Jeden z najvýznamnejších japonských režisérov Kon Ichikawa, sa narodil 20.11.1915 v prefektúre Mie ako Udži Jamada. Mnohí filmoví kritici považujú režiséra Kona Ichikawu za „ilustrátora“, ale je to rozhodne jeden z najoriginálnejších tvorcov svetovej kinematografie. Z jeho dielne pochádza mnoho adaptácií vynikajúcich literárnych diel. Už od detstva prejavoval výtvarné nadanie a tak nečudo, že začínal ako animátor v miestnom štúdiu Jenkins/Osawa, ktoré sa neskôr stalo súčasťou koncernu Toho.
Významný vplyv na jeho filmovú tvorbu mal sobáš so scenáristkou Natto Wadaovou, s ktorou až do jej smrti nakrútil mnoho sociálno-kritických a esteticky mimoriadnych filmov. Prvý samostatný film natočil hneď po vojne. Jednalo sa o bábkový film Musume Dojoji (Dievča z chrámu Dojo, 1946), ktorý bol zakázaný okupačnými úradmi. Nasledovalo mnoho hraných filmov, v ktorých sa predovšetkým zameriaval na život jednotlivca v meniacej sa japonskej spoločnosti.
Prvým významnejším počinom sa stala snímka Kokoro (Srdce, 1955). Rok na to nasledoval aj prvý medzinárodný úspech, ktorým bol film Biruma no tategoto (Barmská Harfa, 1956), adaptácia románu Takejamu Michia, nominovaný na Oscara za najlepší zahraničný film. Uvedený bol na MFF v Benátkach. V priebehu dvoch rokov natočil tri úspešné filmy: Enjo (Požiar, 1958) založený na slávnom románe Zlatý Pavilón spisovateľa Yukia Mishimu, Kagi (Kľúč, 1959), adaptáciu knihy Jun'ichirōa Tanizakiho, za ktorú získal Cenu poroty na MFF v Cannes a protivojnovú drámu Nobi (Ohne na planinách, 1959) podľa knihy Šóheia Óokeho, za ktorú získal na MFF v Locarne Zlatú plachetnicu, hlavnú cenu tamojšieho podujatia.
Dvakrát získal ocenenie Kinema Jumpo za snímky Mladší brat, Mám dva roky a trikrát Cenu japonských filmových kritikov za réžie filmov Kľúč, Mladší brat a Mám dva roky. Režíroval celovečerný dokument o OH v Tokiu 1964, za ktorý bol ocenený britskou filmovou cenou BAFTA. Spolupodieľal sa aj na snímke Visions of Eight (1973), v ktorej okrem iného spolu s Milošom Formanom, Claudeom Lelouchom, Jurijom Ozerovom či Johnom Schlesingerom poskytol nevšedný pohľad na hrdinov OH 1972 v Mníchove. Na konci 60. rokov založil spolu s Akirom Kurosawom, Masakim Kobayashim a Keisukem Kinoshitom výrobnú spoločnosť Yonka no kai (Klub štyroch rytierov), ktorá však bola po neúspechu Kurosawovho filmu rozpustená.
Medzi jeho ďalšie významné filmy patria Gendži monogatari (1966), kde spracoval do filmovej podoby najstaršie dielo japonskej literatúry, Wagahai wa neko de aru (Som kocúr, 1975), Sasamejuki (Sestry Makiokové, 1983), Yume jû-ya (Desať dní, 2006) podľa románu Sósekiho Nacumeho, či posledný z jeho takmer 90 filmov Inugamike no ichizoku (2006). Kon Ichikawa zomrel 13.2.2008 v jednej z tokijských nemocníc na následky zápalu pľúc vo veku 92 rokov. Posmrtne mu udelili ocenenia za celoživotné dielo na festivaloch v Toronte a v Tokiu.
Marcel "Kristusazapad" Šedo
