilantné herecké výkony a bravúrne postavy dodávajú tomuto excelentnému a originálnemu príbehu šmrnc. Príbeh koňa ako nebol načrtnutý nikdy. Plný emócií a napätia ... no dobre, dobre - a teraz seriózne. Moje znalosti o koňoch sa obmedzujú na pojmy: kôň, stajňa, dostihy, džokej a disk-džokej. Kone idú totálne mimo mňa a vtedy keď chcel režisér vyvolať pocity nadšenia z koňa, ja som iba znudene čumel na TV. Vtedy keď na obrazovke prebehol famózny kôň, pre mňa to bol iba kôň. Kiežby len to! Seabiscuit je oscarovka - a to čo si pod tým predstavíte vy, je len na vás. Pre mňa je to film podľa obohraných klišé a plný sentimentu pre 80 ročných akademikov. Kde už v úvode je jasné, ako sa to skončí a záverečný famózny beh dvoch kripľov (koňa a džokeja) u mňa vyznel smiešne. Absolútna impotencia vyvolať nejaké pocity - dostihy neboli vôbec napínavé. Jediná inovácia je asi tak charakter postáv. Bežne tam býva zlý majiteľ koňa, zlý súper-najlepší džokej. Tu je to inak - všetci sú strašne idealizovaní. Ach jaj - ďalší sentimentálny oscarový blábol, na ktorý sa síce dá pozerať, ale druhých 141 minút života mu už asi neobetujem.

Superman Returns sa rozhodol inovovať na tých najnevhodnejších miestach. Lois už nie je tá Lois, čo bývala. Jej charakter je otočený o 180°. Rovnako aj jej dieťa, manžel a záverečná "pointa" kazia, čo sa dá. A príbeh detto. Celý ten blábol okolo kryštálov pôsobí skôr ako pilot k seriálu. Navyše je to naťahované do neskutočnej dĺžky. Efekty boli umelé a zbytočné. Kľudne to mohlo mať o 100 miliónov menší rozpočet. Herci sa ale podarili. Hlavne Brandon Routh a Kevin Spacey, ktorý sa konečne o krôčik priblížil tomu Lexovi, aký má byť. Bohužiaľ film sa odkazuje na Donnera, tak Lex nie je uznávaný multimilionár, ale iba obyčajný zlodejíček. Ale Kevin je pekne diabolský.

Jednotku beriem. Nie je geniálna, ale Johnny je god a stačí to na 80. Dvojka mohla byť dokonalá. Skvelé efekty, kvalitný príbeh, prachy, prachy, Johnny, prachy ... Ale nie - nezmyselne dlhá stopáž kazí toho dosť. Nie žeby to bolo vyslovene nudné, ale na hodinky som sa pozeral často. Nakonci to už stráca aj napätie! A to ani nehovorím o katastrofalne debilnom konci, ktorý je len bohapustou reklamou na trojku. Áno, posledný záber potešil, ale celé vyznenie scény je zlé. A vadila mi ešte jedna vec - priveľká korektnosť. Nie žeby som chcel krvavé orgie, ale ak to porovnám s Jacksonovým Kongom, Piráti sú niekde inde. Na začiatku to vyzerá nádejne (vyďobnuté oko), ale potom to ide dole kopcom a pri scéne s kanibalmi Jack Sparrow nezabije ani jedného! A tak to ide počas celého filmu! Ale má to aj svoje klady ;) - hlavne skvelé efekty, výpravu, réžiu (svadba) a Johnnyho Deppa, ktorý nie je trápny, ale skvelý! :) Narozdiel od Blooma, ktorého Will Turner by už mohol chcípnuť.

S prehľadom najnudnejší a jeden z najhorších filmov Eddieho Murphyho, kde je vtipný akurát tak jeho povestný úsmev. Príbeh je tak strašne neoriginálny, že mi príde smiešne to označenie "nakrutené podľa Disneyho atrakcie", pri ktorej je asi napísané "postavené podľa tísícok filmov". Ono si ani neviem veľmi predstaviť nakrúcanie podľa nejakej "väčšej húsenkovej dráhy". Herci sú biedni a príbeh strašne predvídateľný. Poteší maximálne Eddieho úsmev, občas dobrá hudba a prijateľná réžia. PS: spievajúce hlavy vtipné neboli ani zďaleka

Komentár rozdelím na 3 časti: PRE ĽUDÍ, KTORÍ MAJÚ (VEĽMI) RADI BOBA DYLANA, ALE NIE SÚ HARD CORE ZARYTÝMI FANÚŠIKMI - Film je vyčerpávajúcou výpoveďou o prvých rokoch kariéry Boba Dylana - a tu je problém, osobne nemám rád dokumenty snímajúce kariéru tvorcu len v určité obdobie. Začína sa to v Dylanovom detstve a končí v roku 1966 pri albume Highway 61 Revisited. Je zábavné sledovať, ako "folkový fanúšikovia" reagujú na vo svojej dobe asi značne nepochopený geniálny album Highway 61 Revisited. Je fakt vtipné pozerať sa na naštvaných fanúšikov odchádzajúcich z koncertu k jednému z naj albumov vôbec. Zároveň vtipné boli aj raritné staré rozhovory s Dylanom - vtipný to človek. Na druhej strane najprínosnejšie sú monológy súčasného Dylana a jeho spomienky na kariéru, ale tých je pomenej. Nudné to nie je, i keď pasáž o prvom albume mohla byť skrátená. Spokojnosť, ale veľmi nedopovedané! PRE HARD CORE DIE HARD ULTRA BOB DYLAN FANS Pre vás to bude orgazmus, niet nad čím rozmýšľať. 201 minút o vašom idole - 5*. PRE ĽUDÍ KTORÝM NIČ ALEBO MÁLO HOVORÍ FOLK, RESP. BOB DYLAN/ PRE FANOV MARTINA SCORSESEHO - nepozerajte to, je to pre Vás strata času. 201 minút sa budete nudiť pri pohľade na kariéru niekoho, kto vám nič nehovorí a už vôbec to nie je nakrútené tak, aby aj debil vedel, o čo ide. Scorsese počíta so znalosťami Dylanovej tvorby - aspoň minimálnymi. PS: Ja sa radím k prvej skupine ľudí - preto 4*. It takes a lot to laugh, it takes a train to cry

Úbohá komédia robiaca hanbu komédiam zlatej generácie 80s. Na to, že sa v jednom filme stretli Dan Aykroyd, Chevy Chase a Randy Quaid to dopadlo katastrofálne. Kým jednotka bola ešte pozerateľná, tento paškvil už vôbec. Vrchol trápnosti je hlavná postava, dobrácky boháč, čo do trápnosti prekonávajúci Rodneyho Dangerfielda z jednotky. Inak okrem názvu a asi dvoch postáv tento film nemá nič spoločné s jednotkou. Ako sa nad tým tak zamýšľam - obaja Caddyshackovia robia veľkú hanbu Chaseovi a spol. PS: Randy Quaid je výnimočne OTRASNÝ!