Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (2 773)

plagát

Mrtvá a živá (1940) 

Spíše potěšení z krásné, elegantní filmařiny ranného Hollywoodu v honosných kulisách a s výborně vybranými a stylizovanými herci, než z příběhu. Ten už dnes nedokáže strhnout jako v době svého vzniku, a rouško diváckého vzrušení přináší až závěrečným rozkrýváním pravdy. Navíc, úzkostnou pozici hlavní hrdinky v příběhu více procítí ženské, než mužské publikum. Pro mě je Rebecca především o star-power charizmatu Laurenca Oliviera, dizajnu a atmosféře pochmurného sídla Manderley a černé siluetě tajuplné hospodyně v interiérech s dlouhými záclonami. Tedy o prvcích, které Hitchock později zužitkoval ve výraznějších a pro mě důležitějších dílech. [Noir Film Fest]

plagát

Skrytý nepřítel (1940) 

Ukecaná, ale odsýpajúca jednohubka s tvárou seriózneho špionážneho thrilleru. Na jej docenenie je treba mať rád atmosféru obrazu a zvuku čb klasiky, vedieť vnímať ju s nadhľadom, chcieť si vychutnať Karloffove herectvo, a hlavne byť pozorný, pretože film stavia na svojej prekombinovanosti.

plagát

Na Větrné hůrce (1939) 

PREKRÁSNA adaptácia Bronteovej novely. Jej atmosfére a poetike čiernobieleho obrazu sa dnes už nič nevyrovná. Ďalšia z filmových klasík, ktorá je pri srdci hrejivou oslavou pohyblivých obrázkov.

plagát

Zmiznutie starej dámy (1938) 

Roztomilé, zábavné, napínavé, inteligentné. Dôkladná charakterizácia postáv, nabušený dejový vývin a scenáristické postupy, na ktorých sa doteraz zakladajú predlohy thrillerov. Klasické krimi, ktoré vás dokáže zaujať a strhnúť rovnako, ako hocktorý súčasný blockbuster. Nadčasovosť bola ostatne vždy jedným z parametrov geniality Alfreda Hitchcocka. Odporúčam tiež film The 39 Steps, ktorý je námetom veľmi podobný a spracovaním ešte dramatickejší a filmovejší.

plagát

Frankensteinova nevesta (1935) 

Bride of Frankenstein je naj(lásky-k-filmu)plnejšie skĺbenie dramatických, hororových a fantasy motívov filmového plátna. Klasika klasík, ktorá mi sprostredkovala eufóriu diváckeho šťastia, obohatenia, naplnenia a fanúšikovskej životne dôležitej udalosti.

plagát

Vlkodlak v Londýně (1935) 

Samotný námet s kvetinami, ktoré kvitnú pri splni, a vôbec celá exotická expozícia zo začiatku filmu sľubujú veľa, no príliš veľa neskorších dialógov zbytočných vedľajších postáv (hlavne dve staré alkoholičky) a úplna absencia kulís nočného Londýna, na ktorých sa dalo krásne stavať, všetko oslabujú. Film je skôr interiérovým komorným príbehom, čo by nevadilo, keby jeho dramatickú hĺbku neoslabovali jednak spomenuté "dialógy navyše", a rovnako i nepochopiteľná prítomnosť humoru.

plagát

Neviditelný muž (1933) 

Človek by čakal, že prvú hodinu bude hlavný hrdina vynaliezať sérum na zneviditeľnenie a dráma príde na rad po jeho vypití v poslednej polhodine. Scenár R.C. Sherriffa nás však do drámy vedcovej snahy zbaviť sa zneviditeľnenia vťahuje v prvých sekundách filmu a je tak nabitý nápadmi a vzrušujúcimi scénkami, že skryje do vačku čokoľvek zo súčasnej žánrovej produkcie. Plus skvelí herci a na svoju dobu neuveriteľne parádne efekty. Fajnšmekerská lahôdka.

plagát

Mumie (1932) 

Film disponuje príjemným mysterióznym duchom, ktorého strojcom je predovšetkým Boris Karloff s jeho tvárou, mejkapom a hypnoticky pomalou gestikuláciou. I námet, strihnutý výrazným milostným motívom v duchu Stokerovho "Draculu", je viac než fajn. Ale scenár je predsa len trochu jednoduchý a chudobný na zvraty a dramatické momenty. Hoci pri znalosti preplácaných a slaboduchých digitálnych popkorňákov Stephena Sommersa ide doslova o príbehovú očistu...

plagát

Obludy (1932) 

Tod Browning ako rozprávač exceluje. Presným psychologickým štetcom nám predstavuje handicapované bytosti ako ľudí, ktorí dokážu ľúbiť, túžiť, snívať i žiarliť. A v ich stavaní do konfliktu so zdravými ľuďmi, ktorí sú tu tými pravými “freaks”, rozprávačsky víťazí. Ale to sú iba kúsky zo skladačky, ktorá ako celok predsa len nemá plnohodnotný filmový dopad na diváka, túžiaceho aj po niečom viac, než iba vidieť dovtedy nevidené (napríklad bezrukého, beznohého mrzáka zapaľujúc si cigaretu). Zápletka je pomerne banálna, s ľahkým resumé. A okrem nutného uznania Browningovej odvahy natočiť niečo také v 30. rokoch dvadsiateho storočia, zanecháva iba neobvyklú skúsenosť a námet na krátku diskusiu. Preto nedávam najvyššie hodnotenie.

plagát

Frankenstein (1931) 

Rozporuplná klasika. Boris Karloff je skvelý a jednotlivé scény bravúrne nasnímané, ale sú tak nejako mechanicky, nezáživne pozliepané v jeden nemastný neslaný celok, ktorého kardinálnym handicapom je absencia hudby. Tá by totiž okrem emocionálneho náboja filmu určite zvýšila aj kompaktnosť jeho pokrivkávajúcej strihovej skladby. Pokračovanie Bride of Frankenstein je po všetkých stránkach veľkým krokom vpred.