Stěpan Škurat

Stěpan Škurat bol sovietsky herec, ktorému sa počas kariéry dostalo pocty ocenenia národným umelcom ZSSR. Narodil sa 15.12.1885 v Kobeljakoch (Кобеляки), čo je ukrajinská časť oblasti Poltavy. Od roku 1905 sa však presťahoval s rodinou do Romny, Sumskej oblasti a ako amatérsky herec vystupoval v rôznych združeniach. Od roku 1910 pracoval v Romny v tamojšom národnom divadle a počínajúc rokom 1918 sa podieľal na vybudovaní pomníka na pamiatku Tarasa Ševčenka a obetí revolúcie v Romny.

Prvý film, ktorý ho takpovediac preslávil, bola Dovženkova Zemlja (1930), kde ako Opanas hral otca mladého progresívneho odbojára Vasila. Už v tomto filme sa charakterizoval do otcovskej pozície a mnohé zo svojich skúseností v týchto typoch postáv čerpal zo života. Do postavy sa položil natoľko, že počas Vasilovho pohrebu nefalšovane plakal aj po natočení scény. S Alexandrom Dovženkom sa rozhodol svoju typizovanú rolu svedomitého roľníka využiť častejšie, a tak prijal roly v kolektivizačných filmoch, ako Ivan (1932), Čapajev (1934), Frontier (1935) či Ščors (1939).

Práve po filme Čapajev sa mu dostalo národnej pocty od Ruskej sovietskej federatívnej republiky, hoci bol pôvodom občanom Ukrajiny. Počas neskoršej časti svojej kariéry sa venoval spevu a spoločensky prospešným aktivitám. V rámci kinematografie zaujme ešte jeho rola v gogoľovskej poviedke Vij (1967), ktorá sa stala jednou z najumeleckejších rozprávok Sovietskeho zväzu a sála z nej strašidelná atmosféra, podopretá výrazným výtvarným outlookom. Zaujímavosťou je, že si tu po 37 rokoch od snímky Zemljia zopakoval rolu otca, tentokrát omnoho mladšej dievčiny Panočky, ktorá bola vo filme brutálne zavraždená.

Mal trinásť detí a veľmi ho zasiahla predčasná smrť manželky. Často chodieval na prechádzky okolo rieky premýšľať o zmysle života a možno aj z toho zomiera na zápal pľúc, len 6 mesiacov po jej smrti, 26. februára 1973.

Martin "MikO_NR_1909" Hladký