JohnnyD

Úspech Police Squad a v 80tych rokoch veľký fetiš pre 50te roky dozaista viedli k vzniku tohto filmu. Bohužiaľ výsledok je taký, že v konečnom dôsledku tu chýba tak špecifická absurdita ZAZ ako aj pohodová neviazanosť 80tych rokov. Navyše Tom Hanks hrá možno najhoršie napísanú postavu svojej kariéry (a to som videl väčšinu jeho filmov). Ak je nejaký rebríček najhorších buddy dvojíc, tak Joe Friday a Pep Streebek budú dozaista na popredných miestach.

Rodinná jednohubka s Lesliem Nielsenom a cameom Ala Yankovica.

Nudná rozprávková romantika bez väčších ambícií. Michael Caine si za Jaws 4 kúpil dom, ako tak sledujem filmografiu Jeana Rena, ten už musí vlastniť minimálne jednu dedinu.

Miesto regulérneho pokračovania (ktoré si otvorený koniec dvojky doslova žiadal) nasleduje americký semi remake... alebo skôr nudná recyklácia.

Z neoriginálneho námetu sa síce dalo vyťažiť viac, no aj tak je to príjemná zábava, najmä teda v porovnaní s americkým "pokračovaním".

Nevtipná kravina s plastelínovou Morgan Fairchild.

Hughesov pohľad do duše spratkov a flákačov. Oproti Breakfast Club, Sixteen Candles a Wierd Science to postráda nielen ten úžasný tmel medzi humorom a drámou, tak špecifický pre Hughesa, no postráda to aj samotnú drámu a humor a film je len mdlou jednodňovou jazdou Chicagom. Kult (a kultúrny dopad) Ferrisa Buellera je obrovský, no na rozdiel od ostatných klasík Johna Hughesa ide absolútne mimo mňa.

Problém Bridesmaids by som videl v nevyrovnanom scenári a prílišnej snahe kopírovať Apatowa (prepálená stopáž, dlhé pomalé scény, zmeny tempa filmu, veľké zvraty a zvoľnenie v predposlednom dejstve...). Chcelo to poriadne preškrtať, prestrihať a mohla to byť bomba. I keď film u mňa prekvapivo o niečo lepšie fungoval v dramatických častiach ako v komediálnych. No musím oceniť po dlhom čase kvalitnú fekálno-dáviacu scénu! Melissa McCarthy hrdo prevzala žezlo po Jeffovi Danielsovi.

Akoby si niekto uvedomil aké sentimentálne klišé je scenár a na poslednú chvíľu tam dopísal niekoľko scén, aby film budil dojem, že je to paródia na Glee, High School Musical... Nemôžem sa ubrániť porovnaniu so športovými filmami Willa Ferrella, ktoré fungujú presne na tomto princípe - na klišé a sentimente dohnanom do absurdna. Bohužiaľ bojím sa, že väčšina z neho bola v Pitch Perfect myslená vážne. Rebel Wilson je každopádne talent.

Vidíš, Bryan, takto sa majú točiť filmy! Už v prvých desiatich minútach je viac emócií a skvelých nápadov než vo všetkých štyroch filmoch predtým. Najlepšie to vidieť na postave Mystique. Mala síce veľký priestor v troch filmoch, no až Matthew Vaughn ju poňal inak ako len "mutantku, ktorá dokáže meniť výzor". Ten sa viac venuje príbehu a postavám ako nekonečným súbojom a výbuchom. A zo mňa spravil fanúšika. Jeho i X-Menov.