Reklama

Reklama

György Ligeti

György Ligeti

nar. 28.05.1923
Tîrnaveni, Sedmihradsko, Rumunsko

zom. 12.06.2006 (83 rokov)
Viedeň, Wien, Rakúsko

Biografia

György Ligeti bol maďarský skladateľ novovznikajúceho avantgardného žánru. Narodil sa roku 1923 v Rumunsku, v meste Tirnaveni obývanom Maďarskou menšinou. V mladosti študoval na konzervatóriu, kým nebol povolaný na povinnú vojenskú službu. V roku 1949 sa Ligeti presťahoval do Budapešti, kde pokračoval vo svojom štúdiu na konzervatóriu. Keď v Maďarsku vypukli politické nepokoje, v roku 1956 bol odkázaný opustiť Maďarsko a utiecť do Rakúska. V Nemeckom Kolíne nad Rýnom spoznal ďalšieho avantgardného skladateľa Karlheinz Stockhausena, ktorý ho ovplyvnil v tvorbe a priblížil mu elektronickú hudbu. Pre Ligetiho to bola veľká zmena od ľudovej hudby, ktorú musel skladať ako štátom podporovaný maďarský umelec.

Ligeti začal experimentovať s elektronickými prvkami, kde zaviedol termín „mikropolyfónia“, ktorý uplatnil vo svojich dielach "Apparitions" (1959) a "Atmospheres" (1961). Týmto sa dostáva do povedomia európskych skladateľov. Ďalšie významné dielo nesie názov "Requiem" (1963-1965), ktoré tvorilo dvadsať členný zbor a orchester. V roku 1968 prichádza režisér Stanley Kubrick s filmom 2001: A Space Odyssey, v ktorej použil Ligetiho diela "Requiem, Lux Aeterna" (1966) a z jeho rannej tvorby spomínané "Atmospheres". Pri tvorbe filmu The Shining (1980) bol Ligeti vyplatený režisérom pre ďalšie použitie jeho hudby. Jeden motív z druhej časti Ligetiho "Musica ricercata" bol použitý v poslednom Kubrickovom filme Eyes Wide Shut. Na premiére filmu v Nemecku, ktorej sa Kubrick nedožil, bola jeho vdova sprevádzaná Györgyom Ligetim osobne.

Jeho hudba bola použitá vo viacerých filmoch. Martin Scorsese použil hudbu "Lotano" v mysterióznej dráme Shutter Island (2010). Prvá veta koncertu s názvom" Cello Concerto" bola použitá v kriminálnom filme Michaela Manna, Heat (1995). Skladba" Requiem" bola znovu použitá vo filme Godzilla z roku 2014.

György Ligeti zomrel 12.6.2006 vo Viedni. Za svoj život obdržal mnoho cien. V roku 1967 obdržal Beethovenovu cena mesta Bonn a v roku 1987 Rakúske vyznamenanie za vedu a umenie. Je držiteľom ceny Berlin Art Prize (1972) a držiteľom Veľkej rakúskej štátnej ceny za hudbu (1990). Stal sa Čestným členom Kráľovskej hudobnej akadémie v Londýne (1992).

Reverse01

Skladateľ

Filmy
2009

For the End of Time

2007

56 villanás (TV film)

2004

Nazajtra

1989

La ira

 

Ultima Thule (študentský film) - nepôvodný

1983

Strada Pia (TV film)

1979

Winterspelt 1944 (TV film)

1968

2001: Vesmírna odysea - nepôvodný

Dokumentárne
2002

Mutter

 

Tulevaisuus ei ole entisensä

1991

Berlin murmures

1977

Früchte der Arbeit, Die

Krátkometrážny
2002

Um Filme Sem História

1999

Bruno n'a pas d'agent

1986

Requiem

1984

Morrer no mar

Herec

Hosť

Relácie
1976

Club 2

Reklama

Reklama