wampire23

Takashi Miike ukázal, že to v žánri hororu naozaj vie. Jeho osobitý štýl sa mi vždy páčil a fascinoval ma. Ducharské filmy s podobnou tématikou ma väčšinou nechávajú chladným a o strachu sa u nich hovorí minimálne. Avšak pri tomto kúsku som sa naozaj bál a chcel som, aby niektoré scény čo najskôr skončili (to mrazenie bolo ale pekelne príjemné). Myslím, že spolu so Shutterom a trošičku slabším Eye, je to to najlepšie z Východnej kinematografie v hororovom žánri. Toto sa Američanom nikdy nemôže podariť, ich duchariny sú na jedno brdo a diváka skôr unudia než vystrašia na smrť:D (možno až na výnimku Kruhu). Príbeh samotný je neviazanou variáciou na duchariny typu Ring alebo Grudge, poriadne šmrncnuté Final Destination. Ľakačky sú veľmi dobré, pod kožu sa zarývajúce a ani pointa nezamrzí. S čistým svedomím 75%. A teraz idem povymazávať čísla z telefónneho zoznamu:D.

Takže tu máme variáciu na Obchodníka so smrťou, tentoraz ale podľa skutočných udalostí (Obchodník bol síce podľa skutočných udalostí tiež, ale podľa udalostí, ktoré sa stali viacerým ľuďom). Keď som videl meno režiséra a herecké osadenstvo, ktoré sa tu zišlo, myslel som si, že to ani nemôže dopadnúť zle. Musím ale jedným dychom dodať, že som sa mýlil. Film o zostreľovaní komunistov, avšak toho sa vlastne ani nedočkáme, teda až na pár záberov z konca filmu. Drvivá väčšina snímku sú len bezduché politické tlachotiny, ktoré po polhodine prestanú diváka zaujímať. Má to svojský, až by som povedal ,,frasierovský" humor, ktorý nemusí sadnúť každému. Tom Hanks má charizmu a dobre sa pozerá na jeho kongresovanie spojené so ženami a večierkami. Naopak Julia Roberts mi šla celý čas strašne na nervy, tie jej etúdy ma ničím nenadchínali, skôr rozčulovali. A nakoniec čerešnička v podobe Philipa Seymoura Hoffmana, ktorého som si obľúbil od prvej minúty, keď sa zjavil. Jeho postava je najvtipnejšou a najzábavnejšou na celom snímku, ale takisto aj najoddanejšou svojej veci. Celkovo je to priemerný film o ľuďoch, ktorí pomohli Dávidovi, aby vyhral nad Goliášom. Škoda, že potom nechali Dávida, aby sa musel o seba starať sám. Skúsiť tento film urobiť trochu menej ukecanou cestou a ukázať viac z konfliktu alebo cesty po svete, mohlo to byť aj o hviezdičku viac. Takto ostávam na 3*.

Bratia Ethan a Joel Coenovci nás opäť vítajú vo svojom absurdnom a pre nich úplne typickom svete v najnovšom kúsku Burn After Reading. Navonok nudné a obyčajné životy (teda obyčajné pre Coenovcov:D) sa začnú vyostrovať, kvôli jednému nosiču s memoármi. A kolotoč udalostí na seba nenechá dlho čakať. Opäť sa dočkáme výborne napísaných dialógov a uletených scén. Dve tretiny sa snímok nesie v kvázi mierumilovnom duchu, ale po hodine príde naozaj BOMBA, niečo, čo som naozaj nečakal, aj keď od týchto bratov musíme očakávať všetko:D. Herecké obsadenie je na hviezdnej úrovni, všetci si odohrajú svoj part s noblesou, pre mňa však najlepším ostáva Brad Pitt a jeho postava kondičného trénera s trochu infantilným prejavom (krásne poukázanie na film Meet Joe Black). Kvalitu snímkov Fargo, Big Lebowski alebo poslednej ,,Krajiny pre mladých" to síce nedosahuje, ale aj tak som sa počas celého filmu bavil a na nudu proste nebolo miesto. Určite to po prvom pozretí nespálim a vrátim sa k nemu:D. Takto je to pekných 80%. P.S. Myslím, že tento film si odnesie rekord za koncentráciu slova SHIT v jednej minúte:D.

Fernando Meirelles to tentoraz skúsil úplne inak. Odložil svoje tradičné zobrazovanie ,,reálnej" reality a predostrel nám víziu toho, čo by sa stalo keby, a tri bodky. Veľmi dobrý thriller, ktorý nám prednesie základné existencionálne otázky. Čo by sa stalo, keby to, čo pokladáme za samozrejmé zrazu nebolo? V mnohom mi to pripomenulo snímok Children of the Men, možno aj vďaka Julianne Moore. Nevýhodou tohto snímku je, že to najzaujímavejšie sa stane v poslednej polhodinke. Ono nie žeby to ostatné bolo nezaujímavé. Ale pohľad do ulíc, kde vládne totálna anarchia, je oveľa mrazivejší, ako útroby nejakého sanatória (tu však bolo ukázané, ako ľahko človek príde aj o zvyšok svojej cti a ľudskosti). Koniec zamrzí. Je síce viac než predvídateľný, ale vyznie akoby sa scenáristom už nechcelo (podobne ako Shyamalanov Happening). Po skončení filmu som mal taký ten zvláštny pocit, ktorý mávam po skončení lynchovky alebo shyamalanovky. Čo sa to vlastne stalo? Čo je vlastne horšie, byť slepým medzi vidiacimi alebo vidiacim medzi slepcami? Pozeráme sa na svet skutočne? Kým sa nestane niečo podobné asi si nebudeme vážiť to, čo vzácne naozaj je. Pretože to pre nás bude stále niečo, čo je samozrejmé. Nebuďme slepí a pozrime sa realite do očí. Zaslepene ale zaslúžených 70%.

Po dlhšej odmlke nám Guy Ritchie o sebe opäť dáva vedieť. A prichádza s tým, čo mu ide najlepšie, so žánrom, v ktorom nemá konkurenciu. RocknRolla je ritchieovkou so všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí. Opäť sa pozrieme do špinavého londýnskeho podsvetia, kde sa začnú rozplietať príbehy viacerých zúčastnených strán. Snímke nechýba šmrnc, príbeh je iba akousi transformáciou jeho najlepších kúskov, ale v modernejšom kabáte. Všade samá známa tvár, Butler, Piven, Wilkinson, Ludacris, Roden, takže o herecký koncert je postarané. Všetky scény a situácie sú zmesou toho najlepšieho čierneho a britského humoru, aké mohol Guy vo svojej kuchyni namiešať, pritom svojou réžiou drží snímok stále na vysokej úrovni, takže človek nemôže odtrhnúť oči ani na sekundu. Keby sme chceli zrovnávať, tak na Podfuck a Sbal prachy a vypadni, to ešte úplne nie je, ale chýbalo naozaj iba málo. Stále je to však skvelý návrat tohto vychyteného režiséra na výslnie. Guyovi sa naozaj darí robiť filmy, iba keď nie je s Madonnou:D. Môžme sa tešiť, čo nám ukáže vo svojej novej pripravovanej verzii Sherlocka Holmesa.

Cadaver je klasickým, dalo by sa povedať až učebnicovým príkladom východného haunted hororu. Máme tu mladé dievča Mai, ktoré sa chce stať lekárkou a momentálne jej najviac robí problémy prax v pitevni. Prostredie celkom zaujímavé, všade okolo samí nebožtíci (lenže nie sme u Romera, takže žiadne zombie jatky sa nekonajú:D). Mai začnú prenasledovať duchovia a už sa nám začne roztáčať starý známy, mnohokrát videný kolotoč. Prvé dve tretiny filmu sú len akýmsi zlepencom po sebe nasledujúcich ľakačiek, ktoré vystrašia maximálne tak filmového analfabeta so slabosťou pre prostredie patológov. Posledná tretina prináša rozuzlenie celého príbehu a záver, ktorý bol samozrejme očakávaný a nutný. K hereckým schopnostiam hlavnej predstaviteľky sa radšej príliš nevyjadrujem, pretože to vyzeralo naozaj všelijako. Sem tam mi prišlo, že to dievča je naozaj k smrti vystrašené. Lenže z kamery:D. Takto je to priemerný, strednej línie sa držiaci, thajský horor, ktorý nemá fanúšikom žánru čo nové ponúknuť. Preto mojich 50%.

Dostal som sa k tomuto snímku viac menej náhodou. Videné v televízii a zo začiatku som ani nevedel, o čo sa jedná. Keď som si však všimol meno Al Pacino v úvodných titulkách, nemohol som odolať. 88 Minutes je bohužiaľ obyčajnou tuctovou kriminálkou, kde sa hlavný hrdina snaží vypátrať, kto sa ho snaží zabiť a prečo má práve 88 minút do konca svojho života. Základná premisa ukradnutá zo seriálu ,,24", čiže všetko sa odohráva v reálnom čase (tu však ide čas neuveriteľne pomaly, za 5 minút tu stihnú hrdinovia hotové divy:D). Doposiaľ všetko šľape tak, ako má. Lenže mnoho postáv, medzi ktorými sa divák viac menej ani nemôže vyznať, pretože sú všetky na jedno kopyto, nám hon na vraha vôbec neuľahčujú, dokonca nám je vlastne ukradnuté, kto vrahom je, len nech ho Al dostane:D. Celkové prevedenie je na dosť nízkej úrovni, dokážem si tipnúť, kto zhrabol väčšinu rozpočtu:D. Celé to vyzerá ako nejaká rakúsko-nemecká koprodukcia a v istých okamihoch som čakal, že na nás vybafne Komisár Rex alebo okolo prefrčí Semir Gurkan. Aspoň, že starý dobrý Al Pacino dokáže úplne sám utiahnuť celý film a prinúti nás dopozerať ho, keby hlavnú postavu zverili komukoľvek inému, neviem, či by som to dopozeral do konca. Záver nás ničím neprekvapí, to čo sa očakáva, sa aj naplní. Takže priemer ničím výnimočný, snáď len ukážkou špičkového herectva Pacina, ktorý si však mohol svoj strelný prach vystrieľať radšej na inej strelnici.

Feast bolo síce B-čko, ale veľmi dobré B-čko, v ktorom sa skíbil humor s hororom a divák sa po väčšinu času zabával. Feast 2 je B-čko, ktoré potiera všetko, čo jeho starší braček začal. Humor tu vôbec nefunguje, ako by scenáristi písali pod vplyvom omamných látok a herci tiež nevyzerali úplne čistí, keď to predvádzali. Je tu veľa rôznorodých typov ľudí, ale ani jednému sa nedarí to celé vziať na seba, stále to pôsobí ako paškvil. Akcie a gore scén je tu pramaličko, keď si odmyslíme posledných pár minút, tak nás nemá čím pritiahnuť. Príšery zblízka takmer vôbec nevidíme, pretože keď prídu na scénu, tak kamera začne buď chaoticky kmitať, alebo sa značne oddiali, sem tam vidíme priamo ich pohľad. Jedine pri pitve si môžeme pozrieť príšeru doslova zvnútra, ale pri scéne pitvy to už naozaj prehnali (toľko nechutností, telesných tekutín a neviem čoho všetkého tu ešte nebolo). Spomínana ,,baby scéna" sa snažila byť vtipná a možno kontroverzná, ale mňa nechala chladným, rovnako ako celé ostatné dianie (topiaci sa slamky chytá). Korunu tomu všetkému nasadzuje úplne spackaný záver, ktorý sa diváka snaží naladiť na ďalšie pokračovanie, ale film zhadzuje ešte do väčšieho bahna, pretože to celé pôsobí ako prequel k spomínanému filmu.. Pre mňa veľké sklamanie, pretože po zábavnej jednotke som čakal niečo lepšie. No nie je každý deň sobota:D. Takto sú to slabé hviezdičky, aj keď už ani neviem začo:D.

Ďalší závan hororovej tvorby zo Španielska. Tentoraz na tému strašidelného lesa. Teda skôr toho, čo ten les ukrýva:D. Shiver je spočiatku veľmi solídnym hororom, ktorému vládne skvelá strašidelná atmosféra. Zlo cítime z každého pohľadu medzi stromy, s každým závanom vetra. Avšak približne v polovici filmu (teda vlastne asi tak po tretine) nastáva odhalenie ,,Príšery" z lesa. Potom už atmosféra nie je taká hutná, pretože naše malé divé dievčatko nevzbudzuje takú hrôzu ako iné lesné príšery (Blair Witch, Friday 13th,....). Ku koncu sa to už celé zvrtne do kriminálky hodnej epizódy nejakého rakúskeho seriálu, ale čo už narobíme. Záverečný twist musel byť čitateľný každému priemernému fanúšikovi hororov, ktorý už má čo to za sebou. Počas filmu nám je nastolených niekoľko klišoidných scén vo francúzskom kabáte, takže tu amerikanizmus nie je taký markantný (u Amíkov je to ako cez kopírak). Vyzdvihnúť treba najmä postavu mladého Santiho, ktorý nás prevedie celým svojím príbehom. Ukázal, že má talent a možno si ho časom všimneme v ďalšom snímku, možno aj v americkom. A takisto skvelá kamera, vďaka ktorej sa obyčajný les za denného svetla dokáže premeniť v strašidelné a nehostinné miesto. A to nehovorím, čo sa tu deje keď sa tu zotmie. V žánri súčasných hororov je to nadpriemer, ktorý určite nebude nudiť. Neochvejných 60%.

Možno mal ostať Eli pri tvorbe detských večerníčkov pre veľmi veľmi zlé deti. Tu nepotrebuje žiadny zložitý scenár, kvalitných hercov, ani náročné efekty, deťom stačí k šťastiu veľmi málo. Takže milý náš pán Roth aj toto je cesta ako sa uživiť, keď to naozaj inak už nejde:D.