Jurij Ozerov

Jurij Ozerov je asi najznámejší ruský režisér vojnových veľkofilmov, na čom mal zásluhu hlavne epos Oslobodenie. Tento v jeho vlasti videlo asi 56 miliónov divákov.

Keďže vyrastal v divadelnej rodine, ťahalo ho to k tomuto remeslu. Avšak v čase jeho 18 rokov začala 2. svetová vojna a on sa rozhodol narukovať do Červenej armády. V 1944 roku sa stal dôstojníkom Generálného štábu. Ako veterán druhej svetovej vojny začal v roku 1949 pracovať pre Štúdio Mosfilm a už v roku 1951 promoval, ako režisér na Štátnej filmovej škole pod vedením Igora Savchenka.

V začiatkoch svojej kariéry režíroval filmy rôznych žánrov: sociálne orientovanú drámu Syn (1956), historickú drámu Kočubej (1958) a životopisný film Veľká cesta / Bolshaya Dorog (1963) o českom spisovateľovi Jaroslavovi Haškovi. Avšak jeho debutom bol film Arena smelych (1953).

Potom nasledoval jeho najväčší triumf Oslobodenie (1967-1971), veľkú pozornosť vzbudil nielen pre svoje impozantné bojové scény, ale aj pre jeho pokus ukázať vojnu z pohľadu obyčajných ruských vojakov. Potom nasledovali ďalšie vojnové veľkofilmy Bitva o Moskvu (1985), Stalingrad (1989) a Tragediya Veka (1995) - posledná televízna miniséria, ktorú zostrihal z jeho predchádzajúcich vojnových eposov.

Už sa mu však nepodarilo dosiahnuť umeleckého a ľudského rozmeru Oslobodenia. Téma Veľkej vlasteneckej vojny zostala významným námetom pre zvyšok jeho kariéry, ako i oba posledné filmy Anjeli smrti (1993) a Veľký Polkovodets maršala Georgie Žukova (1995), po dokončení ktorých odišiel do dôchodku. Na posledných tituloch je už zrejmá voľnosť v jeho tvorbe v rámci glasnosti po nástupe Michaila Sergejeviča Gorbačova k moci.

V Stalingrade sú zmienky o kulte Stalina, praktikách NKVD a vo filme Anjeli smrti sa nemecký odstreľovač snaží zachrániť ruského chlapca, ktorého postrelil. Takéto obrazy alebo zmienky v predošlých dielach si nemohol dovoliť. Okrem vojnových eposov, Ozerov režíroval i epizódu Videné ôsmimi (1973) - dokument o olympijských hrách v Mníchove v roku 1972, a tiež O Sport, Ty-Mir (1981) o olympijských hrách v roku 1980. Za jeho tvorbu mu bol udelený titul národný umelec ZSSR a v roku 2001 mu prezident Ruska Vladimir Vladimirovič Putin pri príležitosti 80. narodenín poďakoval za rozvoj ruskej kinematografie.

Andy "andykovac" Kováč