Danoboss

Jednoducho nie, aj cez peknú myšlienku filmu nedokážem prekusnúť fakt, že všetci študenti sú po lobotómii a ich chovanie je neuveriteľne nelogické.

Je mi ľúto, ale ten koniec bol tak zlý oproti zvyšku filmu, to posolstvo tak zbytočné, že nemôžem dať plný počet.

Nedá sa mi neporovnávať s THEM a bohužiaľ Tarantula odchádza z duelu porazená, pre skutočne hrozne debilnú zápletku a o ničom koniec. Poteší naopak ale krátka stopáž.

Prvá tretina filmu bola zaujímavá story o prvom zamilovaní a prvých sexuálnych zážitkoch mladého 15 ročného chlapca Michaela, ktorá sa odohráva v roku 1958. Napriek tomu, že kamera drvivú väčšinu času zaberala nahého Michaela z rôznych uhlov (skutočne každý efebofil si prišiel na svoje - bolo vidieť skutočne všetko), nemala hluché miesta. Druhá časť filmu nás zavedie do roku 1966 keď Michael, vôbec nezronený z toho, že vo svojich 23 rokoch vyzerá navlas rovnako ako v 15 tich študuje právo na univerzite a zistí, že jeho prvá láska je nacistická dozorkyňa. Táto časť nie je tak zábavná ako tá prvá, ale tiež sa celkom dala pozerať. Posledná časť filmu sa odohráva od roku 1976-1995, keď sa Michael (ktorý tentoraz už vyzerá diametrálne odlišne) rozhodne.... a to už by som spoileroval, ale prezradím, že to bola tá najnudnejšia tretina.

Film začal tak geniálne, že mal 5 hviezdičiek skoro istých, krásne gradovanie, čoraz vyhrotenejšie situácie a... a nič. Približne v tretine filmu sa ako keby vymenil režisér a film zvyšný čas len stagnoval a že sme nemohli byť svedkami toho, ako Erik konečne vypustí svoj hnev na tyranského otca (alebo aspoň na tých študentov), to Mikaelovi Håfströmovi nemôžem odpustiť.

Okrem seriálu Walker Texas ranger som nevidel tak do extrémov vyhnaný americký patriotizmus v tak očividnej dementnej podobe. Napriek tomu tam bol veľmi slušný herecký ansámbl, najmä Gary Oldman a Glen Close. Na to že to trvalo dve hodiny to celkom rýchlo ubehlo a vo filme neboli hluché miesta.

Avatar mi dosť pripomínal Red Bull, dlhú dobu som ho neochutnal, pretože som si myslel, že ide o nesmierne mužnú a zložitú záležitosť, preto ma dosť prekvapila jeho detská tutti fruti príchuť alias film už od 12 rokov vyššie. Na rozdiel od Red Bullu, mi ale Cameronov snímok chutil.

Jeden z tých filmov čo neurazí, ale rozhodne nepoteší, na ktorý o pár dní zabudnete že ste ho videli a ktorý bude už o pár rokov predstavenou víziou budúcnosti smiešny, pretože režisér do neho zakomponoval USB kľúče a podobne drobnosti, špecifické pre túto dobu. Dnes sa to zdá normálne, ale o 5 rokov to vyznie rovnako vtipne ako Nokie 3310 cez ktoré si v nemenovanom filme posielali DNA štruktúru. Na druhej strane, Jonathan Mostow sa asi ani nesnažil natočiť film, na ktorý si o 5 rokov niekto spomenie.

Dávno sa mi nestalo, že by som pri filme otváral ústa od údivu, ale scény, ktoré priniesol Harry Brown boli veľmi silnou kávou, neuveriteľne surové momenty, ktoré ale neboli surové vizuálnym prevedením, ale samotnou skutočnosťou, že my by sme sa v danej situácii takto vyhrotene nikdy nezachovali. Scény ako húlenie trávy cez hlaveň Lugeru vôbec nepotrebujú komentár. Podobnosť s Gran Torinom je očividná a takto skoro po pozretí si ani netrúfam povedať, ktorý snímok je lepší, britské prostredie na mňa ale pôsobilo o dosť autentickejšie.

Ak ide o film s námetom atentátu na Hitlera, tak toto bolo rozhodne lepšie ako Valkýra. Tá ale zas bola podľa skutočnej udalosti, tak nebolo asi možné toľko popustiť uzdu fantázii. Predstaviteľ Hitlera sa na neho bohužiaľ neuveriteľne nepodobal, čo mi trocha kazilo dojem s inak výborného filmu.