marlon

Filmové štúdio Warner Bros. kúpilo práva k psychologickému spisu, ktorý v priebehu roka 1944 spísal doktor Robert Lindner. Tvorila ho zbierka prípadov mladistvých delikventov, ktorých vyšetroval pomocou hypnózy.

Smrteľný závod s autami mal podľa Franka Mazzolu (Cruncha) ďaleko od skutočnosti. Uviedol pritom dve zásadné chyby: Žiadny frajer by k tomu nepoužil tak dobré autá a naviac by sa v nich nerútili k útesu ale priamo oproti sebe.

Frank Mazzola (Crunch), ktorý zaúčal Jamesa Deana (Jimmy Stark) umeniu boja s nožom, bol skutočným vodcom gangu „Atéňanov“ zo severného Hollywoodu. V rámci „výučby“ mu predviedol niektoré výpady a na nefalšovaný súboj dvoch dievčat vzal so sebou aj režiséra Nicholasa Raya. Pri natáčaní bojovej scény s nožmi sa dokonca James Dean zranil.

Scenárista Stewart Stern zúril, keď zistil, ako voľne sa narábalo s jeho scenárom a aké banálne vety vymysleli mladé hviezdy.

Konkurz na obsadenie hercov vo vedľajšej roli viedol režisér s producentom, pričom jednou z hlavných otázok bolo: „Ako vychádzate so svojim rodičmi?“ Jeden mladík, ako dôkaz problémovosti, dokonca predložil výpis z registra trestov.

Režisér Nicholas Ray sa rozhodol natočiť realisticky reflektujúce skutočné prípady, a preto sa so svojim scenáristom vydal na 8 mesačnú cestu, behom ktorej hovorili s políciou, sudcami a bossmi mládežníckych gangov. S jedným mladistvým gangstrom sa dokonca dostal na šikmú plochu. Celé dni strávili na súde a načúvali radám jedného psychológa, ktorý pôsobil pri Norimberskom procese.

V scéne, v ktorej si Janet Leigh (Marion Crane) a John Gavin (Sam Loomis) užívajú popoludňajšie potešenie, bol Gavin veľmi nervózny a nepôsobil presvedčivo. Alfred Hitchcock preto Leigh niečo zašepkal a tá potom nebránila svojim prstom, aby zašli ďalej než vyžadovala ich povinnosť. Zvodné dotyky vyvolali v spomalenom Gavinovi razantnejšiu reakciu. Hitchcock dokonca tvrdil, že herec mal erekciu.

Keďže Alfreda Hitchcocka zaujímalo, prečo bol film tak úspešný, zadal preto Stanfordskej univerzite výskumnú úlohu na túto tému. Po vyčíslení jej nákladov na 75 000 amerických dolárov objednávku zrušil so slovami, že “tak veľmi zvedavý zasa nie je“.

Alfred Hitchcock okomentoval filmové kritiky slovami: „Pamätám si na tu príšernú nakladačku, ktorú sme schytali po uvedení Psycha do kín. Snáď sú tieto filmy pre kritikov príliš jemné. Zväčša to trvá celý rok než im film prenikne do vedomia“.

Will Sampson (Chief) vzal svoju rolu veľmi vážne, avšak na režisérov vkus bol až príliš kŕčovitý. Uvoľneného výkonu, ktorý vidíme vo filme, dosiahol Forman pomocou výdatného prídelu piva.

Rad groteskných tvárí v pozadí zohnali filmári v miestnych novinách na inzerát tohto znenia: „Myslíte si, že Vaša tvár dokáže vystrašiť aj vlka?“

Jack Nicholson (McMurphy) a režisér Miloš Forman vyriešili spory o tom, ako zahrať určité scény, jednoducho: Nicholson zahral scénu na oba spôsoby s tým, že vo filme bude použitá lepšia verzia.

Herci vo vedľajších úlohách boli vyberaní spomedzi 900 kandidátov.

Jeden z uznávaných amerických filmových kritikov zhrnul podstatu filmu slovami: „Je to hrubý a nepekný film, napriek tomu sa človek pobaví, keď sleduje, ako sa producenti nervózne usilujú zmieriť dve typy morálky, aby si zachovali priazeň rodičov i detí; dospelí sa domnievajú, že sex je v poriadku, pokiaľ ste zamilovaní, zatiaľ čo dospievajúci sa domnievajú, že sex je v poriadku, pokiaľ ste zamilovaní do nej“.

Tvorcovia muzikálu sa snažili podeliť o radosť z uvoľnej atmosféry filmovania, a tak dvere do zvukového ateliéru nechávali otvorené. Hudba tak hrmela nad celým štúdiom Paramount, že im Jack Nicholson, ktorý vedľa pracoval na filme Utečeme na jih (1978), poslal list, v ktorom ich žiadal, aby buď stíšili zvuk, alebo mu dali vo filme rolu.

Dva roky po natočení muzikálu sa John Travolta (Danny Zuko) v jednom z interview nechal počuť, že spal so všetkými svojimi filmovými partnerkami. Olivia Newton-John (Sandy Olsen) tento fakt odmietla už pri natáčaní filmu, počas ktorého sa podobné klepy začali objavovať po prvý krát.

Piesne z filmu sa do éteru púšťali ešte pred premiérou a dokonale fungovali ako reklamné „prepadové“ jednotky dobíjajúce prvé priečky svetových hitparád. Všetky piesne sprevádzali klipy vystrihnuté z filmu, čo umožnilo pripraviť divákov na bleskovú módnu vojnu.

Pomáda sa stala najúspešnejším muzikálom všetkých dôb a výnosnou záležitosťou. Stala sa typickým príkladom komerčnej výroby, v ktorej filmovanie stálo až za masívnym marketingovým úsilím, ktoré natáčanie sprevádzalo. Rozpočet filmu bol 4 milióny amerických dolárov, avšak reklama vyšla na 5 miliónov amerických dolárov.

Keď sa román Maria Puza objavil na knižných pultoch, autor zistil, že získal novú obec obdivovateľov. Z tieňov ulíc sa zrazu začali vynárať hrmotní chlapi ovešaní zlatom, ktorí ho potliapkávali po ramene a jeho dlhy z hazardných hier v Las Vegas záhadne zmizli. Po filme, ktorý však nezalichotil všetkým, sa to však zmenilo a boli mu adresované aj vyhrážky o bombovom útoku.

Marlona Branda bavila podľa jeho vlastných slov rola Dona Corleoneho: “Viac než čokoľvek iného v uplynulých dvadsiatich rokoch“.